Ščasný: Radosť pracovať s touto partiou

Ščasný: Radosť pracovať s touto partiou

S trénerom MFK Dukla Banská Bystrica Michalom Ščasným nielen o sobotňajšom triumfe na ihrisku Dunajskej Stredy (2:1).

Za jeho robotou sú výsledky. Tréner Michal Ščasný (45) prevzal kolektív MFK Dukla Banská Bystrica krátko pred štartom ročníka 2022/23. V prvom roku po návrate medzi elitu vytiahol mužstvo spod Urpína do hornej šestky a zdá, že ani povestná náročná druhá sezóna po postupe nemusí byť pre „vojakov“ zlá. Červeno-bieli to potvrdili aj v dueli 5. kola, keď na trávniku vicemajstrovskej Dunajskej Stredy otočili z 0:1 na 2:1. Nuž a stalo sa tak aj preto, že kouč, ktorého otec je slávny český tréner Zdeněk Ščasný, pripravil na súpera skvele fungujúcu taktiku. „Žiadny taktický zámer by nefungoval bez toho, žeby mu hráči neverili a neurobili pre úspech maximum. To oni si zaslúžia pochvalu,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu Michal Ščasný. Jeho zverenci zvíťazili v treťom zápase po sebe, po piatich kolách majú na konte desať bodov (3-1-1) a zo štvrtej priečky majú len dvojbodové manko na vedúcu Žilinu. 

V minulej sezóne ste prehrali všetky štyri zápasy s Dunajskou Stredou. Aké emócie vo vás doznievajú po poslednom triumfe? 

Už myslím skôr na ďalší zápas s nepríjemným súperom z Ružomberka. Deň po stretnutí v Dunajskej Strede sme mali voľno, ktoré som si užil s rodinkou a vtedy vo mne ešte doznievali príjemné pocity. Na ihrisku DAC sa často nevíťazí. Som hrdý na mužstvo, ktoré otočilo výsledok na trávniku silného súpera. 

Súpera ste takticky prevýšili. To vás ako trénera musí tešiť. 

Samozrejme, ale žiadny taktický zámer by nefungoval bez toho, žeby mu hráči neverili a neurobili pre úspech maximum. To oni si zaslúžia pochvalu. Zápas s DAC zvládli nielen takticky, ale aj kondične. Pritom sa hralo vo vysokom tempe a vo veľkom teple, pričom súper mal viac loptu na kopačkách a dopredu ho hnali výborní fanúšikovia. Naši chalani ukázali emócie a do bodky splnili to, čo sme si povedali. Máme kolektív, na ktorom sa dá stavať. Z mužstva srší vnútorná sila.

Vo vašom tíme sú robotníci ochotní zodrať sa pre mužstvo a takisto aj umelci, ktorí nemusia toľko pracovať, no čaká sa od nich pridaná hodnota. Čo hovoríte na to, ako sa hráči stotožnili so svojimi úlohami? Na prvý pohľad sa zdá, že každý presne vie, čo sa od neho čaká…  

Je to tak. Niekto múdrejší raz povedal, že futbal je ako divadlo. Každý má svoju rolu, niekto zahrá komédiu a niekto tragédiu. Alebo, ak chcete, nie každý sa narodí s darom od Boha ako Polievka. Svoju genialitu predviedol aj pri góle v Dunajskej Strede. Zároveň platí, že nie každý dokáže toľko toho obehať ako naši stredoví hráči Ľupták a Richtárech, ktorí sú pre mužstvo nesmierne prínosní, hoci ich nie je až tak vidieť. Mohli by sme pokračovať s ďalšími menami. Každý je stotožnený s tým, čo dostal do vienka a podľa toho sa snaží byť prínosný pre kolektív. Nie každý môže byť virtuóz a nie každý môže byť bojovník. My máme ten správny mix, chémia v tíme je výborná a verte, že s touto partiou je radosť pracovať. 

Použili ste slovíčko tragédia. Na odľahčenie, tú predviedlo vaše mužstvo v prvom kole proti Podbrezovej (1:4). Prišlo vám vtedy na um, že v ďalších štyroch kolách trikrát zvíťazíte a k tomu remizujete u majstra? 

Cítil som, že sila mužstva sa musí prejaviť. Mali sme za sebou ťažkú prípravu, veľa zdravotných problémov, dali sme sa dokopy asi dva týždne pred začiatkom ligy. Súhlasím, prvý zápas bol z našej strany tragédia, no treba vyzdvihnúť aj hru Podbrezovej. Klobúk dolu, ako nás sfúkli. Ale opakujem, veril som, že naša sila vyjde na povrch, len som nevedel, kedy sa tak stane. Na rovinu priznávam, že až toľko bodov z ďalších štyroch zápasov som nečakal. Už len na to nadviazať proti Ružomberku. 

