Ako hráč bol pri najväčších úspechoch Petržalky, dnes trénuje v Rakúsku, pracuje na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent a zastáva aj pozíciu ambasádora Fortuna ligy. Reč je o bývalom útočníkovi Martinovi Mikuličovi (34), s ktorým sme bilancovali skončenú jesennú časť a porozprával nám aj o jeho súčasných aktivitách.
Čo hovoríte na to, akým spôsobom Slovan ovládol jesennú časť našej ligy a popri tom uspel aj na medzinárodnej scéne?
V prvom rade ma potešilo, že Slovan dokázal
konkurovať vyspelým družstvám v Európskej lige. Príjemne ma prekvapilo, ako sa Jánovi Kozákovi ml. po odchode Martina Ševelu podarilo posunúť mužstvo vpred. Treba vyzdvihnúť,
že popri Európe dosahovalo výborné výsledky aj doma, pretože nie je ľahké
bojovať na viacerých frontoch. Trnava v minulej sezóne získala v Európe ešte
viac bodov, no vo Fortuna lige nebola úspešná. Samozrejme, Slovan má
kvalitnejší aj širší káder, čo sa prejavilo.
Môže belasých, ktorí vedú tabuľku s 10-bodovým
náskokom, vôbec niekto na jar ohroziť?
Otázne je, kto v zime Slovan opustí. Bude zaujímavé sledovať to. Napriek tomu si myslím, že Slovan by si to vzhľadom na
šírku mužstva mal ustrážiť. Nepredpokladám žiadnu veľkú drámu.
Čo vás na jeseň vo Fortuna lige príjemne
prekvapilo?
Najviac asi Ružomberok. Klub sa vydal na cestu
omladenia kádra. Šancu dostali chlapci, ktorí hrávali za béčko, prípadne sa
vrátili z hosťovaní. Napriek tomu mužstvo dokázalo konkurovať aj vyspelejším
súperom a zimuje na štvrtej priečke. Vstup do sezóny nemali Liptáci ktovieaký,
no potom získali svoju tvár a boli prínosom pre súťaž.
Ružomberok je na čele silného stredu poľa, ktorý v
štyroch jarných kolách zabojuje o účasť v prvej šestke. Ako sa na to tešíte?
Bude to veľký ťahák našej ligy. Veľa mužstiev bude
bojovať do poslednej chvíle, hrá sa ešte o dvanásť bodov. Netrúfam si
predpovedať, kto to zvládne. Začiatok jari je vždy špecifický, veľa bude
závisieť od aktuálnej formy. Pokojne môžu do dolnej šestky spadnúť aj veľké
futbalové značky.
Zdalo sa, že nad Pohroním sa zmráka ale z posledných
troch kôl nazbieral nováčik sedem bodov a za predposlednou Nitrou zaostáva už
len o bod. Zvládne záchranárske práce?
Najmä v úvode sezóny nechýbalo Pohroniu nadšenie,
no okrem Pellegriniho v strede poľa nemali tréneri k dispozícii hráča, ktorý by
výraznejšie dokázal konkurovať futbalistom v ostatných mužstvách. Mám však
pocit, že Pohronie to na jar zvládne. Na zostup mám iného favorita, a to Sereď.
Kvalita kádra ŠKF je síce na solídnej úrovni, ale hráči nenastupujú na svojom
štadióne a počas jesene sa zdalo, že v kabíne nevládla úplne pozitívna nálada.
Na čo sa najviac tešíte v súvislosti s jarnou
časťou Fortuna ligy?
Na súboje v skupine o titul. Dunajská Streda dokáže
na svojom krásnom štadióne potrápiť každého súpera a ak z klubu neodídu opory a
konečne sa uzdraví Zsolt Kalmár, môže sa DAC úspešne konfrontovať aj so Slovanom.
Veľmi sa teším na ich vzájomné zápasy v peknom prostredí, v ktorých by sme
mohli vidieť veľa šancí i gólov.
DAŤ TO, ČO DIVÁCI NEVIDIA
Z pozície fortunaligového ambasádora, okrem iného, komentujete
televízne zápasy. Ako ste sa zžili s touto pozíciou?
Je to pre mňa niečo nové. Som rád, že môžem
prezentovať svoje názory a že som stále súčasťou futbalového prostredia,
stretávam sa s hráčmi i funkcionármi klubov. Je to pre mňa zaujímavé. Vždy ma
bavilo vyhľadávať informácie a čerpať zaujímavosti z analýz. Keď sa mi podarí
nájsť niečo, čo je za oponou a bežný divák to nespozoruje, vždy mám z toho
radosť. Takisto z pozitívnej spätnej väzby.
Na čo najmä sa snažíte poukazovať?
Predovšetkým chcem vždy priniesť veci, ktoré si
divák nemusí uvedomiť. Často sa na obrazovke objavuje nepresné rozostavenie.
