Martin Dupkala, ktorý tento pondelok oslávil 33. narodeniny, patrí k najzaujímavejším menám v kádri Prešova. Hoci hosťoval vo viacerých kluboch, celý život je kmeňovým hráčom Tatrana. V mladom kolektíve patrí medzi skúsených futbalistov a pred jeho menom sa nachádza titul MUDr. – je totiž vyštudovaným lekárom, čo je medzi futbalistami naozaj veľká rarita. Dnes však chce najmä vyliečiť Tatran Prešov, ktorý je v tabuľke posledný a čaká ho zápas na ihrisku konkurenta v boji o záchranu – FK Senica. „Jedinou liečbou, aby sa mužstvo udržalo medzi elitou, je dávať góly a vyhrať zápasy, ktoré nás čakajú,“ povedal v rozhovore futbalista a rehabilitačný lekár v jednej osobe Martin Dupkala – muž so zeleno-bielym srdcom.
Ak v sobotu v Senici nevyhráte, zostúpite do II. ligy. Je tento fakt pre kabínu zväzujúci, povzbudzujúci alebo motivačný?
Motivujúcim faktorom je získaný
bod s Podbrezovou gólom v závere. Bez neho by boli naše nádeje
mizivé, môže mať ešte cenu zlata. Malo by nás to správne nabudiť na sobotňajší
duel. Súčasná situácia nás nezväzuje. Futbal hráme aj preto, aby sme zažili
ťažké zápasy. Sme odhodlaní, aby sme to zvládli a zachovali Tatranu status
najvyššej súťaže.
Mali ste to dobre rozohrané, no zrazu je Senica v trojbodovom
trháku. Čo sa stalo?
Senica urobila veľké výsledky.
Dvakrát zdolala Podbrezovú, uspela v Michalovciach. Súper má formu, nič iné
by som za tým nehľadal. Klobúk dolu, pokúsime sa ho zdolať.
Vy tiež pravidelne bodujete, ale zvyčajne zbierate remízy. Čo chýbalo,
aby z toho boli víťazstvá?
V niektorých zápasoch sme
trojbodové zápisy mali už na dosah. Viedli sme nad Nitrou a po našej chybe, a navyše s prispením nešťastného odrazu lopty súper vyrovnal.
V zápase s Podbrezovou som práve ja mohol v závere zavŕšiť
obrat, ale nepodarilo sa. Nebola to až taká ľahká situácia, navyše Kuciak je na
čiare vynikajúci a bravúrnym zákrokom to potvrdil. Viedli sme napríklad aj
nad Senicou a v závere sme dostali gól na 2:2. V Zlatých
Moravciach sme nad Nitrou vyhrávali 2:0 a napokon sme nevybojovali
ani bod. Chýbalo nám aj trochu šťastia. Je to za nami. Pozeráme sa už dopredu,
zo Senice chceme odchádzať s úspechom.
Tatran Prešov je najstarším futbalovým klubom na Slovensku, pripomínate
si to v kabíne?
Určite! Keď sme boli
v druhej lige, stále sme si zdôrazňovali našu históriu, že sme krajské
mesto a že do ligy patríme ako aj Banská Bystrica či Košice. Nechcem
uraziť iné tímy a malé mestečká. Práve naopak. Chcem povedať, že keď sú
súčasťou najvyššej súťaže Senica či Podbrezová, o to viac sa práve my musíme
pobiť o fortunaligový status!
Do Senice prišlo v zime veľa nových hráčov zo zahraničia. Ako sa
vám pripravuje na súpera, ktorý vie prekvapiť?
Štandardne sa venujeme analýze
pomocou videa a inak to nebude ani tento týždeň. Majú technické a
rýchlostné typy, ktorým bude určite vyhovovať dobrý a suchý trávnik. My
sme ich v úvode nadstavby vytrápili, pretože na ihrisku bolo blato, čo im
sťažilo život. Verím, že sa pripravíme tak, aby sme boli úspešní.
Čo by mal ukázať Tatran, aby si viezol domov tri body?
