Viete, ktorý tím mal najhoršiu formu na konci roka? Bol to AS Trenčín, päť prehier v závere jesene svedčia. Nuž a viete, kto je na tom najlepšie vo Fortuna lige tento rok? Je to opäť AS Trenčín, ktorý v jedenástich kolách nazbieral 24 bodov (7-3-1) so skóre 27:10. Pravda je, že Slovan Bratislava svoje konto zveľadil o rovnaký počet bodov, no strelil o štyri góly menej. Nuž a belasí dominovali súťaži aj na jeseň, takže to nie je žiadne prekvapenie. Pozoruhodný obrat vo výkonnosti tímu spod Čákovho hradu však prekvapujúci je. Zvlášť, keď zohľadníme, že káder počas zimnej prestávky neprešiel výraznou obmenou. Za zlepšením treba vidieť aj prácu trénera Juraja Ančica (40), ktorý po odchode Petra Hlinku v závere roka dotiahol jeseň v pozícii dočasného kouča a napokon dostal zmluvu až do konca sezóny. „Náš progres nechceme preceňovať. Nie je to totiž ešte dlhodobý trend, vnímam ho teda stále ako krehký,“ potvrdil v rozhovore pre Našu ligu svoju tradičnú ambicióznosť kouč AS.
Ako sa vám pozerá na tabuľku jari?
Samozrejme, každý tréner a hráč má v sebe súťaživosť, a preto sa nám na tabuľku pozerá dobre. Sme však len na polceste, ktorú však lemujú víťazstvá a to si veľmi vážim., no stále je na čom pracovať. S pokorou a zároveň zdravým sebavedomím sa snažíme pripraviť na ďalšie zápasy. Výhry priniesli do našej šatne dobrú atmosféru a v nej sa nám aj lepšie pracuje, z toho mám radosť.
Na konci jesene ste boli z pohľadu výsledkov najhorší tím v lige. Čo ste spravili s hráčmi počas zimy?
Je to výsledok práce každého hráča a člena realizačného tímu. Dôležité je, aby si hráči osvojili to, o čo sa tréneri snažia. Za zlepšením nie je nič iné ako dennodenná tvrdá robota, ktorá sa nám začala vyplácať. Vyšla nám už zimná príprava, a preto šli chalani do ligy s väčším sebavedomím, na ktorom staviame. Náš progres však nechceme preceňovať. Nie je to totiž ešte dlhodobý trend, vnímam ho teda stále ako krehký. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenký. Snažíme sa ísť ďalej naplno a nič nepodceniť. Uvidíme, ako to napokon dopadne.
V čom najmä ste sa posunuli? Čím to je, že sa z fackovacieho panáka ligy stalo mužstvo, ktoré kontinuálne víťazí?
Nemám pocit, žeby sme na jeseň boli totálny fackovací panák. Odohrali sme viacero dobrých zápasov, ktoré sme však výsledkovo nedotiahli do úspešného konca. Mužstvo pod vplyvom prehier strácalo sebadôveru. Víťazstvá vás vždy poháňajú dopredu, prehry brzdia. Keď sa vám nedarí, môžete sa z problémov dostať len tvrdou prácou. Na ňu sme sa zamerali a postupne sa to začalo otáčať v náš prospech. Víťazili sme v príprave a vyšiel nám aj vstup do jari. Mentalita tímu išla hore a dnes sa dokážeme popasovať aj so situáciami, keď do vedenia ide súper. Mužstvo na to už vie adekvátne reagovať. Stále však vidím v našej hre rezervy najmä z pohľadu toho, že by sme chceli mať hru ešte viac pod kontrolou. Verím, že postupnými krokmi a trpezlivosťou sa dostaneme do situácie, že budeme tempo zápasov udávať od prvej minúty a za akýchkoľvek podmienok. Dnes mi ešte chýba v našej hre aj akási schopnosť doraziť súpera, keď mám herne navrch. Budeme pracovať na tom, aby sme boli ešte dominantnejší.
Máte veľkú radosť z toho, že práve váš podpis pod jarným progresom tímu?
Teší ma, že spoločne s ďalšími členmi realizačného tímu (Ivanom Galádom, Petrom Kleščíkom, Marošom Ferencom…) tvoríme skupinu ľudí, ktorá chce niečo dosiahnuť. Snažíme sa tým nakaziť hráčov, ktorí sú prvoradí. Verím, že sa budeme ďalej spolu zlepšovať a že sa udržíme na víťaznej vlne. Potom sa nám lepšie hrá aj trénuje. Opakujem, základ je dennodenný tvrdý dril. Hoci nie som dlho hlavný tréner, inú cestu nepoznám. Druhý kľúčový faktor je pokora. Ako asistent trénera som zažil situáciu, že sme prešli troma predkolami Európskej ligy a potom sme v domácej súťaži nevyhrali desať zápasov po sebe a dokonca sme sa museli zachraňovať v baráži. Viem, že spadnúť sa dá veľmi rýchlo. Nesmieme sa preto odkloniť z našej cesty.
