Keď sa v prvom jarnom kole v zdanlivo bežnom súboji s Trenčanom Dominikom Hollým zranil, mnohí mali o neho veľký strach. Futbalista MFK Dukla Banská Bystrica Michal Faško (28) si totiž vážne poranil obličku a hrozilo, že o ňu príde. Negatívny scenár sa našťastie nepotvrdil. Neprešli ani dva mesiace a stredopoliar mužstva spod Urpína znova nastúpil vo fortunaligovom zápase. V dueli 3. kola skupiny o titul proti Podbrezovej (3:1) mal na ruke kapitánsku pásku a svoj návrat navyše okorenil exportným gólom. „Presne takto som si to predstavoval,“ priznal v rozhovore pre Našu ligu Michal Faško, ktorému sa po strelenom góle objavili slzy v očiach. Mimochodom, iba na lavičke súpera sedel jeho veľmi talentovaný a o dvanásť rokov mladší brat Šimon. Sobotný večer teda patril Michalovi a na prvý vzájomný súboj bratov Faškovcov vo Fortuna lige si ešte budeme musieť chvíľu počkať. Aj o tom sme debatovali so starším spomedzi nich.
Sobotný zápas musel byť pre vás veľmi emotívny. Už sa vám v hlave utriasli všetky myšlienky?
Ale áno. Teším sa z prvého zápasu po zranení, víťazstva a najmä z toho, že som svojim návratom spravil radosť mnohým ľuďom. Bol som milo prekvapený, koľko sa ich zaujímalo o môj zdravotný stav. Nerobil by som však z toho žiadnu veľkú vedu.
Vyhrali ste nad Podbrezovou, pričom práve vy ste exportným gólom zavelili k víťazstvu. Takto nejako ste si svoj návrat vysnívali?
Do bodky! Presne takto som si to predstavoval. Dva – tri týždne dozadu som si do denníčka zapísal cieľ, že chcem stihnúť prvoaprílový zápas s Podbrezovou. Nielenže to vyšlo, ale ešte sme aj vyhrali a ja som dal gól. Boli to krásne chvíle. Najdôležitejšie však je, že som zdravý, nemám bolesti a môžem fungovať ako zdravý športovec.
Prvotné prognózy boli u vás všelijaké. Kedy ste začali veriť, že sa vrátite takto rýchlo na súťažné trávniky?
Možno to znie ako klišé, ale v skorý návrat som veril od prvého dňa. Keď som ležal v nemocnici na urológii, nastavil som sa tak, aby som sa rýchlo vrátil na ihrisko. Prišiel ma pozrieť športový riaditeľ Jozef Mores a spolu sme si robili žarty. Hovoril mi, že najbližší zápas na trávniku Slovana Bratislava ešte nestihnem, ale ten nasledujúci doma s Liptovským Mikulášom by som už mohol… Po všetkých diagnózach a negatívnych scenároch, ktoré sme počuli od doktorov, sme sa takto zabávali. Konkrétne nad zápasom s Podbrezovou som začal rozmýšľať asi vtedy, keď som sa vrátil okolo reprezentačnej pauzy do plného tréningového procesu. Po prvých tréningoch videl aj tréner, že vyzerám na ihrisku dobre a potom už všetko nabralo rýchly spád.
Róbert Polievka vám prepustil na zápas s Podbrezovou kapitánsku pásku. Ako prišlo k tomuto rozhodnutiu a čakali ste vôbec niečo podobné?
Aj ja by som chcel vedieť, kedy a ako sa to celé zbehlo. Keď som sa to dozvedel, zostal som v šoku. Bolo to na predzápasovej príprave a oznámil to tréner s tým, že takto sa dohodla kabína. Chalanom som hovoril, nech mi to nerobia, prežíval som ozaj silné emócie. Nič také som nečakal, z ich strany to bolo krásne gesto a pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.
Michal Faško neskrýval emócie po strelení gólu do siete Podbrezovej (foto: ÚLK)
Keď ste nastupovali na ihrisko, prežívali ste odlišné pocity v porovnaní s tým, keď sa človek vracia po bežnom futbalovom zranení?
