V našej lige debutoval vo veku 17 rokov a veľmi rýchlo sa usadil v základnej zostavy Žiliny. Ktovie, kde by dnes Dominik Javorček (20) bol, nebyť toho, že si začiatkom minulého roka pretrhol väz v kolene, čo je asi najvážnejšie futbalové zranenie. V základnej zostave žlto-zelených chýbal od decembra 2021, vrátil sa do nej až posledný víkend. Nuž a bol to návrat vo veľkom štýle. Práve vyučený ľavý bek „šošonov“ netradične z postu pravého stredopoliara rozhodol o víťazstve MŠK na ihrisku úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (1:0). „Lepšie to ani nemohlo vypáliť,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu rodák z Hornej Nitry Dominik Javorček.
Ako ste si užili zápas na Tehelnom poli?
Ťažko opísať emócie, ktoré som prežíval. V základnej zostave vo fortunaligovom zápase som bol po vyše roku a hneď som skóroval. Navyše, bol to víťazný gól na ihrisku Slovana. Čo k tomu dodať? Skvelé!
Veľmi vám takéto momenty chýbali počas posledných mesiacov?
Bez futbalu som bol naozaj veľmi dlho. Neskutočne som sa na to tešil a lepšie to ani nemohlo pre mňa vypáliť. Mám naozaj veľkú radosť.
Cítili ste pred zápasom, žeby to mohol byť váš večer?
Tak by som to nepovedal. Na prvom mieste je vždy tím. Všetci sme šli do stretnutia s cieľom zvíťaziť. Som rád, že som k tomu dopomohol gólom.
Zaujímavé je, že ste si výborne počínali aj napriek tomu, že ste ako vyučený ľavý obranca nastúpili na poste pravého stredopoliara. Čím to je, že ste sa takto ľahko adaptovali?
Už počas týždňa som hral na tejto pozícii počas tréningov. Snažil som sa navnímať všetko potrebné a potom v zápase odviesť čo najlepšiu prácu. Som rád, že mi to vyšlo tak, ako ste mohli vidieť.
Pri gólovom zakončení ste si počínali ako rutinér…
Mário Sauer mi poslal výbornú prihrávku, loptu som si však prebral horším, dlhším dotykom. V poslednej chvíli som sa snažil zakončiť a podarilo sa mi brankára prekonať takým lobíkom.
V priebehu druhého polčasu mal súper tlak, ale vy ste udržali vedenie 1:0. V praxi to znamená, že ste vyhrali tretí zápas za sebou a upevnili si piatu priečku.
Veľmi sme si to užili, v šatni boli obrovské emócie. Sme radi, že sme si udržali čisté konto proti takému silnému tímu ako Slovan.
Po skvelom nedeľnom víťazstve ste sa v stredu dozvedeli, že ste dostali pozvánku na zraz národného tímu do 21 rokov. Čo ste si pomysleli, keď ste sa o tom dozvedeli?
V prvom rade som bol veľmi rád, možnosť reprezentovať vnímam ako obrovskú česť. Teším sa, že som sa vrátil do dvadsaťjednotky. Prežívam celkovo naozaj veľmi pekné dni.
Vráťme sa aj k tým škaredším… V lige ste debutovali ako 17-ročný, no váš kariérny rozlet pribrzdili zranenia. Ako vás to ovplyvnilo?
V polovici roka 2021 som si zlomil kostičku v chodidle. Vtedy to bolo pre mňa veľmi náročné. Bol som mladý a prvýkrát vážne zranený. Prvé týždne boli ťažké, no postupne som sa s tým vyrovnal. Snažil som sa myslieť na pozitívne veci. Zobral som si zo zranenia to pozitívne, pracoval som na mentálnej stránke a mal som čas na to, aby som v posilňovni naberal svalovú hmotu. Keď som sa zranil druhýkrát, a to v januári 2022, vypadol som dokonca na viac ako rok, pretože som si pretrhol väz v kolene. Bol som však už viac-menej nachystaný na to, čo ma čaká. To už som bol mentálne silnejší. Veľmi mi pomohlo, že som sa mohol každý deň stretávať s chalanmi v šatni. Oni trénovali a ja som makal v posilňovni s fyzioterapeutom. Nebol som celý čas sám, čo bolo fajn.
Človek by očakával, že pohľad na zdravých spoluhráčov musel byť pre vás skľučujúci.
Možno by to tak niekto cítil, ale ja som to vnímal pozitívne. Keď človek nie je sám, nemusí stále premýšľať nad tým, že je zranený. V šatni sa žartuje, čo je fajn na psychiku človeka.
Rok je dlhá doba. Ako ste prežívali obdobie bez futbalu?
Čakal som, že mi to bude plynúť oveľa pomalšie. Napokon mám pocit, že som sa na trávniky vrátil pomerne rýchlo. Všetko sa akosi zbehlo.
