Žolík, ktorý v pravý čas páli ostrými

Žolík, ktorý v pravý čas páli ostrými

S ľavonohým univerzálom FC Košice Bernardom Petrákom nielen o jeho góle v poslednom dueli na ihrisku Zlatých Moraviec.

Tréneri často hovoria, že dôležití sú nielen tí hráči, ktorí v zápase začínajú, ale aj tí, ktorí v ňom končia. Pravdivosť týchto slov potvrdzuje tohtosezónny príbeh ľavonohého košického univerzála Bernarda Petráka (24). V drese nováčika naskočil dosiaľ do 17 zápasov Niké ligy, ale vystačilo mu to „len“ na 450 minút. Iba štyrikrát nastúpil v základnej zostave a ani raz neabsolvoval kompletný zápas. Napriek tomu sa výrazne podieľal na tom, že FC má v tabuľke za sebou dvoch súperov. Bol to práve Bernard Petrák, ktorý v 90. minúte rozhodol na jeseň o víťazstve nad Michalovcami (2:1). A bol to znova on, ktorý v 87. minúte rozhodol v poslednom ligovom kole o triumfe na trávniku FC ViOn (2:1). Bez štyroch bodov, ktoré takto pre svoj tím zariadil gólmi v závere zápasov, by dnes Košice boli na predposlednej priečke. „Na prvom mieste je vždy kolektív. Teší ma, že som mohol takto pomôcť mužstvu,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu žilinský odchovanec.

Z videa vidieť, ako veľmi ste si užívali gólovú oslavu v Zlatých Moravciach. Aké emócie ste teda prežívali? 

Bolo to super. Málokedy strelíte víťazný gól a navyše v takom čase. Prežíval som naozaj len veľmi ťažko opísateľné pocity. 

Skórovali ste po efektnej hlavičke z pomerne ťažkého uhla. 

Áno, nebola to úplne ľahká situácia. Získali sme loptu z napádania, nasledoval výborný center a potom moja hlavička. Videl som tam škáru a práve do nej som mieril. Vyšlo mi to ideálne, ale, samozrejme, aj trochu so šťastím. 

V tejto sezóne ste sa vyprofilovali na experta na dôležité góly. Čo na to hovoríte? 

Som vďačný za každú šancu od trénera. Samozrejme, chcel by som hrať ešte viac, ale vždy, keď som na ihrisku, chcem zo seba vydať sto percent. Snažím sa zakaždým dopĺňať priestor aj pred bránkou súpera. Vždy som chcel strieľať góly a som rád, že mi to v tejto sezóne dvakrát vyšlo. V oboch prípadoch som sa ocitol v blízkosti bránky a vtedy už netreba špekulovať. 

Vaša minutáž nie je vysoká. O to viac si ceníte dva strelené góly? 

Určite áno. Do každého zápasu idem bez ohľadu na minutáž s rovnakým cieľom. Chcem ukázať svoju vysokú motiváciu a predviesť sa v čo najlepšom svetle. Vždy sa poteším, keď sa mi podarí pomôcť mužstvu. Pred nami je ešte veľa zápasov a zároveň ťažká úloha. Potrebujeme sa zachrániť a urobíme všetko pre to, aby sa nám to podarilo. 

Po zápase v Zlatých Moravciach sa košický gólový žolík ocitol v obkolesení novinárov. Foto: FC Košice

Košice sú síce nováčik, ale zároveň klub z veľkého mesta. Cítite tlak? 

Sme klub z druhého najväčšieho slovenského mesta, ale skôr ako o tlaku by som hovoril o zodpovednosti. Tú cítim nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Som profesionál a uvedomujem si, že aj tlak je súčasť života futbalistu. Stretol som sa s ním už v Poľsku, kde som nastupoval pred búrlivými fanúšikmi. Takže, dá sa to zvládnuť. 

Košické mužstvo je pomerne skúsené. O to ľahšie sa kolektívu vyrovnáva s tlakom? 

Áno. Máme viacero skúsených hráčov. Dúfam, že sa ešte lepšie zohráme a na ihrisku budeme vyzerať stále lepšie. Uvedomujeme si, že toto nie je strop našich možností. Verím, že postupný rast zúročíme v boji o záchranu a potom aj v ďalšej sezóne. 

V čom najmä sa musíte zlepšiť? 

Zo začiatku nám to haprovalo v defenzíve, ale už sme na nej zapracovali a dnes je to lepšie. Verím, že so stále väčšou súhrou a stále lepšou vnútornou chémiou tímu budeme rásť. Práve vnútorný duch, respektíve tímový spirit, je najdôležitejší a na ňom treba stále pracovať. 

Vyrastali ste v Žiline, kde ste si v mládežníckych kategóriách zvykli bojovať na vrchných priečkach. Aké je to pre vás zápoliť o záchranu? 