Ani veľmi nie. V prvom rade sa tešil a chcel som si to užiť. Ľahšiu nervozitu som cítil len v kabíne, trošku sa mi začali triasť nohy, ale nebol to žiadny extrém. Rozcvička uplynula v poriadku a išlo sa na to. Zápas som si užil a myslím si, že to bolo na ihrisku aj vidieť.
Nechránili ste si podvedome v súbojoch telo? Vypustili ste z hlavy cez zápas všetko, čo máte za sebou?
Na zranenie som vôbec nemyslel, ani som nevyužil žiadnu špeciálnu ochranu, hral som ako pred zranením. Keď si to tak spätne premietnem, som z toho aj trochu prekvapený. Pamätám si, že keď som ešte ako mladý chlapec podstúpil operáciu ramena, cítil som pri návrate na ihrisko podstatne väčší rešpekt. Ani počas tréningov som to neriešil, hoci tréner upozorňoval chalanov, nech si v súbojoch so mnou dávajú trochu pozor.
Proti Podbrezovej predviedlo napokon viacero hráčov Dukly vrátane vás výborný výkon, čo vidieť aj na dátach zo špecializovaného serveru InStat. Čo hovoríte na to, ako ste sa na ihrisku prezentovali?
Počúva sa to pekne, ale pri spätnej analýze s trénermi sme my hráči cítili, že toto ešte nebolo naše maximum. Vieme hrať určite aj lepšie. Verím, že sme ľudí zabavili a potešili, čo je pre mňa to najdôležitejšie, no dúfam, že v nasledujúcich stretnutiach pridáme ešte niečo navyše.
Mimochodom, v čase vášho zranenia ste ešte boli len v hre o hornú šestku, dnes ste jej súčasť. Čo na to hovoríte?
Bolo náročné vybojovať si skupinu o titul a ťažké bolo takisto len ležať, nerobiť žiadne prudké pohyby a zároveň sledovať, ako chlapci bojujú bez toho, žeby som im mohol pomôcť na ihrisku. Snažil som sa teda byť nápomocný aspoň tým, že som im dodával silu. Aj preto smerovali moje prvé kroky z nemocnice na štadión. Manželka nebola nadšená, keď som jej hneď po prepustení povedal, že chcem ísť chlapcov podporiť priamo do kabíny ešte pred zápasom na Slovane. Bol som bledý, ledva som chodil, ale verím, že som im aspoň svojou prítomnosťou a povzbudivými slovami trochu pomohol k tomu, že odohrali fantastický zápas. Vždy, keď sa dalo, som ich chodil navštevovať a postupne som sa zapájal do tréningového procesu. Počas domácich zápasov som sedel na tribúne. Samozrejme, poriadne naobliekaný, dával som si na to pozor. Chalani to zvládli super a teraz si spolu všetci užívame boje v hornej šestke. Tešíme sa, že nie sme medzi najlepšími slovenskými mužstvami žiadny fackovací panák. Verím, že až do konca sezóny to nikto nebude mať s nami ľahké.
Vedenie MFK Dukla po vašom postupe do prvej šestky prehodnotilo ambície a zaznievajú už hlasy o tom, že túžite po štvrtej priečke a tiež, že v prípadnej baráži zabojujete o poslednú miestenku do pohárovej Európy. Veríte, že si môžete splniť tento sen?
Pokiaľ šanca žije, treba sa so všetkou pokorou a skromnosťou pokúšať o splnenie tých najvyšších cieľov. Tabuľka neklame, na štvrtú Žilinu nám chýbajú tri body. Verím, že je v našich silách posunúť sa vyššie a určite sa o to aj pobijeme. Uvidíme, ako to napokon dopadne.
Vráťme sa ešte k zápasu s Podbrezovou. Ako veľmi nahneval tréner „železiarov“ Roman Skuhravý celú rodinu Faškovcov tým, že vám nedoprial bratský súboj so Šimonom, ktorý celé stretnutie presedel na lavičke?
Chvalabohu, že som strelil gól, a tak najbližší mali dôvod na radosť… Tréner Roman Skuhravý určite nikoho nenahneval a ja by som nebral tragicky, že Šimon zostal na lavičke. Je mladý, potrebuje sa ešte „vyhrať“. Navyše, v nohách mal náročný program, keďže s reprezentáciou do 17 rokov absolvoval kvalifikačný turnaj a do tréningu v klube sa zapojil až vo štvrtok. Samozrejme, sklamaný bol, ale to je normálne. Každý hráč chce hrať a určite zvlášť chcel nastúpiť proti mne. Nič sa však nedeje, pred nami je v tejto sezóne ešte jeden vzájomný zápas v nadstavbe a možno aj druhý v baráži, ak všetko dopadne podľa predpokladov. Aspoň sa máme na čo tešiť.
