Ak by veci išli podľa očakávania, dnes už bývalý fortunaligový obranca Peter Čögley (34) by v týchto dňoch v niektorom zo slovenských obchodných centier zháňal darčeky, a ako ho poznáme, tešil by sa na začiatok jarnej prípravy v MFK Skalica. Lenže človek mieni a osud mení. Trenčiansky odchovanec je v týchto dňoch v Saudskej Arábii, pretože pred pár týždňami dostal ponuku od trénera a bývalého spoluhráča Martina Ševelu, aby sa stal jeho asistentom FC Al Adalah. Pravý bek sa rozhodol ukončiť aktívnu kariéru a rok 2023 sa bude vo Fortuna lige už odohrávať bez muža, ktorý sa okrem iného preslávil počas pôsobenia v Zlatých Moravciach aj tým, že odmietol pre svoje mužstvo nesprávne nariadený pokutový kop, za čo dostal Cenu fair play na vyhlásení Jedenástky sezóny, ale aj od Slovenského olympijského a športového výboru. „Vidíte, všetko sa zmenilo. Ani Vianoce nestrávim na Slovensku. Momentálne som v Rijáde, večer nás čaká pohárový zápas proti Al Nasr. To je ten tunajší veľkoklub, čo chce Cristiana Ronalda. Rozdáme si to, aby sme postúpili,“ hovoril nám v stredu večer na úvod debaty pre Našu ligu Peter Čögley. Želanie mu nevyšlo, tím Martina Ševelu prehral 0:2. „Už 25. decembra nás čaká ligový zápas proti Abhe, takže tieto Vianoce akoby som ani nemal. Strávim ich tréningmi a zápasmi s mužstvom,“ dodal bez toho, žeby sa sťažoval. Toto konštatovanie potvrdzujú aj nasledujúce riadky.
Ako to zvládate bez najbližších?
Tak, ako sa len dá. Veľa času trávim telefonátmi s dcérkou Laurou, sme v každodennom kontakte.
Ešte pár týždňov dozadu by ste asi nečakali, že budete v týchto dňoch v Saudskej Arábii. Ako ste si zvykli na novú životnú etapu?
Výborne. Veď pre takúto výzvu som roky študoval trénerské licencie, venoval som tomu veľa času. Práve trénerstvu som chcel zasvätiť svoj život po aktívnej kariére a môj prechod prišiel v podstate plynule, čo si nesmierne vážim. Dostal som úžasnú ponuku od Martina Ševelu. Som mu vďačný za príležitosť.
V sezóne 2010/11 ste spolu dosiahli prvý veľký úspech, keď ste sa ešte obaja ako hráči podieľali na postupe AS Trenčín do Fortuna ligy. Prišlo vám vtedy na um, že vaše cesty sa budú až takto prepletať?
Maťo si ma v tej dobe zobral v Trenčíne pod krídla. On už sa pomaličky chystal na koniec kariéry, tá moja bola ešte v začiatkoch. Bol stopér a ja zas pravý obranca, čiže sme hrali vedľa seba. Svojimi radami mi veľmi pomohol. Prirodzene sa z nás stali priatelia, začali sme spolu chodiť na kávu, potom obedy, večere… Pre mňa ako mladé ucho to znamenalo neskutočne veľa. Náš vzťah sa stále prehlboval a dnes je naozaj veľmi pevný. Veď Maťo mi bol na svadbe a aj keď sa naše cesty rozišli, stále sme boli spolu v kontakte. Nezmenilo sa to ani vtedy, keď pôsobil v zahraničí. Vždy, keď prišiel na Slovensko, som ho navštívil v Bratislave.
Prišlo vám niekedy na um, že raz budete pôsobiť v Saudskej Arábii?
Tak to teda nie… Veď ešte donedávna som hral. V hlave som sa síce už chystal na trénerstvo, ale nemyslel som si, že budem mať takýto významný začiatok. Verím, že Maťo vo mne niečo vidí. Je to profesionál a som si istý, že by si ma nevybral len na základe vzťahov. Mám radosť, že sa môžem v jeho tíme realizovať a diskutovať o futbalových veciach nielen s ním, ale aj s jeho špičkovým poľským asistentom Rolandom Buchalom. Všetci sme si ľudsky aj pracovne sadli.
