Svoj posledný zápas za Zlaté Moravce odchytal v lete minulého roka. Mal nezmazateľný podiel na tom, že sa FC ViOn udržal v baráži medzi elitou. Po prehre (0:1) v Ličartovciach s druhým tímom druhej ligy FC Tatran Prešov v domácej odvete za stavu 1:0 zlikvidoval pokutový kop Jozefa Dolného. Nebol to jeho jediný svetlý moment v sezóne a logicky sa o Patrika Lukáča (29) zaujímali aj kluby zo zahraničia. Napokon reflektoval na ponuku z tímu Podbeskidzie Bielsko-Biala. Angažmán v druhej poľskej lige však nedopadol podľa predstáv prešovského rodáka, a tak sa rozhodol vrátiť tam, kde sa mu darilo. V Zlatých Moravciach, ktorým so štyrmi bodmi patrí po jeseni posledná priečka v Niké ligy, sa znovu pokúsi dopomôcť k tomu, aby pri Žitave vládla po poslednom dueli sezóny radosť. „Nič iné ako záchranu si ani nepripúšťame,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu Patrik Lukáč.
Za sebou máte dva zápasy, v oboch ste zvíťazili a neinkasovali. Čo hovoríte na štart zimnej prípravy?
Je náročný. Trénujeme dvojfázovo, čiže dostávame zabrať. Je super, že sa nám podarilo dvakrát zvíťaziť, určite nám to psychicky pomohlo. Zároveň platí, že ide len o prípravu, takže výsledky netreba preceňovať. Každý triumf však poteší a nakopne do ďalšej práce. Prvoradé je, aby sme sa dobre nachystali na úvodné kolo jari.
Zvykne sa hovoriť, že príprava posledného tímu je psychicky veľmi náročná. Celú zimu sa totiž pozeráte na tabuľku, v ktorej ste na jej samom dne a ešte nejaký čas to nemôžete zmeniť.
Vieme, ako vyzerá tabuľka, ale nikto z nás na ňu nehľadí. Každý prišiel po dovolenke s čistou hlavou a cieľom napísať niečo nové. Nič iné ako záchranu si ani nepripúšťame. Do prípravy sme vstúpili s optimizmom.
Nezaháľate na tréningoch, ale ani v kanceláriách. Manažment klubu už pritiahol niekoľko nových posíl. Čo hovoríte na to, ako sa postupne formuje jarný káder?
Prišlo niekoľko nových hráčov, viacerí chlapci boli na skúške. Myslím si, že kvalitatívne na tom budeme dobre. Verím, že nám to bude klapať na ihrisku aj v šatni. Chceme sa pokúsiť bodovať v každom zápase.
Vy ste síce v Poľsku začali v základnej zostave, no po šiestich druholigových a jednom pohárovom zápase ste si sadli na lavičku. Aké je to byť opäť žiadaný?
Každému hráčovi, a brankárovi zvlášť, sa dobre prichádza do prostredia, ktoré pozná a kde o neho je záujem. Do Zlatých Moraviec ma nemusel nikto pretláčať, ľudia z klubu sa mi sami iniciatívne ozvali a ja som nemal preto dôvod váhať. Cítim sa tu výborne a verím, že si so Zlatými Moravcami navzájom pomôžeme.
Vrátili ste sa z Poľska napriek nižšej zápasovej praxi silnejší?
Myslím si, že som psychicky silnejší, keďže som si prešiel náročnejším obdobím. Dôležité je, že som bol zdravý, trénoval som každý deň. Okrem siedmich súťažných zápasov som absolvoval aj pár prípravných, ktoré sme mali pravidelne na programe počas reprezentačnej pauzy. Nemám pocit, žeby som z niečoho vypadol.
Na váš posledný súťažný zápas v drese FC ViOn asi len tak nezabudnete…
Odvetný barážový duel s Tatranom bol asi najdôležitejší, najlepší a najemotívnejší v mojej kariére. Podarilo sa nám zachrániť na úkor Prešova, odkiaľ pochádzam. Celý ten deň, ktorý vyvrcholil oslavami, bol pre mňa nezabudnuteľný.
Žijete z tejto energie dodnes? Keď ste sa vrátili do Zlatých Moraviec, vybavil sa vám tento zápas v mysli?
Len keď mi ho pripomenuli nejakí ľudia. Nejdem z neho žiť a ani zvlášť naň nemyslím. Možno sa nám aj v tejto sezóne podarí zachrániť podobným spôsobom. Pre nás, Michalovce a Košice bude záchrana v Niké lige prvoradý cieľ. Verím, že ho dosiahneme a možno aj bez tej baráže.
Cítite, že sa od vás veľa očakáva, keďže ste v predošlej sezóne patrili k lídrom tímu?
Viem, prečo ma Zlaté Moravce angažovali. Mám skúsenosti s úspešnou záchranou a moja úloha je pomôcť tímu k tomu, aby sme tento cieľ dosiahli znova. Nebojím sa výzvy, tlak z okolia si nepripúšťam. Sám som na seba dostatočne náročný. Verím, že budem pre kolektív prínosný.