Keď na to príde, rodičia to budú mať ťažké. Komu budú fandiť?
To je asi skôr otázka na nich. Myslím si, že keď obaja skórujeme vo vzájomnom zápase, budú najšťastnejší na svete. Výsledok ich asi až tak trápiť nebude, keďže jeden kus z Faškovcov bude na každej strane…
SĽUB POLIEVKOVI
V MFK Dukla Banská Bystrica by sme počas tejto sezóny našli viacero inšpiratívnych príbehov, návrat Michala Faška po poranení obličky je len jeden z nich. Za zmienku určite stojí, že kapitán nováčika Róbert Polievka sa v marcových dueloch kvalifikácie Eura 2024 s Luxemburskom (0:0) a Bosnou a Hercegovinou (2:0) dočkal vo veku 26 rokov prvých zápasov za seniorskú reprezentáciu. „Klobúk dolu pred ním. Myslím si, že si pozvánku zaslúžil výkonmi aj číslami. Jeho príbeh je špeciálna motivácia aj pre mňa. Viem, že dostať sa do reprezentácie sa dá takisto z Banskej Bystrice. Zrejme aj to mi pomohlo, aby som sa na ihrisko vrátil pomerne skoro. Dnes viem, že všetko je možné. Prečo by sa človek nemal pozerať aj na tie najvyššie méty? Zápasy našej reprezentácie som sledoval a Robo sa v nich určite nestratil. Teším sa z neho a verím, že bude ďalej na sebe makať a miesto v národnom tíme už nepustí,“ povedal Michal Faško. Mimochodom, Róbert Polievka má v tejto sezóne na konte 15 gólov, rovnako ako dunajskostredský útočník Nikola Krstovič. Obaja strelci sú bok po boku na čele poradia fortunaligových kanonierov. „Robovi som ešte počas zranenia písal, že keď sa vrátim na ihrisko, spravím z neho najlepšieho strelca. Verím, že sa ním skutočne aj stane a veľmi rád mu k tomu pomôžem,“ doložil stredopoliar MFK Dukla.
MICHAL FAŠKO – FAKTY
- Narodil sa 24. augusta 1994 v Brezne, hráva na poste stredopoliara za MFK Dukla Banská Bystrica. Profesionálny futbalista je aj jeho 16-ročný brat Šimon, ktorý hráva za konkurenčný tím FK Železiarne Podbrezová takisto v strede poľa.
- S futbalom začínal v Čiernom Balogu, ako 14-ročný prestúpil do Podbrezovej, vo veku 16 rokov odišiel do Dukly Banská Bystrica, kde aj debutoval v našej najvyššej súťaži. Dres Dukly si obliekal do leta 2015.
- V ďalších rokoch kariéry hrával postupne za Ružomberok (2015 – 2017), švajčiarsky Grasshopper Club Zürich (2017 – 2019), kde však neprežíval iba vydarené obdobie, a tak postupne hosťoval v nemeckom Braunschweigu (jeseň 2018) a v českej Karvinej (jar 2019). Následne zamieril do FC Nitra (2019 – 2021), odtiaľ išiel do Liberca (2021 – 2022) a v lete 2022 sa vrátil do MFK Dukla Banská Bystrica. Teda na adresu, kde robil svoje prvé kroky v seniorskom futbale.
- V tejto fortunaligovej sezóne odohral zatiaľ 20 zápasov (1636 minút), strelil v nich sedem gólov, pripísal si dve asistencie a nazbieral štyri žlté karty. Celkovo má v našej najvyššej súťaži na konte 163 štartov a 23 gólov.
- Slovensko reprezentoval v kategóriách od 15 do 21 rokov, nastúpil aj za výber do 23 rokov.
- Jeho obľúbení zahraniční futbalisti boli Mesut Özil a Wesley Sneijder, spomedzi zahraničných klubov drží palce Tottenhamu Hotspur a Realu Madrid.
- Je ženatý s manželkou Nikoletou.