Na prvé víťazstvo čakali šesť zápasov, dlho im patrila posledná priečka fortunaligovej tabuľky. Po dvadsiatich kolách základnej časti sú však Michalovce už na piatej pozícii a ak zvládnu záverečné dve kolá, neujde im účasť v skupine o titul. Navyše, Zemplínčania sú vo výbornej forme. Neprehrali v posledných šiestich zápasoch a neinkasovali už štyri kolá. Nemalú mieru má na tom tréner Anton Šoltis (43). „Urobíme všetko pre to, aby si súčasnú pozíciu udržali a účasťou v elitnej šestke dosiahli jeden z najväčších úspechov futbalu v Michalovciach,“ povedal v našom rozhovore jeden z predstaviteľov mladej progresívnej generácie slovenských trénerov pôsobiacich vo Fortuna lige.
Ako sa vám páči súčasná piata priečka?
Tešíme sa z nej. Dostali sme
sa tam tvrdou prácou a verím, že na piatej pozícii zostaneme minimálne do
konca základnej časti.
Už zápasom v Ružomberku môžete spečatiť veľký úspech pre
Michalovce. Tešíte sa naň?
Samozrejme. Vieme, že
v prípade víťazstva by sme to uzavreli. Urobíme všetko pre to, aby sa tak
stalo. Verím, že urobíme správne rozhodnutia a naprázdno z Ružomberka
neodídeme.
Máte o tri body viac ako trojica prenasledovateľov,
v poslednom kole základnej časti hostíte deviaty Trenčín, ste vo forme.
Cítite, že len obrovský skrat vás môže pripraviť o prvú šestku?
Futbal je krásny v tom, že
nikdy nemáte nič isté. Stať sa môže všeličo. Myslíme pozitívne. Tešíme sa, že
situáciu máme vo vlastných rukách. Nemusíme sa spoliehať na nikoho iného.
Verím, že to zvládneme, či už v Ružomberku, alebo potom doma
s Trenčínom.
Dlho to vo vašom prípade vyzeralo na tvrdý boj o záchranu
a dnes ste blízko k skupine o titul. Čo sa stalo
s Michalovcami?
Na začiatku sezóny zrejme nikto
neveril, že to môže až takto dobre vypáliť. Dlho sa nám nedarilo, no potom sa
situácia otočila a futbal nám ukázal krajšiu tvár. Užívame si to a už
len to správne dotiahnuť. Radi by sme si vychutnali zápasy v prvej šestke. Chlapci
pochopili naše myšlienky. Futbal vedeli hrať vždy, len sa museli podstatne
zlepšiť v defenzíve. Paradoxne, teraz nás skôr tlačí topánka v tom,
že nie sme efektívni a musíme sa strelecky zlepšiť.
Ak sa vám podarí vybojovať si miesto v skupine o titul,
začnete hneď poškuľovať aj po pohárovej Európe?
Uvidíme, veď sme postúpili aj do
štvrťfinále Slovnaft Cupu (smiech, pozn. red.). Bojujeme na dvoch frontoch.
Momentálne máme krátkodobé ambície v podobe účasti v prvej šestke.
Potom sa môžeme baviť ďalej. Chlapci majú potenciál zlepšovať sa a ísť
ešte vyššie, no v prvom rade sa potrebujeme dostať do elitnej šestky. Keď
sa nám to podarí, bude to zrejme najväčší úspech pre michalovský futbal
v jeho histórii.
Cítiť v kabíne, že vás čakajú zápasy, ktoré môžu priniesť
historický úspech?
Chlapcom nechýba odhodlanie.