Teší vás desať bodov o to viac, že z toho štyri ste vydolovali na trávniku prvých dvoch tímov minulej sezóny? 

Samozrejme. Chalanom som aj povedal, že klobúk dolu pred nimi a nič na tom nemení fakt, že Slovan proti nám šetril niektorých hráčov na Európu. Stále to bol Slovan, ktorý je vždy veľmi silný. Pre nás je to však do určitej miery aj záväzok. Teraz nesmieme zaspať na vavrínoch. Napríklad, v zápase proti Skalici (2:1) sme možno boli v pozícii mierneho favorita, no výsledok sa mohol zvrtnúť na obe strany. Ak by dal Matejov gól na 1:2, ktovie, ako by to dopadlo. Dnes by sme možno boli v inej pozícii. Preto si treba vážiť každé víťazstvo a ďalej pracovať s rešpektom k súperom i s pokorou. Pred nami je veľa roboty. 

Vráťme sa do prvého kola minulej sezóny, keď ste v Michalovciach prehrali 0:2. Čo hovoríte na to, kam ste sa za rok a pár týždňov dopracovali? 

Spravili sme obrovský posun zo všetkých stránok. Napríklad, aj z mentálnej. Chalani si veria a veria vo svoju kvalitu. Keď hráme agresívne a behavo, sme nepríjemní pre každého. Zároveň si uvedomujeme, že keď niečo vypustíme, každý nás môže vytrestať. Dnes už aj počas prípravy na zápas a celkovo počas týždňa mám tej roboty menej, pretože chalani majú zaužívané niektoré veci. Zvykli si na seba, na ihrisku robia automatické veci v defenzíve aj v ofenzíve. Je to super, ale stále máme na čom pracovať. Priestor na zlepšovanie je obrovský. Z pohľadu individualít aj kolektívu. 

Vaši zverenci vždy o vás hovoria ako o dobrom chlapovi. Zakladáte si práve na tom, aby ste si našli k hráčom cestu? Považujete ľudskú stránku za rovnako dôležitú ako odbornú? 

Myslím si, že dôležité sú čisté vzťahy, otvorenosť, rešpekt a pokora. Keď máte v kabíne rušivý element, ktorý nevie prejaviť rešpekt spoluhráčom, prípadne členom realizačného tímu, musí odísť. Na prvom mieste vždy musí byť kolektív. Nie som zástanca diktátorského prístupu. Áno, hráči musia rešpektovať pokyny trénera, no vždy sa snažím vysvetľovať svoje kroky a komunikovať vlastné rozhodnutia kabíne. Zároveň si myslím, že futbalová šatňa je miesto, do ktorej patrí nielen zvýšený hlas, ale aj žarty a zábava. Vždy sa snažím byť voči každému hráčovi férový. Aj nepríjemné veci chcem hovoriť na rovinu. Myslím si, že sa mi to osvedčilo. Hráči za vami stoja, keď vedia, že ich neklamete. Samozrejme, dôležitá je aj odborná stránka. Mužstvo vám uverí len vtedy, pokiaľ vaše metódy pomáhajú k dobrým výsledkom a hráči sa cítia na ihrisku fajn.  

Vaše mužstvo v každom prípade rýchlo napreduje. V minulej sezóne ste obsadili piatu priečku. Čo myslíte, kam to môžete dotiahnuť teraz? 

Určite sa chceme pobiť o prvú šestku, ale uvedomujeme si, že bitka o ňu bude veľká. Na rozdiel od minulej sezóny sa do nej bude tlačiť aj Trenčín, ktorý má kvalitu a hrá ozaj veľmi dobrý futbal. Popri trojici tradičných favoritov Slovan, DAC, Trnava bude určite vysoko Podbrezová, dobre hrá Žilina. Chceme skončiť čo najvyššie, ale liga je dlhá. Nemám rád klišé, no v tomto prípade si ním chcem pomôcť, lebo to tak cítim. Pôjdeme od zápasu k zápasu a uvidíme, na čo nám to bude stačiť. Rovnaký prístup sme zvolili aj v minulej sezóne a napokon to vypálilo dobre.