Snažím sa to upresniť a priblížiť úlohy jednotlivých hráčov v zápase. Každé
mužstvo má vlastné špecifiká a baví ma poukazovať na ne verejnosti. Snažím sa analyzovať,
ako tréneri reagujú na vývoj na ihrisku.
Vo futbale a pri komentovaní platí to isté –
dôležitá je súhra. S ktorým komentátorom sa vám spolupracuje najlepšie?
Všetko sú to ostrieľaní borci, ktorí už majú čo-to
za sebou. Spolupráca s nimi je fajn, ale stále sa samozrejme tak trochu hľadám
v tejto práci. Najviac som toho odkomentoval s Ľubom Hlavenom, ešte predtým som
často spolupracoval s Pavlom Pindjakom. Všetci páni, ktorí sa venujú tomuto
remeslu, sú majstri slova a stále sa mám od nich čo učiť. Dávam si pozor na to,
kedy im môžem do toho vstúpiť, aby všetko klapalo na sto percent.
Komentátorský výkon ovplyvňuje aj prostredie. Na
ktorom štadióne sa vám pracuje najlepšie?
Mne vyhovuje najmä štadión v Dunajskej Strede, kde
je aj dobrý kontakt s obecenstvom, máte krásny výhľad a je tam kultúrne
prostredie. Dnes však už má aj Slovan také zázemie, aké by mal mať. To sú asi
dva štadióny, na ktorých sa mi pracuje najlepšie.
Živé vysielanie prináša mnoho vtipných momentov.
Spomeniete si na nejaký?
Ale áno, bolo to pri jednom prenose z Tehelného
pola. Do jedného ucha mi rozprávali podrobnosti z réžie a do druhého mi jeden z
divákov kričal pokriky Slovana Bratislava. Bolo mi do smiechu a musel som
korigovať vnútornú emóciu a sústrediť sa na svoju robotu. Pre mňa to bol naozaj
veľmi úsmevný zážitok.
Okrem spolukomentovania ste si vyskúšali aj prácu
autora – analytika. Pre denník Šport ste po skončení jesennej časti písali
stĺpčeky, v ktorých ste hodnotili výkony mužstiev a troch najlepších hráčov
jednotlivých tímov. Aká to bola pre vás skúsenosť?
Pri spolukomentovaní sa človek môže z veľa vecí
vyrozprávať. Akonáhle máte dať niečo na papier, je to zase iné. Ľudia vnímajú
písané slovo úplne inak. Potrebujete si na to nájsť čas. Je to absolútne
odlišné v porovnaní s ústnou formou. Na fakulte musíme písať množstvo
publikácii, takže som sa v tom dokázal posunúť. Mám svojho tútora docenta Pavla
Peráčka, ktorý mi vždy v texte nájde chybičku alebo niečo podobné.
NA ZAČIATKU BOL PERÁČEK
Plynule sme prešli k vášmu civilnému zamestnaniu.
Ako ste sa našli v práci na katedre?
Bavilo ma to od začiatku už počas štúdia. Práve
vedúci mojej bakalárskej aj diplomovej práce docent Pavol Peráček ma oslovil s
tým, či by som nemal záujem o doktorandské štúdium. Som veľmi šťastný, že som
sa na to dal a prirodzenou cestou som prešiel až na radového učiteľa. Tretí rok
zastávam pozíciu odborného asistenta. Baví ma ovplyvňovať mladých ľudí.
Učím budúcich trénerov a učiteľov. Teší ma, že im môžem odovzdať svoj pohľad.
Ste prísny, alebo skôr benevolentný typ pedagóga?
Patrím skôr k tým benevolentnejším. Mám však
nastavené určité pravidlá. Keď ich študenti akceptujú, nevznikne problém.
Samozrejme, už som musel aj vyhodiť študentov zo skúšky, no zvyčajne som na to dostal pozitívnu spätnú väzbu. S odstupom času mi dali za pravdu a priznali, že
ich to nakoplo k práci.
Hovorí sa, že ďalšia generácia je vždy horšia ako
predošlá. Cítite to tak aj vy?
Svojím spôsobom je to pravda. Keď sa pozrieme na
dlhodobý priemer, dnešné deti sú o čosi slabšie. V každom ročníku však nájdete
veľmi šikovných ľudí s nesmiernym potenciálom.
Je táto práca pre vás stresujúcejšia v porovnaní so
zápasmi pred plnými tribúnami?
Je to iná forma stresu. Každý jeden zápas vám
prinesie niečo nové, na čo sa ťažko môžete nachystať. V tejto práci sa musíte
stále vzdelávať a nasávať nové trendy. Za posledné obdobie som videl toľko
zápasov, že ma môže len máločo prekvapiť. Už nechodím do práce s takým stresom,
ako to bolo na začiatku.
Je pri tejto práci dôležitá prax?