Uvedomujú si, že v týchto zápasoch ide naozaj o niečo. To sú momenty,
ktoré posúvajú mužstvo vpred. Hráči si musia odžiť takýto tlak a na
ihrisku sa správne rozhodovať. Keď to zvládnu, zažijú úspech. V týchto
stretnutiach si nemôžete dovoliť ľahkovážne chyby, ktoré súper potrestá. Našou
prvoradou úlohou v týchto dvoch zápasoch je bodovať. Samozrejme,
chlapci majú obrovskú túžbu a snažím sa ich aj trochu brzdiť, aby si
udržali správne chladné hlavy. Potrebujeme, aby podradili svoje výkony našim
taktickým zámerom a aby nechali na ihrisku všetko.
ŽOFČÁK ZVLÁDA ZÁPASOVÉ TEMPO AJ POPRI ZAMESTNANÍ
Kapitánom Michaloviec je 35-ročný stredopoliar Igor Žofčák. Je vašou
predĺženou rukou, ktorá vám v týchto chvíľach pomáha držať kabínu správne
naladenú?
Áno. Je tu so mnou tretí rok,
ťaháme to spolu. Je nielen predĺženou rukou, ale aj rešpektovanou osobnosťou
kabíny. Takých hráčov by som privítal možno ešte dvoch. Keby boli traja, bolo
by to podstatne ľahšie aj pre ostatných chlapcov. Pomohlo by im to
v raste. Máme veľa talentovaných mladíkov, ktorí nasávajú od neho všetky
skúsenosti. Traja Žofčákovia by boli skvelí, ale zatiaľ to Igor stíha aj sám
(smiech, pozn. red.)
A popri dôležitej úlohe v kabíne a na ihrisku stíha ešte
aj civilné zamestnanie. Pochopiteľne, chýba na niektorých tréningoch, no
v zápasoch akoby to nebolo badať. Vy uňho cítite tréningový výpadok?
V zápasoch sa to skutočne až
tak neprejavuje. Pokiaľ je zdravý, odbehá to. S kondíciou nemá problémy.
Teraz však mal problémy s lýtkom, a tak nedohral zápas do úplného
konca. Je to srdciar a chce víťaziť, tak to zvláda. Nemám o neho
obavy.
Pre vás teda nebolo žiadnym problémom to, že sa začal popri futbale
venovať ďalšej práci?
Nie. Týmto smerom bol nastavený
už dlhšie, počítali sme s tým. Rád som mu vyšiel v ústrety, pretože
naši mladí chlapci potrebujú vzory. Nebude tu však večne a uvidíme, kto sa
po ňom zhostí tejto úlohy. Líder nemôže byť len dobrý futbalista, musí mať
k tomu charakterové vlastnosti, musí vedieť potiahnuť kolektív
a urobiť rozhodnutia aj za svojich spoluhráčov. Sčasti sa to dá naučiť, no
primárne to musíte mať v sebe. Uvidíme, či sa niekto zo súčasných hráčov
vyprofiluje na takúto osobnosť. V tejto chvíli sú schopnosti Igora Žofčáka
pre nás veľmi potrebné.
V kádri máte aj brankára Matúša Kiru, ktorý aktuálne ťahá sériu
412 minút bez inkasovaného gólu. Vnímate ho ako dôležitú postavu tohto úspechu,
alebo je to o zlepšenej defenzíve celého kolektívu?
Brankár je vždy dôležitý. Pre mňa
je to individuálny šport v kolektívnom športe. Je to o ňom, ale aj
o defenzíve celého tímu. Úvod sezóny sme naozaj mali zlý, dostávali sme
veľa gólov a robili sme veľa individuálnych chýb a to platí
o ňom aj o ostatných chalanoch. Mužstvo sa zžívalo, dávali
sme ho dohromady. Potom sa to otočilo, prišlo to tvrdou a svedomitou
prácou. Na chlapcov sme tlačili. Chceli veľa útočiť, a tak sme im museli
vštepiť aj organizáciu hry, aby si plnili defenzívne úlohy. Hráči si sadli,
chytili sa, natiahli pozitívnu šnúru a sme tam, kde sme. Pokiaľ nám to
vydrží naďalej, budeme radi. Teraz potrebujeme vylepšiť efektivitu.
