Na začiatku jarnej časti zaostávali za prvou šestkou z ôsmej priečky o sedem bodov. Za štyri kolá dokázali náskok troch súperov zmazať a vďaka lepšej bilancii v tabuľke štyroch tímov postúpiť do skupiny o titul na úkor Trenčína a Banskej Bystrice. Na to, aby sa im to podarilo, si museli splniť futbalisti Ružomberka svoju základnú úlohu - vyhrať všetky zápasy. To sa im podarilo a postup do elitného sexteta oslavovali po triumfe 2:1 nad Podbrezovou v záverečnom 22. kole základnej časti. Teda, nie okamžite. Po poslednom hvizde rozhodcu Petra Ziembu sa ešte zhrčili okolo telefónu a sledovali záver súboja MFK Dukla Banská Bystrica – FC Košice. „Keď už bolo isté, že sme v hornej šestke, nastala obrovská eufória,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu hráč, ktorý má na úspechu nezmazateľný podiel. Práve Alexander Selecký (21) naštartoval víťazstvo nad „železiarmi“ asistenciou a spečatil gólom. Svojím prvým v Niké lige.
Bol sobotný zápas váš najlepší v kariére?
Asi áno… Pripísal som si asistenciu a takisto gól, ktorý bol dokonca napokon aj víťazný. Takže nie asi, ale určite áno.
Nechať si najlepší výkon na najdôležitejší zápas, tomu sa hovorí správne načasovanie!
Som neskutočne rád, že to takto vyšlo. Navyše, gól bol nielen prvý ligový, víťazný a dôležitý, ale aj najkrajší, aký som v kariére dal.
Cítili ste pred zápasom, že by to mohol byť váš deň?
Ťažko povedať… Pripravoval som sa na to, že musíme urobiť všetko pre víťazstvo. Na nič iné som nemyslel. To sa nám napokon aj podarilo, takže sa teším.
Na účasť v prvej šestke ste potrebovali nielen zvíťaziť, ale aj spoľahnúť sa na zakopnutie dvoch súperov. Čo hovoríte na to, že vám to napokon vyšlo?
Je úžasné, že sa nám to podarilo. Pred jarnou časťou a záverečnými štyrmi kolami základnej fázy nám veril asi len málokto, že to môže vyjsť. My sme však zvíťazili vo všetkých zápasoch, čo sa našim súperom nepodarilo. Sme veľmi radi, že Košice vonku obrali o body Duklu a Skalica doma zase Trenčín.
To, že vám málokto veril, je logické. Veď matematika hrala proti vám. Vy ste ani na chvíľu nezapochybovali?
Nie. Od začiatku zimnej prípravy sme boli nastavení na to, že spravíme všetko, aby sme si dali šancu. Teda, chceli sme zvíťaziť v každom jednom zápase a počkať si, ako to napokon dopadne. Naši súperi zakopli, čo nám zahralo do kariet. Cítili sme, že šanca rastie a o to viac sme túžili po úspechu, ktorý sa napokon dostavil.
Rozhodujúci krok ste museli urobiť proti súperovi, ktorý vám na jeseň strelil päť gólov. Ako ste vnímali skutočnosť, že práve Podbrezová bude váš súper v kľúčovom dueli?
Vtedy sme prehrávali už do prestávky v Podbrezovej 0:4, napokon sme prehrali 0:5, čiže sme súperovi mali čo vracať. Teraz sme hrali doma, takže sme chceli vyzerať inak, ukázať našu kvalitu a napokon sa tešiť z víťazstva.
Čo hovoríte na to, ako ste sa dopracovali k výhre?
Bol to ťažký zápas. Na Podbrezovčanov sme chceli vyletieť hneď od začiatku, dať im rýchly gól, čo sa nám napokon aj podarilo. Súper potom ukázal svoju silu, dostával sa do šancí, ale do vyslovene stopercentných nie. Hostia mali pár nepríjemných závarov a striel z diaľky, ktoré sme však dokázali vyriešiť. V druhom polčase to otvorili a my sme využili voľné priestory. Po faule a červenej karte som skóroval z priameho kopu. Na záver sme inkasovali po rohovom kope, ale už sme si to ustrážili a zaslúžene zvíťazili.
Vedeli ste cez zápas o vývoji duelov na ostatných štadiónoch?
Hlásateľ o tom informoval, ale ja osobne som napríklad prepočul informáciu, že Košice vyrovnali v Banskej Bystrici. Až na konci zápasu som sa dozvedel, že je 1:1 a takisto, že Trenčín remizoval v Skalici.
Keď ste ešte v prvom polčase počuli, že Dukla otvorila skóre, neznervózneli ste?
Zaregistroval som tú informáciu, chvíľu som ju mal v hlave, ale primárne som sa koncentroval na to, čo som mohol ja ovplyvniť. Nechcel som si to príliš pripúšťať.