Trikrát ste museli v Trenčíne zaskakovať v pozícii hlavného trénera, kým ste dostali dlhodobú dôveru. O to viac si to dnes vážite?
Áno. Som veľmi vďačný, že som mohol dostať mužstvo na starosť na viac ako dva – tri zápasy. Tým pádom sme mohli ako realizačný tím implementovať do tréningového procesu veci, ktorým veríme. Vyzerá to tak, že ideme dobrým smerom, a preto treba len vydržať. Stúpnuť a klesnúť sa dá veľmi rýchlo, najťažšie je udržiavať a postupne zvyšovať vysoký level, jednoducho povedané, nepodliezať latku výkonnosti. Moje motto je zameriavať sa vždy na najbližší zápas a nedávať si dlhodobé ciele. Každý duel v lige musí byť pre nás malé finále. Tak k tomu pristupujeme aj túto jar. Myslím si, že sa to ukazuje ako správne, a preto treba vytrvať.
Mnohí hovoria, že súčasný Trenčín sa najviac za posledné roky podobá svojou hrou tomu, ktorý získal v rokoch 2015 a 2016 slovenský titul. Vy ste už vtedy pôsobili v klubových štruktúrach, takže, čo si o tom myslíte?
V Trenčíne pracujem už desať rokov. Zápasy majstrovského AS som zažil z pozície mládežníckeho trénera. Sedel som na tribúne a držal som mužstvu palce. Zároveň som sa snažil byť blízko kabíny trénerov áčka, aby sme vtedajšie princípy implementovali aj do mládeže. Som rád, že náš súčasný herný prejav niekomu pripomína to, čo hral Trenčín za najlepších čias, no pred nami je ešte veľmi dlhá cesta, aby sme si udržali výkonnosť a víťaznú mentalitu dlhodobo. Je to pre nás výzva.
Napriek badateľnému progresu mužstva klub s vami zatiaľ nepredĺžil spoluprácu na ďalšiu sezónu a vedenie AS dokonca deklarovalo, že rokuje s viacerými kandidátmi na post hlavného trénera. Ako zvládate takýto druhý tlaku?
V takýchto momentoch vám nezostáva nič iné, len to hodiť za hlavu a vyrovnať sa so situáciou. Nepozerám sa na veci, ktoré nemôžem ovplyvniť. Ovplyvniť dokážem len výkony, výsledky a prácu tímu v tréningovom procese. Sústredím sa na súčasnosť a budúcnosť sa snažím neriešiť. Ak predĺžim spoluprácu s klubom, budem mať radosť. Ak nie, vyrovnám sa s tým.
Pomôcť by vám mohla miestenka do predkola Konferenčnej ligy. Finále pohára vám po tuhom semifinálovom boji so Slovanom (0:0, 1:2) ušlo, ale na medzinárodnú scénu sa môžete prebojovať aj ako prípadný víťaz dolnej šestky cez baráž. Je to váš cieľ?
Určite sa o to pokúsime. Trenčín si po slabších sezónach zaslúži úspech. Platí to o hráčoch, ktorí tvrdo pracujú, a tiež o členoch realizačného tímu a všetkých ľuďoch v klube, ktorí sa im snažia maximálne pomôcť.
V baráži budú okrem vás bojovať o poslednú miestenku do Európy Dunajská Streda, Sereď a Žilina. Ako vnímate týchto súperov?
Verte, že vyhrať ligový zápas nad akýmkoľvek súperom nie je vôbec jednoduché. Často sa to láme na detailoch a v baráži nemáte priestor na opravu. Je jedno, proti komu hráte. Ak dostaneme šancu v baráži, zodpovedne sa na to pripravíme a pokúsime sa prezentovať tým, čo nám je vlastné. Teda aktívnym futbalom, ktorému veríme. Jednoducho, veríme tomu, čo nám prinieslo čiastkový úspech. Pôjdeme do toho naplno, chceme využiť šancu a postúpiť do Európy.
Z pozície asistenta trénera ste už zažili, aké je to zvládnuť baráž o európsku miestenku. Na jar 2018 ste boli pri tom, keď si AS takto vybojoval účasť v Európskej ligy. Môžete ťažiť z tejto skúsenosti?
Veľmi dobre viem, aké to boli ťažké zápasy. Pritom sme boli v dobrej forme, na záver nadstavby sme vyhrali na ihrisku majstrovskej Trnavy, čo nás nakoplo a dodalo nám to sebavedomie. V baráži sme najskôr doma zdolali Ružomberok 4:2, hoci sme prehrávali 0:1 aj 1:2. Vo finále sme uspeli v Žiline 2:1 až po predĺžení. Bolo to kto z koho, jeden z najlepších zápasov, aký som ako asistent trénera pri Vladimírovi Cifraničovi zažil. Po jeho skončení sme prežívali obrovskú eufóriu. Vydržala nám až do začiatku sezóny, keď sme prešli cez tri predkolá Európskej ligy, vyradili sme aj Feyenoord Rotterdam a až v baráži o skupinovú fázu nás zastavil AEK Larnaka.
