Málokto v úvode zápasu čakal, že gól Miroslava Káčera zo štvrtej minúty bude napokon jediný. (Ne)podarený center žilinského stredopoliara zaplachtil prekvapujúco až za chrbát brankára Matúša Kiru. „Chcel som centrovať na zadnú žrď a bolo veľké šťastie, že to takto padlo do siete. Som však rád,“ usmieval sa po zápase šťastný strelec. Na výborný úvod však jeho tím nenadviazal a najmä druhý polčas sa zmenil na michalovský festival nepremenených šancí. „My sme sa asi trošku uspokojili a začali sme hrať na dlhé lopty. Nie je dobré, keď opustíme svoj štýl hry a takmer sa nám to stalo osudným. Domáci boli veľmi silní vzadu a nebezpeční v útoku, mali sme viackrát veľké šťastie, že sme neinkasovali,“ priznal slovenský reprezentant do 21 rokov.
Žilinčania napokon zažili radostnú cestu domov, naopak, Zemplínčania už nevedia, kam z konopí. „Keby mal naše dnešné šance súper, asi by sme inkasovali osem gólov,“ začal svoje hodnotenie stopér Michaloviec Peter Kavka. Jeho tím je na dne tabuľky, v piatich zápasoch, hoci väčšinou so silnými súpermi, získal jediný bod. „Nemôžeme sa tu v šatni pobiť, riešenia sa hľadajú inak. Musíme byť pozitívni, povedať si svoje a ísť ďalej. Určite nebudeme plakať, bojujeme.“
Druhopolčasové gólové príležitosti domácich pozahadzovali Sulley, Diarra či Regáli. Väčšinou ich vychytal brankár Volešák, ale Sulley raz trafil aj do brvna. „Strašne sa na každý gól napracujeme a my, naopak, v každom zápase inkasujeme z prvej strely. Musíme si už vstúpiť do svedomia, nie je možné, čo dokážeme pozahadzovať. Hrali sme naozaj dobre, ale čo z toho, ak nedokážeme streliť gól,“ pokrčil plecami michalovský krídelník Martin Regáli.