Áno, v Žiline som si zvykol skôr bojovať o tie najvyššie možné méty v silnom konkurenčnom prostredí. Rád na toto obdobie spomínam, vďaka Žiline som sa stal profesionálnym futbalistom. Boj o záchranu som zažil aj v Pohroní a nie je to jednoduché. Človek musí byť na to mentálne pripravený. 

Pracujete zvlášť práve na mentálnej stránke? 

Áno. Pomáhajú mi v tom aj moji veľmi dobrí spoluhráči. Futbal je o tom, čo odvediete v tréningoch a tie majú veľa podôb, práca na mentálnej stránke k tomu patrí. Mne pomáhajú rôzne veci. Upokojenie nachádzam v kostole, pri prechádzkach s priateľkou, či v kruhu najbližších. 

Pozrite si, aké zázemie majú hráči FC v Košickej Futbalovej Aréne

Košice sú známe skvelými podmienkami. Ako si užívate zápasy na štadióne, ktorý ešte dýcha novotou? 

Je to super. Som vďačný za to, že tu môžem byť. Máme vytvorené skvelé zázemie a verím, že sa bude ešte zlepšovať. Košice si takýto stánok zaslúžili. 

Aréna sa dokončovala v priebehu sezóny a dnes už sú na štadióne osadené všetky stoličky. Aké je to vybehnúť na ihrisko a rozhliadnuť sa okolo seba? 

Perfektné. Štadión je naozaj špičkový, má skvelú infraštruktúru, nič nám nechýba. Verím, že sa bude aj pekne napĺňať a že atmosféra na zápasoch bude veľmi dobrá. 

Teraz je to v podstate na mužstve, aby sa naplnil. 

Určite áno. Košice majú silné divácke zázemie a pokiaľ budeme hrať dobre, atraktívne a strieľať veľa gólov, ľudia budú chodiť a tešiť sa z víťazstiev. Potenciál je tu zjavný. 

Košice pracujú aj na vybudovaní akadémie, klub má jasne stanovený plán. Človeka to musí baviť hrať v rozvíjajúcom sa prostredí. 

Presne tak. Nová akadémia prinesie veľké možnosti pre tunajšie deti a opäť to zvýši potenciál celého klubu. Tým, že som vyrastal v Žiline, ktorá dlhodobo výborne pracuje s mládežou, viem, čo špičková akadémia môže priniesť klubu. Kiežby sa aj Košice časom dostali na takú úroveň ako v MŠK, od ktorého sa drvivá väčšina slovenských klubov môže v tomto smere učiť. 

Aké sú vaše krátkodobé a dlhodobé túžby v Košiciach? 

Mám len krátkodobý cieľ a to je zavŕšenie záchrany. Príliš doďaleka sa nepozerám. Neplánujem si veľa vecí dopredu, skôr sa snažím robiť postupné kroky. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.   

BERNARD PETRÁK – FAKTY 

  • Narodil sa 15. decembra 1999 v ruskom Voroneži, jeho mama je Ruska, otec Slovák. Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Žiliny, kde vyrástol. Hráva za FC Košice ako ľavý obranca, prípadne ľavý stredopoliar. 
  • Mládežnícke kategórie absolvoval v MŠK Žilina. Šancu v prvom tíme v Niké lige pod Dubňom nikdy nedostal, ale za druholigovú juniorku absolvoval 43 zápasov, strelil v nich jeden gól. 
  • Vo februári 2020 zamieril do Podbrezovej, kde strávil jarnú časť, no do zápasov druhej ligy nezasiahol. 
  • V sezóne 2020/21 si obliekal dres FK Pohronie, s ktorým zostúpil z Niké ligy do druhej najvyššej súťaže. Odohral 26 zápasov (1740 minút), v ktorých strelil jeden gól, pridal dve asistencie, dostal štyri žlté a jednu červenú kartu. 
  • Ďalšie dve sezóny strávil v poľskom klube Odra Opole, za ktorý odohral v druhej lige dohromady 15 duelov. 
  • Od leta 2022 pôsobí v FC Košice. V predošlej sezóne dopomohol k postupu tímu do Niké ligy jedným gólom v deviatich zápasoch, v tejto sezóne naskočil medzi elitou zatiaľ do 17 zápasov (450 minút) a strelil v nich dva góly. 
  • Celkovo má v Niké lige odohraných 43 zápasov s bilanciou 3+2, dostal štyri žlté a jednu červenú kartu. 
  • Jeho obľúbené zahraničné kluby sú moskovské Dinamo a Spartak, spomedzi hráčov obdivoval Wayna Rooneyho. 
  • Riadi sa podľa životného motta: „Buď dobrý bez dôvodu.“