Mimochodom, Trenčín je jediný klub, ktorý od zavedenia súčasného fortunaligového modelu hral vždy baráž – buď o Európu alebo o udržanie sa. Môžete z tejto skúsenosti ťažiť?
Verím, že áno. Ako zaskakujúci hlavný tréner som bol na konci sezóny 2019/20 pri tom, keď sme v prvom kole baráže prehrali v Trnave (0:1). Keď sa nám naozaj naskytne šanca, urobíme všetko pre to, aby sme to tentoraz zvládli a to bez ohľadu na súpera. Treba si uvedomiť, o čo hráme, aby sme mali v sebe tú správnu súťaživosť.
VYDARENÁ SPOLUPRÁCA
Tréner Juraj Ančic má v realizačnom tíme k dispozícii poradu Ivana Galáda, ktorý vo Fortuna lige pôsobil v pozícii hlavného kormidelníka dlhé roky. Viedol v nej Nitru, Senec, Trenčín a Ružomberok. „Mám veľký rešpekt voči jeho dlhoročnej kariére. Museli sme sa chvíľu spoznávať, no dnes nám to kolegiálne klape. Vieme si povedať aj veci, ktoré sú nepríjemné, no posúvajú nás dopredu. Ťažíme z toho všetci,“ povedal Juraj Ančic.
POTEŠITEĽNÁ PODPORA
Po vypadnutí v semifinále pohára so Slovanom Bratislava sa Jurajovi Ančicovi dostalo peknej odozvy na jeho prácu. Kouč belasých Vladimír Weiss st. ho označil za šikovného a mladého trénera a zaželal mu všetko dobré do ďalšej kariéry. „Každý tréner cíti satisfakciu, keď mu zloží kompliment kolega rangu Vladimíra Weissa. Človek hneď získa väčšie sebavedomie a ďalšiu chuť do práce. Zrazu cítite, že to, čo robíte, má význam. Opäť však opakujem, nie je to len o mne, hoci som na čele realizačného tímu. Naše súčasné výsledky a herný prejav sú práca celého realizačného tímu,“ poznamenal 40-ročný kormidelník.
JURAJ ANČIC – FAKTY
- Narodil sa 12. júla 1981 v Trenčíne, dnes je hlavný tréner AS Trenčín.
- S futbalovou kariérou začínal v rodnom meste. Ako mládežník hrával za TTS Trenčín, v dorasteneckom veku prešiel do klubu Ozeta Dukla Trenčín, ktorý sa neskôr pretransformoval na súčasný AS Trenčín.
- Na seniorskej úrovni debutoval v Trenčíne, neskôr pôsobil v Liberci, Sparte Praha, MŠK Žilina, vrátil sa do Trenčína, následne pokračoval v Bánovciach nad Bebravou, Šali a v českom FC Kyjov, kde na prelome rokov 2011 a 2012 ukončil profesionálnu kariéru už vo veku 30 rokov. Ďalej hrával ešte do 37 rokov na amatérskej úrovni za Trenčianske Stankovce a Trenčianske Teplice.
- Patril medzi najväčšie talenty trenčianskeho futbalu na prelome tisícročí, vynikal hrou oboma nohami a technikou. Hovorilo sa o ňom, že môže nohami opravovať hodinky. Svoj talent nezužitkoval najmä pre ťažké zranenia.
- Bol súčasť reprezentácií do 17 a 21 rokov, zahral si aj za seniorský národný tím proti Japoncom na Kirin Cupe v roku 2002.
- Vo veku 2012 začal pracovať ako tréner pri trenčianskej mládeži, v roku 2014 dostal už ako hlavný kouč svoju prvú kategóriu (ročník narodenia 1999) a v roku 2017 sa prvýkrát ocitol v realizačnom tíme áčka AS Trenčín, kde asistoval Vladimírovi Cifraničovi.
- Asistenta v AS robil s výnimkou krátkeho pôsobenia v Interi Bratislava až do januára 2022, keď sa oficiálne stal do konca tejto sezóny hlavným trénerom AS Trenčín. Predtým trikrát v tejto funkcii zaskakoval po koncoch Norberta Hrnčára, Stijna Vrevena a Petra Hlinku.
- Trenčín tento rok zaznamenal pod jeho vedením značný progres, v tabuľke jari patrí AS prvé miesto so ziskom 24 bodov (7-3-1) a skóre 27:10.
- Lásku k futbalu zdedil po svojom otcovi Petrovi, ktorý takisto zažil zaujímavú hráčsku aj trénerskú kariéru.
- Jeho obľúbený zahraničný futbalista bol počas jeho hráčskej kariéry brazílsky útočník Ronaldo, dnes obdivuje schopnosti Lionela Messiho, najväčší majster futbalového remesla v rámci celej histórie je však pre neho Diego Maradona.