Z VEĽKEJ FUTBALOVEJ RODINY 

Michal Ščasný mal futbalový osud asi dopredu napísaný. Jeho otec Zdeněk Ščasný je bývalý hráč, z ktorého sa neskôr stal rešpektovaný tréner, okrem iného viedol Spartu Praha či Panathinaikos Atény. Michalova sestra Pavlína je zase päťnásobná najlepšia česká futbalistka, ktorá odohrala za reprezentáciu 50 zápasov a počas svojej kariéry nastupovala okrem materskej Sparty Praha za tímy ako Bayern Mníchov, Philadelphia Charge či švédske Örebro alebo Malmö. „Odmala som vyrastal s futbalom. Keď som bol maličký, otec hrával za Spartu. S maminou a sestrou sme chodili na jeho zápasy. V podstate som nemal inú možnosť a ani som nič iné nechcel robiť. Najskôr bol môj cieľ stať sa futbalistom a potom trénerom. Neviem, aké iné zamestnanie by som mohol mať, keďže nič okrem futbalu robiť neviem. Už počas hráčskej kariéry som si viedol zápisky z tréningov. Počas toho, ako som hrával v Prešove, som si robil trénerskú licenciu. Všetko teda išlo prirodzene,“ povedal Michal Ščasný.

CIRKUSANT 

Michal Ščasný sa narodil v Prahe, ale v jeho živote hrajú významnú rolu aj Slovensko a Cyprus. Logicky sme sa ho spýtali, kým sa vlastne cíti byť. „Veru, som taký cirkusant. Keď sme sa vrátili z Cypru, tak sa na matrike na nás zasmiali. Ženu mám z Prešova, no narodila sa vo Svidníku. Ja pochádzam z Prahy a náš syn sa narodil na Cypre v Limassole. Futbalový život je kočovnícky. Áno, narodil som sa v Prahe a mám český pas, ale babku a deda som mal zo Slovenska. Takže to máme také pomiešané a ani to nijak zvlášť neriešim,“ povedal tréner MFK Dukla Michal Ščasný.

MICHAL ŠČASNÝ – FAKTY 

  • Narodil sa 19. augusta 1978 v Prahe, pôsobí ako hlavný tréner MFK Dukla Banská Bystrica. 
  • Futbalovo vyrastal na viacerých adresách, keďže sa často sťahoval vzhľadom na kariéru jeho otca. Ako 17-ročný začal hrávať v Ústí nad Labem, odkiaľ zamieril do Sparty Praha, kde robil aj prvé kroky v seniorskej kariére. Sezónu 1997/98 strávil na hosťovaní v Tatrane Poštorná, neskôr pôsobil vo Viktorii Žižkov (2001 – 2005), belgickom Westerle (2005 – 2006), cyperskom Anagennisi Derynias (2007 – 2008), Tatrane Prešov (2008 – 2010) a cyperskom APEP Pitsilia (2010 – 2012), kde uzavrel kariéru. 
  • S trénerskou kariérou začal pri mládeži Tatrana Prešov, neskôr pracoval ako asistent trénera v druholigovom FK Haniska, od septembra 2015 do leta 2018 figuroval ako asistent hlavného kormidelníka v FK Senica pri Jurajovi Sabolovi, Alešovi Čvančarovi, Miroslavovi Mentelovi, Ivanovi Vrabcovi, Ladislavovi Hudecovi a Tonovi Caanenovi. 
  • V lete 2018 sa stal asistentom trénera Radoslava Látala v FC Spartak Trnava, kde zažil úspešnú pohárovú púť, ktorá vyústila účasťou v Európskej lige. V zime už prevzal kolektív ako hlavný tréner a priviedol ho k triumfu v Slovnaft Cupe. Vo finále v Nitre červeno-čierni po remíze 3:3 zdolali Žilinu v jedenástkovom rozstrele. 
  • V lete 2019 sa vrátil do Senice ako hlavný tréner, kde skončil ešte v priebehu sezóny. V ročníku 2020/21 viedol FC Nitra a bol pri vypadnutí mužstva spod Zobora z Niké ligy. Finančnými problémami sužovaný klub sa napokon neprihlásil ani do druhej najvyššej súťaže. 
  • Krátko pred štartom sezóny 2022/23 sa stal trénerom MFK Dukla Banská Bystrica, ktorý v nováčikovskom ročníku priviedol k piatemu miestu. Kormidelníkom mužstva spod Urpína je dodnes. 
  • Jeho obľúbené zahraničné kluby sú Panathinaikos Atény, APOEL Nikózia a Inter Miláno, z hráčov v minulosti obľuboval Ruia Costu a Zinedina Zidana. Z dnešnej generácie sa mu páči Achraf Hakimi. 
  • Je ženatý, s manželkou Nikolou vychovávajú syna Nikosa (12), ktorý hrá za družstvo do 13 rokov Banskej Bystrice, a dcéru Zoe (4).