Váš koniec predsa len prišiel rázne. Nechýba vám život profesionálneho futbalistu?
Nie. Posledné roky som mal zdravotné problémy a za sebou mám viacero operácií kolien. Moja kariéra sa mohla zlomiť každý deň a bol som teda už na koniec vnútorne nachystaný. V septembri mi diagnostikovali ďalšie poškodenie kolena, ktoré mi už v minulosti štyrikrát operovali. Čakal ma ďalší zákrok. Posledné zápasy som hral už len s pomocou liekov na bolesť a netrénoval som na sto percent, mal som veľké bolesti. Bol by som hlúpy, ak by som v tejto situácii a pri takejto ponuke nepresedlal na trénerstvo. Pokiaľ by som bol mladší, možno by som uvažoval inak, ale mám už 34 rokov, čo veľké som ešte mohol vo futbale dosiahnuť? Zrejme nič… Otvorili sa mi nové dvere a miestnosti za nimi chcem naplno prebádať.
Bolo ťažké oznámiť rozhodnutie spoluhráčom?
Nie. Vnímal som to ako niečo pekné a pekné veci človek zvestuje svojim priateľom s radosťou. Ale priznávam, že asi týždeň – dva som uvažoval, ako to poviem trénerom. Odohral som aj nejaké zápasy s vedomím, že plánujem skončiť. Napríklad, pri víťazstve v Podbrezovej (2:0). Čas bol neúprosný a veci sa nedajú odkladať večne. Prišiel som teda za trénermi a generálnym manažérom povedať, čo mám na srdci. Vážim si, že všetci mi povedal niečo v duchu: Jasné, žiadny problém, utekaj! Úžasne sa voči mne zachovali, nikdy na to nezabudnem.
Už na diaľku ste teda sledovali koniec Juraja Jarábka na skalickej lavičke. To je kouč, ktorý vám v lete zavolal a povedal: „Chcem ťa!“ Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli, že na Záhorí už nebude pokračovať?
Bol som zaskočený. Juraj Jarábek už mal nachystanú zimnú prípravu a zodpovedne sa pripravoval na ťažký jarný boj o záchranu. Som prekvapený, že sa to takto udialo. Žiaľ, aj taký je trénerský chlebíček. Keď vám chýbajú body, treba počítať s týmto scenárom. Teraz si to odniesol tréner, s ktorým mám výborný vzťah. Občas to medzi nami aj zaiskrilo, ale vždy len vo futbalových veciach. V súkromí to bolo medzi nami výborné. Môžeme si kedykoľvek zatelefonovať a podebatovať. Je mi ľúto, že skončil, no zároveň som presvedčený, že sa nestratí a že má stále čo ponúknuť.
Poďme si zbilancovať vašu peknú kariéru. Až do roku 2016 ste pôsobili v Trenčíne, kde ste sa podieľali na double v sezónach 2014/15 a 2015/16. Na to asi nikdy nezabudnete…
V Trenčíne som vyrástol a dostal som šancu stať sa profesionálnym futbalistom. AS bude logicky vždy moja srdcovka. Zažil som tam najväčšie úspechy, jednoducho všetko… Až na tie góly, ktoré mi chýbali.
Na fotke Peter Čögley v drese AS Trenčín (foto: TASR)
No a z Trenčína ste sa pobrali na pol roka do tímu Bohemians.
Áno, bola to krátka etapa, ale aspoň som zažil legionársky chlebík. Všetko zmenil jeden telefonát s vtedajším športovým riaditeľom Trnavy Pavlom Hoftychom a majiteľom klubu Vladimírom Poórom. Cítil som, že v Spartaku majú o mňa enormný záujem. Vrátil som sa teda do Fortuna ligy a zažil som rok v slovenskom Ríme. Žiaľ, bola to pre mňa najťažšia etapa kariéry. V úvode som sa zranil a absolvoval som ťažkú operáciu. Nebolo to ľahké, zažíval som obrovské bolesti. V klube sa o mňa príkladne starali z medicínskej stránky štyria ľudia, no nie a nie ma dať dokopy. Keď už som začal naplno trénovať, o týždeň neskôr mi rupol sval. Zase ma dávali dohromady a potom sa znova ozvalo koleno. Počas tohto roka som bol tak často zranený… Toľko zdravotných problémov som nemal už asi ani počas zvyšku kariéry. Trnava je však slávny klub a som vďačný za 19 ligových štartov v jej farbách. Iné povahy by v tejto situácii možno naskočili len do piatich zápasov.