Áno. Trénujem treťoligové rakúske mužstvo v Brucku an der Leitha. Pôsobím tam ako tréner už tretí rok, predtým som v tomto klube
hrával. Je dobré, že mám aktívnu prax, pretože môžem svojim študentom prinášať
nielen veci z teórie, ale môžem ťažiť zo svojich skúseností.
Aké máte sny na akademickej a trénerskej pôde?
Chcel by som sa časom habilitovať na docenta, no
mojím najbližším cieľom je vydať odbornú publikáciu, čo by mi mohlo pomôcť v
ďalšom raste. V trénerskom živote by som sa rád posunul o nejakú ligu vyššie, či
už to bude na Slovensku alebo v zahraničí. Rád by som ako hlavný tréner,
prípadne asistent, zažil prvú ligu.
KOMPLEXNOSŤ AKO TREND
Vo vašej pozícii musíte sledovať trendy vo futbale.
Ktoré mužstvo je dnes z vášho pohľadu typickým reprezentantom moderných
trendov?
Na reprezentačnej úrovni je to určite Belgicko. Na
klubovej scéne sú dnes nositeľmi moderny tímy anglickej Premier League.
Čo sa dnes očakáva od moderného futbalistu, ktorý
môže uspieť vo svete?
Komplexnosť. V minulosti vám stačila jedna výnimočná
vlastnosť, ktorou ste vynikali. Dnes je skvelých hráčov obrovské množstvo.
Pokiaľ nemáte vyváženú obrannú a útočnú fázu, nie ste zaujímavý pre trh.
Ktorý zo slovenských ligových hráčov je zaujímavý
práve svojou komplexnosťou?
Mne sa veľmi páči Erik Daniel, ktorý má vyváženú
útočnú a obrannú fázu a nabehá nesmierne množstvo kilometrov vo vysokej
intenzite.
Ktorým smerom sa podľa vás bude vyvíjať futbal?
Vždy je zaujímavé sledovať záverečné turnaje, ktoré
sú bohaté na nové trendy. Veľké zmeny prichádzajú s reformami pravidiel, ako je
napríklad počet striedaní.
Poslednou revolučnou zmenou bolo zavedenie
videorozhodcu, ktorý by sa v blízkej budúcnosti mal objaviť aj vo Fortuna lige. Ako
vnímate túto reformu?
Vplyv systému VAR je značný a v mnohých prípadoch
pozitívny. Kompetentní sa však musia naučiť pracovať s ním. V nemeckej
bundeslige aj anglickej Premier League je chybovosť veľmi veľká. Musí ešte prejsť čas, aby sa to podarilo vyladiť do dokonalosti.
PETRŽALKA V SRDCI
Martin Mikulič strávil takmer celú svoju profesionálnu kariéru v Petržalke, s ktorou si zahral aj v Lige majstrov. Práve tento klub mu logicky prirástol k srdcu. „K Petržalke budem mať vždy pozitívny vzťah. Nielenže som v nej hrával, ale dokonca ako začínajúci tréner som zažil s výberom do 19 rokov postup z tretej do druhej ligy. Pomáhal som v diagnostických veciach v rôznych vekových kategóriách. V klube mám veľa priateľov a známych, vždy sa tam rád vraciam a stretávam sa aj s fanúšikmi. Ktovie, možno sa tam raz objavím v nejakej pozícii,“ povedal Martin Mikulič.
MARTIN MIKULIČ – FAKTY
- Narodil sa 14. marca 1985 v Bratislave. Je ženatý, s manželkou Slavomírou má dcéru Elišku (7).
- S futbalom začínal v bratislavskom klube TJ Polygraf (neskôr Venglošova futbalová akadémia), do Petržalky prestúpil ako člen družstva mladšieho dorastu.
- S Petržalkou spojil takmer celú kariéru, bol v klube počas najslávnejšej éry. Zažil dva tituly (2005, 2008), dve víťazstvá v Slovenskom pohári (2004, 2008), dve víťazstvá v Superpohári (2005, 2008) a tiež účinkovanie v skupinovej fáze Ligy majstrov (2005), v ktorej vtedajšia Artmedia získala šesť bodov a skončila tretia.
- V lete 2011 prestúpil do Senca, kde hrával druhú ligu, o dva roky sa presunul do rakúskeho Parndorfu, kde bol súčasťou druholigového mužstva. O rok neskôr prestúpil do klubu z mesta Bruck an der Leitha, s ktorým sa prebojoval z piatej rakúskej ligy až do tretej a v ňom aj ukončil aktívnu kariéru.
- S trénovaním začal v Petržalke pri tíme do 19 rokov, kde strávil dva roky, pokračoval v klube Bruck an der Leitha, kde najskôr zastával funkciu asistenta trénera a dnes je hlavný tréner.
- Slovensko reprezentoval v kategóriách od 17 do 21 rokov.
- Vyštudoval odbor trénerstvo futbalu na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, na škole pokračoval ako doktorand a dnes je odborný asistent.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Manchester United, obdivoval futbalové majstrovstvo Ryana Giggsa.