Žofčák aj Kira sú odchovancami vášho klubu. Je dôležité, že práve na
domácich hráčov smerujú aktuálne najväčšie slová chvály?
Náš klub je na tom postavený. Dávame
šancu mladým hráčom, ktorých chceme posúvať ďalej. Je to aj o ekonomike.
Výchova a predaj hráčov sú dôležité pre život klubu. Filozofia je jasná.
Uvedomujeme si, že mladí potrebujú niekedy aj trochu času. Teší nás, že sa pred
tromi rokmi Igor vrátil a prijal našu ponuku. Vyšlo to práve aj preto, že
tu rozbiehal svoje civilné zamestnanie. Kolieska do seba dobre zapadli
a darí sa nám postupne napredovať. Máme v tíme ďalších odchovancov
ako Danko, Turík a tí postupne musia preberať na seba úlohy lídra.
NESNÍVA, MÁ KRÁTKODOBÉ CIEĽE
S Michalovcami spolupracujete už dlhší čas. Ste na to hrdý?
Samozrejme, teší ma to.
Funkcionári boli trpezliví. Každý si prejde krízou, my nie sme výnimkou.
Dostali sme dôveru a som spokojný. Svoju prácu si robím najlepšie, ako
viem. Som v klube tretí rok. Neviem, či to je rekord, takéto štatistiky
nesledujem. Som rád, že to je takto a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Vedenie vás podržalo na jeseň aj napriek tomu, že ste boli na poslednej
priečke. Bolo to vďaka hernému prejavu?
Ťažko povedať, ale vo
všeobecnosti herný prejav naozaj nebol zlý. Tlačíme na hráčov, aby sa
prezentovali ofenzívou, samozrejme kontrolovanou. Je pravda, že nás funkcionári
podržali počas krízy a vidíte, kde sa nachádzame teraz. Aj o tom sú
rozhodnutia. Dostali sme šancu a dnes sme blízko najväčšieho klubového
úspechu.
Veľa bývalých hráčov sa chce stať trénermi. S ktorými
z bývalých spoluhráčov a súperov sa dnes radi stretávate?
Je ich viac. Dlhé roky boli vo
Fortuna lige Adrián Guľa s Mariánom Zimenom, v Slovane Bratislava je
Martin Ševela. V Trnave bol Miroslav Karhan. V našej lige som hrával
dlhé roky, takže známostí je dosť.
Začínali ste ako asistent trénera, v tejto pozícii ste boli
napríklad aj v Ružomberku. Bola to dobrá skúsenosť na začiatok kariéry?
Niekto vhupne do toho priamo, ja
som začínal ako asistent. Bol som v Košiciach pri Ladislavovi Šimčovi,
s ktorým som spolupracoval aj v Ružomberku. Som rád, že som
napredoval postupne, bola to dobrá skúsenosť. Keď prišla príležitosť stať sa
hlavným trénerom, chcel som si to skúsiť. Každý má ambície a každý tréner
túži po úspechu. Som spokojný s doterajšou kariérou.
Každý hráč túži po silnej zahraničnej súťaži a reprezentácii. Aké
sny máte ako tréner?
Nesnívam. Charakterizoval by som
sa ako optimistický realista. Chcem si odrobiť svoju robotu najlepšie ako viem,
chcem sa posúvať a učiť. Som mladý tréner, uvidíme, čo nám ešte život
prinesie. Najväčšou ambíciou je pre mňa posun samotných chlapcov. Teší ma, keď
im mám čo dať. V slovenských podmienkach sa pracuje primárne s mladými
hráčmi a úlohou trénera je urobiť z nich lepších futbalistov.
Napredujete vďaka ťažkým zápasom a rozhodnutiam, ktoré v nich
urobíte. Keď vyhodnotíte správne situáciu, môžu prísť úspechy. Teší ma, že
v Michalovciach sa zlepšujeme každý rok. Sme blízko toho, aby táto sezóna
bola lepšia ako dve predchádzajúce. Pravidelne prechádzame veľkou obmenou
kádra, ale chlapci sa zlepšujú. Z toho mám naozaj veľkú radosť. Veľké sny
teda teraz nemám. Samozrejme, každý sa chce posúvať, ale ja myslím najmä na dennodennú
prácu.