Musíme byť svedomití
v obrane, vyvarovať sa chýb. Zápas bude v televízii, prinesie to
určitý tlak, cez ktorý sa musíme preniesť. Zároveň musíme byť úderní vpredu.
Snáď využijeme nejakú šancu, prípadne udrieme zo štandardky.
V POPRADE CHÝBAJÚ DIVÁCI, VÝSTAVBU ŠTADIÓNA POZORNE SLEDUJE
Doma nemôžete hrávať pre nevyhovujúci štadión. Ako ste sa zžili
s popradským azylom?
Na štadión a prostredie sme
si zvykli. Nechcem sa vyhovárať, ale chýbajú nám fanúšikovia. Cestovanie je pre
nich komplikovanejšie, a tak ich máme pomenej. Veľa ľudí si cestu nemôže
dovoliť. V Prešove by to bolo iné. Keď sme hrali doma, diváci nám vedeli
pomôcť. Mali sme dvanásteho hráča. Dúfam, že naši skalní priaznivci prídu za
nami do ďalekej Senice na veľmi, veľmi dôležitý duel.
Prešov ohlásil výstavbu nového štadióna. Ako to aktuálne vyzerá?
Začalo sa robiť, sedačky, ktoré
boli na ovále, sú už povyberané. Už sa to hýbe. Samozrejme, všetko vyžaduje
svoj čas. Peniaze sa uvoľňujú postupne. Teší ma, že vidieť výsledky, ktoré
signalizujú lepšie časy. V Prešove bude stáť pekný štadión a verím,
že my, hráči, svojimi výkonmi pritiahneme ľudí a pomôžeme ho naplniť.
Trénujete na svojom štadióne, takže pohľad na stavbu vás všetkých
hreje?
Samozrejme. Je fajn mať to pred
očami, sledovať, ako sa štadión postupne mení. Verím, že to takto pôjde aj ďalej a stihnú sa všetky termíny.
Štadión má byť hotový v druhej polovici roka 2019, miesto na ňom
si nájde takmer 7-tisíc divákov. Ako sa vám páči tento projekt?
Na to sú rôzne názory. Niektorí
povedia – stačí. Iní povedia, že je malý. Až čas nám ukáže, či bol projekt úspešný.
Všetko sa samozrejme odvíja aj od toho, aká súťaž sa bude na štadióne hrať.
Článok pokračuje pod fotkou...
SKĹBIL FUTBAL S LEKÁRSTVOM
Ste v atestačnom štúdiu rehabilitačného lekárstva. Čo je dnes
vašou prioritou – futbal alebo medicína?
Obe majú miesto v mojom
srdci. Skĺbiť ich je síce náročné, ale kde je vôľa, tam je cesta. Je to na úkor
môjho voľného času, ale zvládam to. V klube aj v nemocnici mi
vytvárajú priestor na to, aby sa to dalo. Futbal môžem profesionálne hrať len
do určitého veku. Ten čas sa blíži. Pokiaľ som prínosný na ihrisku, chcem
Tatranu pomôcť. Som Prešovčan, je mojou srdcovkou. Aktuálne som
v atestačnom štúdiu, dorastu a juniorke pomáham ako lekár. Po
ukončení kariéry v tom plánujem pokračovať. Ak mi to klub umožní, rád by
som bol neskôr prospešný v tejto oblasti.
Ste hrdý na to, že ste popri aktívnej kariére zvládli ťažké štúdium?
Bolo to naozaj extrémne náročné.
Žiadalo si to kvantum času, na medicíne neexistuje individuálny študijný plán.
Kým niektorí oslavovali, ja som sa učil. Často som sa ešte v doraste učil
v autobuse na ceste zo zápasov. Voľného času som mal podstatne menej ako
spoluhráči. Môžem povedať, že som hrdý. Spojenie
futbal – medicína totiž nie je obvyklé. Stálo to za to.
Prečo práve medicína?
Túžil som po tom odmalička, mal
som vzor aj v rodine. Chystal som sa na to od mladosti, preto som išiel na
gymnázium. Z inej školy by bolo náročné sa na medicínu vôbec dostať.