V lete 2017 ste sa vrátili na rok do Trenčína.
Teší ma, že sme sa kvalifikovali do predkola Európskej ligy, ale priznávam, že som odtiaľ v tej dobe odchádzal smutný. V Trenčíne som chcel ukončiť kariéru a mrzelo ma, že sme sa nedohodli na pokračovaní.
Štyri krásne sezóny v Zlatých Moravciach vám to vynahradili?
Ale že absolútne! Ako 29-ročný som strelil svoj prvý fortunaligový gól, dokonca som ich zaznamenal napokon štyri. Prelomil som prekliatie a zrazu som začal mať čísla. Hneď v prvej sezóne v Zlatých Moravciach som dosiahol aj štyri asistencie. Som za to veľmi vďačný. Teším sa, že som sa za éry trénera Ľuboša Benkovského mohol podieľať v sezóne 2020/21 na dosiahnutí historického piateho miesta. Vo finále baráže so Žilinou sme až do posledných minút bojovali o účasť v pohárovej Európe. Najlepšie na Zlatých Moravciach však bolo úžasné rodinné prostredie a výborná partia. Nikdy nezabudnem, že mi v klube umožnili študovať A-licenciu. Bez podpory FC ViOn by som úspešne nedoštudoval a nemohol by som byť tam, kde som dnes. Veľmi si to vážim. Uvedomujem si, že som z tohto dôvodu vynechal veľa tréningov a že nie každému sa to muselo páčiť. Osobitné poďakovanie patrí majiteľovi Viliamovi Ondrejkovi, ktorý ma neraz podržal. Veď počas štyroch rokov v Zlatých Moravciach som absolvoval tri operácie kolien. No a v neposlednom rade by som chcel spomenúť ešte aj dlhoročného asistenta trénera Milana Ivanku, s ktorým som sa takisto ľudsky zblížil a veľmi ma ovplyvnil aj v mojom trénerskom smerovaní, keďže sme veľa debát mali aj ohľadom odborných tém.
Už to vyzeralo tak, že aktívnu kariéru ukončíte pri Žitave, no napokon ste ešte jeden polrok odohrali v Skalici.
Skalicu som intenzívne vnímal už počas jej účinkovania v druhej lige. Keď som hral v Zlatých Moravciach, narazili sme na seba trikrát, raz v pohári a dvakrát v rámci prípravného obdobia. Už vtedy mi bolo jasné, že je to skvelé mužstvo. Môj angažmán na Záhorí bol od prvého až do posledného momentu výborný. Našiel som skvelých ľudí, úžasnú kabínu, špičkové zázemie, profesionálny manažment a krásne mesto. V MFK som mal pokoj a všetko potrebné pre futbal. Bola to krásna bodka mojej kariéry. Škoda len, že som hneď v prvom zápase dostal premiérovú a zároveň záverečnú červenú kartu v kariére. Nepodarilo sa mi teda zavesiť kopačky na klinec bez jediného vylúčenia.
No a po čom túžite dnes?
Chcem sa rozvíjať, vzdelávať a posúvať vpred v praxi. Škola vás niečo naučí, ale overiť si svoje vedomosti priamo pri práci je niečo úplne iné. V mojej pozícii spolupracujem nielen s hráčmi, ale aj ostatnými trénermi, fyzioterapeutmi, masérmi, lekármi… Je toho pre mňa veľa nového a snažím sa vnímať čo najviac.