Síce FC ViOn na jeseň nezvíťazil v lige ani raz a na konte máte chudobné štyri body, váš prvý súper z Michaloviec má pred vami len dvojbodový náskok. V podstate môžete ďakovať Bohu, ako sa to ešte vyvŕbilo.
Áno, to si musíme priznať. Po minulé roky by bol zrejme štvorbodový tím v tejto fáze súťaže už reálne aj zostupujúci. Teraz to vyšlo inak, Košice aj Michalovce sú dostihnuteľné. Na spodných priečkach sa to môže ešte značne premiešať.
Na čom najmä pracujete v tréningoch? V čom chcú byť Zlaté Moravce iné v porovnaní s jeseňou?
Zatiaľ sa skôr venujeme silovej a vytrvalostnej zložke, ale máme na programe aj veľa hier a často sa zameriavame na streľbu. Chceme získať istotu v zakončení. Čo sa týka taktiky, tej sa budeme viac venovať na sústredení v Turecku.
Na jeseň strelilo mužstvo v osemnástich zápasoch len desať gólov. Vyzerá to tak, že strelecké tréningy vám určite neuškodia.
Nechcem detailne hodnotiť jeseň, keďže som tu nebol. Máme hráčov, ktorých streľba zdobí. Verím, že sa to premietne aj do zápasov a gólov dáme viac.
Koho strely vás najviac pália počas tréningov?
Je známe, že Adam Brenkus a Filip Balaj majú výbornú strelu. Áno, na jeseň im to nepadalo, no ja verím, že teraz to príde.
Paradoxne, na jeseň to z hernej stránky nebola vyslovená katastrofa. Mužstvo prehrávalo aj také zápasy, v ktorých podalo dobrý výkon.
Videl som počas pôsobenia v Poľsku každý zápas Zlatých Moraviec a súhlasím, že najmä začiatok sezóny vyzeral herne zaujímavo. Na diaľku som mal pocit, že problém spočíval v nedostatočnom dôraze v oboch šestnástkach. To stálo mužstvo veľa bodov, čo ma nesmierne mrzelo. Asi do desiateho kola hrali chlapci naozaj na solídnej úrovni, no potom akoby na nich padla psychická deka a už ani tie výkony neboli také, ako predtým. Klesla sebadôvera tímu a jeseň dopadla tak, ako dopadla. V každom prípade, hodili sme to za hlavu a začíname akoby odznova.
Spomenuli ste sústredenie v Turecku, kam, mimochodom, FC ViOn necestuje v zime každý rok. Cítite, že aj vedenie klubu robí všetko pre to, aby ste sa udržali medzi elitou?
Určite áno. Bol som sám príjemne prekvapený, keď som sa dozvedel, čo nás čaká. Minulý rok sme išli do Chorvátska, čo bolo tiež super, ale v Turecku to bude ešte lepšie. Tešíme sa na tréningy a zápasy na prírodnej tráve. Verím, že nám to pomôže do jarných bojov.
PATRIK LUKÁČ – FAKTY
- Narodil sa 5. decembra 1994 v Prešove, hráva na poste brankára za FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble.
- Pochádza z futbalovej rodiny, keďže je syn bývalého ligového brankára Ľuboša Lukáča. Futbal v nižších rakúskych súťažiach hrajú jeho dvaja bratia – 27-ročný Dominik nastupuje v poli a 21-ročnému Ľubošovi mladšiemu takisto učarovali brankárske rukavice.
- S futbalom začínal v Partizáne Bardejov, ako 13-ročný odišiel do Tatrana Prešov, no už ako 17-ročný zamieril do českého klubu FK Teplice, kde chytal v družstve do 19 rokov a bol aj brankárska trojka medzi mužmi.
- Neskôr pôsobil v Slovane Liberec (sezóna 2014/15, 2 ligové štarty). Ďalej bol v Senici (jeseň 2015, 0 ligových štartov), Podbrezovej (2016 – 2018, 1 ligový štart), Prešove (2018 – 2020, 11 ligových štartov), v poľskom klube Elana Toruň (jar 2020), od leta 2020 pôsobil tri roky v Zlatých Moravciach (50 ligových štartov). Celkovo v Niké lige odchytal 62 stretnutí, 16-krát si udržal nulu.
- V minulej sezóne pomohol FC ViOn k udržaniu sa medzi elitou, následne zamieril do druholigového poľského klubu Podbeskidzie Bielsko-Biala, kde na jeseň odchytal šesť ligových a jeden pohárový duel, potom miesto brankárskej jednotky stratil. Počas zimy sa vrátil do Zlatých Moraviec.
- Slovensko reprezentoval v kategóriách do 16, 18 a 19 rokov.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Olympique Marseille a hráč Gianluigi Buffon.
- Riadi sa podľa životného motta: „Čo má prísť, príde.“
- Je ženatý, s manželkou Annou sú v očakávaní syna.