MRZÍ HO, ŽE SI NEZAHRAL V LIGE MAJSTROV
Hráčsku kariéru ste takmer celú strávili na Slovensku. Máte
k našej lige špeciálny vzťah?
Vyzerá to tak, že áno. Za tie
roky si vzťah k súťaži musíte vybudovať. Uvidíme, či sa niekedy dostanem
mimo našej súťaže.
Dlhé roky ste hrávali za Petržalku, skúsili ste si Slaviu Praha, máte
tri reprezentačné štarty. Na čo ste najviac hrdý z hráčskeho obdobia?
Na reprezentáciu a tiež na
obdobie v Petržalke. Získali sme majstrovský titul, hrali sme Ligu
majstrov. Tá však bola bezo mňa, keďže som bol zranený. V Slavii som bol
krátko, ale videl som, ako funguje popredný český klub.
Je niečo, čo vás mrzí, že ste počas hráčskej kariéry nedokázali?
Mrzí ma, že som pre zranenie
nenastúpil v Lige majstrov počas pôsobenia v Petržalke. Aspoň môj
dres si zahral na Celticu (smiech, pozn. red.). Mali sme len jednu sadu dresov
a Janovi Ďuricovi ho súper roztrhol, tak dohrával v mojom. Bol som
blízko a ďaleko zároveň.
Sledujete stále petržalský príbeh?
Áno. Mužstvo trénuje môj bývalý
spoluhráč Balázs Borbély. Keď hrali na Lokomotíve, bol som sa pozrieť. Rád sa
stretnem s ľuďmi z mojich bývalých klubov a prehodím s nimi
pár slov. Sledujem aj Prešov, Lokomotívu Košice... Niektorému tímu sa darí
viac, inému menej. Niektoré kluby sú na vzostupe, iné klesajú.
Ste jediným zástupcom východného Slovenska vo Fortuna lige. Cítite, že
vám fandí nielen Zemplín, ale celý východ?
To nedokážem úplne zhodnotiť.
Dúfam, že áno (smiech, pozn. red.). Nemajú komu inému priať. Klobúk dole, ako sa
klub zo 40-tisícového mesta etabloval v najvyššej súťaži. Uvidíme, kedy sa
vrátia do Fortuna ligy tradičné východniarske futbalové bašty. Želal by som si
derby s Košicami či s Prešovom.
ANTON ŠOLTIS – FAKTY
- Narodil sa 5. februára 1976 v Košiciach, hrával na pozícii ofenzívneho stredopoliara, dnes je trénerom Michaloviec.
- S profesionálnym futbalom začínal v Lokomotíve Košice, ako hráč tohto klubu si odkrútil dve hosťovania v Trenčíne a v Štúrove.
- Po Lokomotíve Košice hral postupne v Bardejove, 1. FC Košice, v Prešove, krátko bol v Slavii Praha, neskôr sa vrátil do Prešova, odkiaľ odišiel do Petržalky.
- V Petržalke pôsobil v rokoch 2001 až 2006, tešil sa zo zisku titulu a bol súčasťou tímu, ktorý si zahral Ligu majstrov. Pre zranenia však na trávnik v milionárskej súťaži nevybehol.
- Pre zranenia potom pôsobil najmä v nižších súťažiach.
- Počas hráčskej kariéry si trikrát obliekol reprezentačný dres.
- Kariéru trénera začínal ako asistent v MFK Košice, s Ladislavom Šimčom pôsobil aj v Ružomberku.
- Hlavným trénerom vo Fortuna lige sa stal prvýkrát v tíme MFK Zemplín Michalovce v lete 2016 a vo funkcii je dodnes.
- Je fanúšikom španielskeho futbalu.