300? JE TO IBA ČÍSLO
Nebyť zranení, Peter Čögley by odohral určite viac ako 298 zápasov vo Fortuna lige. Podpichli sme ho, či netúžil toto číslo aspoň zaokrúhliť. „Pred posledným zápasom jesene v Trnave som zistil, že mám na konte 298 zápasov. Ak by ich bolo 299, tréner Juraj Jarábek by ma tam na posledné minúty vypustil. Vzhľadom na okolnosti, číslo 298 a moje problémy s kolenami, to však nemalo význam. Predstavte si len, že vybehnem na 299. zápas, zraním sa a všetko by padlo. Do Saudskej Arábie som musel ísť zdravý. A ktovie, možno sa v budúcnosti ešte vo Fortuna lige nájde klub, ktorý mi dožičí dva štarty. Ale o to nejde, veď je to len číslo! Vážim si každý jeden štart a každú zmluvu, ktorú mi moje dnes už bývalé kluby dali,“ usmial sa.
VÁŽI SI UŽ ŠIRŠIU NOMINÁCIU
Peter Čögley nikdy nepatril medzi vyhlásené talenty. Aj preto Slovensko reprezentoval iba v kategórii do 20 rokov. „Nikdy však nezabudnem na to, že ma bývalý tréner seniorského národného tímu Ján Kozák st. zaradil svojho času do širšej nominácie. Veľmi si ho vážim, je to trénerské persóna slovenského futbalu. V tom čase ešte hrávali za reprezentáciu Škrtel, Ďurica, Hubočan… Každý jeden z nich bol v top forme. A ja chlapec zo slovenskej ligy som sa ocitol v širšej nominácii! Už len to, že si ma tréner všimol, bolo pre mňa niečo neskutočné,“ skonštatoval Peter Čögley a potom ešte raz zdupľoval: „Myslím si, že mám za sebou krásnu a zaujímavú kariéru. Nič na tom nemení fakt, že som ju skoro celú prežil na Slovensku. Podarilo sa mi vyhnúť škandálom a dostalo sa mi aj ocenení za to, že som si vždy ctil princípy fair play. Myslím si, že som nespravil hanbu sebe, klubu ani svojim blízkym. Chyby boli, ale nikdy neprišli z lenivosti. Zakaždým som sa snažil odviesť maximum nielen pre seba, ale aj pre mužstvo.“
PETER ČÖGLEY – FAKTY
- Narodil sa 11. augusta 1988 v Trenčíne, hrával na pozícii pravého obrancu, dnes je asistent hlavného trénera Martina Ševelu v FC Al Adalah.
- S futbalom začínal v Trenčíne, v ktorom pôsobil až do januára 2016, v roku 2015 sa s AS Trenčín tešil zo zisku slovenského double.
- V januári 2016 sa stal hráčom českého klubu Bohemians 1905, v ktorom vydržal pol roka a vrátil sa na Slovensko do Spartaka Trnava.
- Po ročnom angažmáne v Trnave si opäť obliekol trenčiansky dres a od leta 2018 bol štyri sezóny hráč Zlatých Moraviec.
- V FC ViOn skončil po sezóne 2021/22, v ktorej zastával pozíciou kapitána, odohral v nej 29 zápasov (2540 minút), strelil dva góly a pridal jednu asistenciu.
- Posledné obdobie aktívnej kariéry absolvoval na jeseň 2022 v Skalici, za ktorú odohral 16 zápasov a pripísal si jednu asistenciu, prvýkrát v kariére bol vylúčený. Ku koncu polsezóny oznámil koniec aktívnej kariéry, keďže dostal ponuku pracovať ako asistent trénera v Saudskej Arábii.
- Vo Fortuna lige celkovo odohral 298 zápasov, strelil v nich štyri góly.
- Je držiteľ Ceny fair play za sezónu 2020/21. Dostal ju za to, že opravil rozhodcu po nesprávne nariadenom pokutovom kope v zápase Zlaté Moravce – Sereď (1:0), keď mu čisto zobral loptu brankár Mathew Yakubu. V decembri 2022 sa za ten istý počin a za celú jeho kariéru stal držiteľom Ceny Klubu fair play SOŠV.
- Slovensko reprezentoval iba v kategórii do 20 rokov.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Manchester United, hráč Cristiano Ronaldo.
- Riadi sa životným mottom: „Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia.“