Po zápase ste sa všetci zhrčili okolo jedného mobilného telefónu. To ste ako prežívali?
Bol to telefón nášho fyzioterapeuta. Všetci sme čakali, kým bude hotovo aj na ostatných štadiónoch. Ľudia nám potom z tribún kričali, že už je koniec, no telefón ukazoval, že ešte sa hrá, takže sme sa nechceli radovať. Keď už bolo isté, že sme v hornej šestke, nastala obrovská eufória.
Mimochodom, napokon aj napriek prehre postúpila s rovnakým počtom bodov aj Podbrezová. Už ste niekedy predtým zažili radovať sa po zápase obe mužstvá?
Nie, nikdy. Podbrezovčania sa tešili ako po víťazstve a radovali sa s nami z postupu… Bola to výnimočná a zvláštna situácia.
Na jar ste nestratili ani bod a postúpili ste do pohárového semifinále. Celkovo v Niké lige ťaháte šnúru deviatich zápasov bez prehry (6-3-0). Lepšiu dlhodobú formu má len Slovan Bratislava. Čo na to hovoríte?
Je to super. Od prehry na začiatku novembra v Skalici sme si vstúpili do seba, v šatni sme si niečo vydiskutovali a povedali si, že takto ďalej nemôžeme pokračovať, ak sa chceme dostať do hornej šestky. Zmenili sa nejaké veci a začalo nám to fungovať. Najdôležitejšie aspekty sú tvrdá práca na tréningoch a disciplína.
So Slovanom si to môžete v piatok rozdať o kráľa doterajšieho priebehu jari!
Hráme na našom štadióne, takže chceme využiť domáce prostredie a našu aktuálnu formu. Sme si vedomí kvalít Slovana, ale pôjdeme si to so súperom rozdať. Spravíme všetko pre to, aby sme boli my tí, ktorí potiahnu šnúru bez prehry ďalej.
Na jeseň ste dokázali na Tehelnom poli remizovať (2:2). Môžete na tom stavať?
Určite áno. Z tohto zápasu si môžeme odniesť veľa pozitívnych vecí. Fungovala nám defenzíva a boli sme aj efektívni vpredu. Ak budeme opäť zodpovedne brániť, nejaké šance prídu. Pokiaľ ich využijeme, možné je všetko.
Pevná defenzíva a vysoká efektivita vás zdobí počas celej úspešnej šnúry. Čomu pripisujete, že ste schopní v mnohých zápasoch vyťažiť z minima maximum?
Snažíme sa byť kompaktní a stopercentní vzadu, zároveň čakať na príležitosť. Vieme, že keď šanca príde, musíme si dať záležať.
Aké ciele si dávate do nasledujúceho obdobia?
Tak ako doteraz pôjdeme od zápasu k zápasu vždy za víťazstvom. Chceme nazbierať čo najviac bodov a na čo nám to bude stačiť, to uvidíme…
A čo pohárová Európa?
K nej vedie dlhá cesta, ešte je skoro hovoriť na túto tému, ale určite sa pokúsime o ňu zabojovať.
EURO AKO MOTIVÁCIA
Slovensko usporiada v lete 2025 Euro do 21 rokov. Súčasťou družstva, ktoré sa pripravuje na tento šampionát, je aj Alexander Selecký. „Je to pre mňa fantastické a motivujúce. Zvlášť preto, že sa záverečný turnaj uskutoční doma. Euro do 21 rokov nezažíva Slovensko každý rok. V našom tíme sa vytvoril výborný kolektív, už predtým som poznal veľa chalanov a mnohých som zase spoznal na zrazoch. Verím, že spolu môžeme niečo dokázať,“ povedal talentovaný ľavý bek MFK Ružomberok.
ALEXANDER SELECKÝ – FAKTY
- Narodil sa 8. októbra 2002, pochádza z obce Lučatín (okres Banská Bystrica), hráva na poste ľavého obrancu za MFK Ružomberok.
- S futbalom začínal v Brusne, od kategórie U13 pôsobil v RSC Hamsik Academy Banská Bystrica (v minulosti Jupie Futbalová škola Mareka Hamšíka), od kategórie U16 je už hráč MFK Ružomberok.
- Súčasť prvého tímu Ružomberka je od sezóny 2021/22, debutoval hneď v prvom kole proti FK Senica (0:0). Odvtedy si v Niké lige pripísal 44 zápasov, strelil jeden gól (cez víkend do siete Podbrezovej), pridal sedem asistencií a videl trikrát žltú kartu. V tejto sezóne absolvoval zatiaľ 20 stretnutí (1567 minút) s bilanciou 1+2.
- Slovensko reprezentoval v kategóriách do 16, 17 a 18 rokov, dnes je členom reprezentácie do 21 rokov.
- Jeho obľúbený zahraničný hráč je Cristiano Ronaldo a klub Manchester United.