Dominik Javorček v zápase proti Liptovskému Mikulášu (foto: MŠK Žilina)
Rok 2022 nebol ľahký pre vás, ale ani pre žilinský futbal. Ako ste prežívali nevydarené zápasy na tribúne?
Ťažko… Keď som sedel na štadióne a videl som, že chalanom sa nedarí, mal som veľkú chuť vbehnúť na ihrisku a pomôcť im. Myslím si, že naše výkony majú stúpajúcu tendenciu a ja verím, že nám svitá na lepšie časy.
Aj si niekedy poviete niečo v duchu: Kde by som tak bol, ak by som nemaródoval celý jeden rok?
Takto som nad tým nepremýšľal. Ale áno, je možné, že už by som bol niekde inde. Futbalový život je však aj o zraneniach. Som hráč Žiliny a teraz mám znova šancu ukázať, aký som futbalista a časom sa niekam dostať. Tým by som pomohol sebe aj klubu.
Platí klišé, že človek vyjde z takýchto situácií silnejší?
Určite áno. U mňa platí, že som silnejší nielen mentálne, ale aj fyzicky, keďže som počas zranenia trávil hodiny v posilňovni.
Platí aj to, že človek si po vážnom zranení začne ešte viac užívať chvíle na ihrisku?
Určite áno. Pamätám si na prvé dni, keď som začal trénovať na trávniku. Pre mňa bolo niečo neskutočné už len to, že som behal po ihrisku a kopal do lopty.
Aké výzvy si teraz dávate?
Chcem sa usadiť v základnej zostave áčka Žiliny a stať sa pevnou súčasťou reprezentácie do 21 rokov. Rád by som podával čo najlepšie výkony.
A aké sú vaše tímové ciele? Začínate sa po troch víťazstvách v sérii rozprávať v kabíne o pohárovej Európe?
V kabíne sme si stanovili jasný cieľ. Pokiaľ sa bude hrať baráž o poslednú miestenku do Európy, chceme ju vyhrať a kvalifikovať sa do predkola Konferenčnej ligy.
Spomenuli ste, že sa chcete usadiť v zostave reprezentácie do 21 rokov. Pomýšľate už na Euro v roku 2025, ktoré usporiada Slovensko?
Určite áno. Niekde vzadu v hlave nosím myšlienku, že šampionát sa uskutoční u nás. Bude to až o dva roky, ale ten čas rýchlo uplynie. Chcem byť dobre pripravený, aby som si vybojoval nomináciu.
ZAHRAŤ SI S BRATOM
Minulý týždeň sme vám priniesli rozhovor s podbrezovským stredopoliarom Šimonom Faškom, ktorý túži po tom, že vo Fortuna ligy nastúpi proti bratovi Michalovi. Ten totiž hráva za konkurenčnú Banskú Bystricu. Ktovie, možno sa čoskoro dočkáme aj ďalšej bratskej dvojice v našej súťaží a to dokonca v jednom drese. V druholigovej juniorke Žiliny hráva Dominikov o rok a pol mladší brat Samuel, ten nastupuje na poste stredopoliara. „Samozrejme, že s bratom snívame o tom, že si spolu zahráme za áčko Žiliny. No a je to aj sen našich rodičov. Verím, že sa nám raz splní,“ povedal Dominik Javorček.
DOMINIK JAVORČEK – FAKTY
- Narodil sa 2. novembra 2002, pochádza z obce Liešťany, ktorá sa nachádza v prievidzskom okrese. Hráva za MŠK Žilina.
- S futbalom začal v rodných Liešťanoch, no ešte v prípravke sa presunul do Prievidze. Hráčom Žiliny bol prvýkrát v kategórii do 14 rokov. Odvtedy MŠK neopustil a prešiel si všetkými ďalšími mládežníckymi družstvami.
- Vo Fortuna lige debutoval v 3. kole sezóny 2020/21 proti Trenčínu (4:2) ešte ako 17-ročný. V 16 zápasoch strelil jeden gól a pripísal si päť žltých kariet. V nasledujúcich dvoch ročníkoch si pre vážne zranenia pripísal zatiaľ dohromady len štyri štarty, ten posledný v nedeľu na trávniku Slovana Bratislava, keď svojim druhým ligovým gólom rozhodol o víťazstve 1:0.
- Celkovo má vo Fortuna lige na konte 20 štartov, dva strelené góly a päť žltých kariet.
- Je člen kádra národného tímu do 21 rokov, Slovensko reprezentoval prvýkrát v kategórii do 17 rokov a odvtedy bol súčasť každého ďalšieho mládežníckeho výberu.
- Jeho obľúbený zahraničný hráč je Cristiano Ronaldo, spomedzi zahraničných tímov drží palce Realu Madrid a FC Liverpool.