Naozaj som sa o to usiloval. Dnes ma teší, že som to celé zvládol. Po
skončení futbalovej kariéry budem mať vyriešenú budúcnosť. Pomáhať druhým je
pre mňa poslanie.
K rehabilitačnému lekárstvu vás inšpiroval práve futbalový život?
Určite. Veľa vecí som zažil sám
na sebe. Som po plastike krížneho väzu. Rehabilitácia je od roku 2014
samostatným odborom a lekárov v tejto oblasti je málo.
Rekonvalescencia pacientov po rôznych zraneniach má veľký význam.
Z futbalu mi to je samozrejme blízke, či už sa bavíme o zraneniach
členkov či problémoch svalového charakteru. Motivácia bola teda jasná – pomáhať
aktívnym športovcom vrátiť sa na ihrisko.
Keď vaši kluboví lekári nemohli prísť na zápas, zaskočili ste za nich
a stal sa z vás „obojživelník“.
Zhostil som sa tejto úlohy rád.
Museli sme vyriešiť situáciu, čo robiť, keby som sa zranil v zápase práve ja.
Bol som dohodnutý s lekárom súpera, že by ma zastúpil.
Z tejto netradičnej situácie mohli vzniknúť aj vtipné momenty.
Pár ich bolo. Po chorobe som sa
rozohrával v juniorke a náš hráč zranil súpera. Pribehol som k nemu
a ľudia nechápali, čo sa deje. Zľakli sa, že idem na zraneného ešte aj
kričať. Keď zistili, že som mu prišiel pomôcť, odmenili ma potleskom. Bolo to
príjemné ocenenie od súperových fanúšikov.
Spoluhráči Vás nevolajú Dr. House?
Nie (smiech). Ale lekársku
prezývku mám – volajú ma Doky. A ešte Dupe, ale to je prezývka odvodená od
mena. Mám ju odmalička.
Keď majú chalani zdravotný problém, chodia za vami?
Určite. Som prvý kontakt pre
chalanov. Keď ide o niečo vážnejšie, tak to už samozrejme posúvam nášmu
lekárovi a on to rieši ďalej. Je to výhoda. Nebýva napríklad pravidlom, že
lekári navštevujú každú tréningovú jednotku. U nás to tak je.
Futbalový cieľ je jasný – zachrániť Tatran v najvyššej súťaži. Po
čom túžite v medicíne?
Prvou prioritou je dokončiť
atestáciu, to bude trvať ešte asi rok a pol. Mám vynikajúce podmienky
v nemocnici, kde pracujem. Rád by som tam pokračoval vo svojom odbore
a takisto by som chcel byť športovým lekárom v Tatrane Prešov, ktorý
mám v srdci. Keď som študoval v Česku a hral som tam na
hosťovaní, mal som možnosť zostať tam dlhodobo. Dostal som lukratívnejšie ponuky,
no odmietol som. Som Prešovčan, lokálpatriot. Mám záujem na tom, aby bol Tatran tam, kde patrí. Rozhodol som sa mu ďalej pomáhať. Verím, že budem pre
Prešov prínosom po futbalovej aj medicínskej stránke.
MARTIN DUPKALA – FAKTY
- Narodil sa 7. mája 1985 v Prešove.
- Celý život je kmeňovým hráčom Tatrana, na hosťovaní pôsobil v Moldave nad Bodvou, Lipanoch, Lokomotíve Košice, Bardejove a počas štúdia v Olomouci aj v českých kluboch Slavia Kroměříž a 1. HFK Olomouc.
- Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Palackého v Olomouci.
- Je zasnúbený s priateľkou Danielou.
- V spojení futbalovej kariéry a štúdia medicíny nadviazal na Slovensku na dvoch otorinolaryngológov. Prvým je Ivan Chodák, prezývaný „rytier v kopačkách“, podľa ktorého sa volá aj Cena fair play Slovenského futbalového zväzu. Druhým je člen Klubu ligových kanonierov - pôvodom Bulhar Božin Laskov, ktorý prišiel do Bratislavy práve kvôli štúdiu medicíny. Trikrát nastúpil aj v československej reprezentácii.