​Keď sú analýzy ťažšie ako zápas

​Keď sú analýzy ťažšie ako zápas

S televíznym analytikom Marekom Saparom aj o tom, že si tento víkend vyskúša spolukomentovanie dedinského zápasu.

V nedeľu o 15.00 h to vypukne. Ako by povedali miestni, čaká nás El Clascio. Nie, nehovoríme o súboji medzi Realom Madrid a FC Barcelona. Na programe je zápas ôsmej ligy. Pravé derby v rámci trenčianskeho kraja TJ Žihlavník Omšenie verzus TJ Slovan Dolná Poruba. To však vďaka Fortuna lige nebude ani zďaleka bežné. Už hodinu pred zápasom odštartuje program fanzónou, chýbať nebudú rôzne súťaže vrátane polčasovej 30-tisícovky, freestylová šou, autogramiáda hráčov AS Trenčín, zápasový bulletin a pre tých, čo nemôžu prísť priamo na štadión, dokonca aj priamy prenos na platforme Voyo! Spolukomentovať ho bude bývalý reprezentačný stredopoliar, neskôr tréner a dnes televízny analytik Marek Sapara (40). „Neviem sa dočkať!“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu futbalista, ktorý zažil štadióny Ligy majstrov či búrlivú atmosféru tureckej ligy. Nič to však nemení na tom, že aj on dnes derie kopačky na dedinských ihriskách. Hráva totiž za štvrtoligový OŠK Bešeňová.

Čo hovoríte na novú spolukomentátorskú skúsenosť, ktorá vás čaká cez víkend?

Teším sa už len preto, že si pri tejto príležitosti zaspomínam na moje detské roky, keď otec trénoval mužstvo v susednej dedinke Bidovce a ja som s ním chodil na zápasy a tréningy. Bolo to pre mňa pekné obdobie. Tam som začal výraznejšie vnímať futbal a niekedy v tom čase som sa do tejto hry zamiloval. Od otca som sa naučil, čo je vo futbale dôležité a tiež, čo je podstatné pri tréningovom procese, ako sa má hráč správať voči trénerovi a podobne. Jednoducho, dostal som zdravé základy. Ale späť k veci… Neviem, čo presne od priameho prenosu z ôsmej ligy očakávať. Bude to isto veľmi zaujímavé. Spolukomentovať idem totiž vždy až po tom, so si naštudujem mužstvá, všetky dostupné štatistiky a taktické záležitosti. Teraz budem v lese…

Televízni diváci určite očakávajú, že budete prísny na nejaké to kilečko navyše a na technické nedostatky hráčov!

To budem. Chlapci sa majú na čo tešiť…

Nájdeme príklady, ktoré potvrdzujú, že aj na dedine sa dajú nájsť dobrí futbalisti. Trebárs, útočník Zlatých Moraviec Tomáš Horák sa cez FC 31 Jarok a Galantu dostal do FC ViOn. Súhlasíte s tým, že nielen akadémie veľkých klubov môžu vychovať zaujímavých hráčov?

Ale áno. Tomáš Horák je len jeden z príkladov. V čase môjho trénerského pôsobenia v MFK Ružomberok sme angažovali Martina Boďu z treťoligového Martina. Samozrejme, nehovoríme o dedinskom klube, ale skočil hneď o dve ligy vyššie. Z amatérskeho futbalu do profesionálneho. Dá sa to, ale musíte vynikať a mať aj šťastie, aby si to niekto všimol. A potom musí daný hráč zvládnuť náročnejší tréningový proces.

Keď ste pracovali ako asistent trénera v Ružomberku, navštevovali ste amatérske zápasy s cieľom nájsť hráča, ktorý by sa mohol etablovať v MFK?

Áno. S  trénerom Jánom Hasprom sme mali v hľadáčiku viacero mien a aj z maličkých dedín. Obzvlášť veľký zmysel to malo, keď sme ešte mali druholigové béčko. Na dedinských ihriskách nájdete veľa talentu. Často sú to hráči, ktorí pôsobili v akadémiách a keď sa nedostali do prvoligových klubov, stratili motiváciu a pokračovali na dedine. Prečo im neskúsiť dať druhú šancu presadiť sa? Nikdy neviete, čo sa môže stať. Niekedy stačí hráča trochu postrčiť, prípadne mať väčšiu trpezlivosť. A zrazu máte dobrého ligového hráča s pekným príbehom ako Tomáš Horák.

Marek Sapara pracoval ako asistent trénera v MFK Ružomberok (foto: TASR)

Doba je ťažká, času málo a možností viac ako v minulosti. Výsledok? Stále menší počet amatérskych klubov, na čom sa podpísala aj pandémia. Čo na to hovoríte?

Asi len toľko, že ma to škrie… Vidieť, že je problém zohnať chlapcov, ktorí by chceli hrať futbal na amatérskej úrovni. Ale registrovať sa dá aj iný zaujímavý trend. Hráči, ktorí sa nepresadia v akadémiách, sa roztrúsia po dedinách, kde hrajú aj za peniaze. Často je to spojené s tým, že miestny sponzor futbalového družstva priláka hráča a dá mu aj zamestnanie. Má to niečo do seba, je to chvályhodné, ale niekedy aj na škodu veci. Potom sa nám občas uspokoja talentovaní chlapci, ktorí by mohli dosiahnuť viac. Berú to tak, že majú robotu, nejakú korunu za futbal a jednoducho im to stačí. V každom prípade, počet klubov klesá, a preto je dobré, keď sa Fortuna liga zameriava tak ako aj teraz na propagáciu zápasov nižších súťaží.

Ako vnímate kvalitu amatérskeho futbalu na Slovensku?

Samozrejme, medzi profesionálnym a amatérskym futbalom je veľký rozdiel, ale nie je to neprekonateľná priepasť. Práve hráči ako Horák či Boďa to potvrdzujú. A napokon, často vidíme, že sa fortunaligisti potrápia v Slovnaft Cupe na trávniku dedinského klubu.

Práve amatérski futbalisti a diváci dedinského futbalu by mali byť aj potenciálni fanúšikovia prvoligového futbalu. Kluby z dedín môžu takto vytvárať divácke zázemie aj pre tímy z najvyššej súťaže.

Samozrejme, ale práve toto by na Slovensku mohlo fungovať lepšie. Počítal by som s tým, že ľudia z okolitých dedín budú vo väčšej miere navštevovať zápasy neďalekých klubov, ktoré účinkujú vo vyššej súťaží. Myslím si, že toto by mala byť téma na zamyslenie sa pre profesionálne kluby. Z ich strany by som rád videl väčšinu iniciatívu pri naviazaní spolupráce s družstvami z okolitých dedín. Spolupráca by mala žiť vo väčšej miere. Keď veľké kluby podporia malé, prejaví sa to napokon vo väčšom patriotizme a klubizme.

Aj vy ste po konci profesionálnej kariéry úplne nezavesili kopačky na klinec a dnes nastupujete za štvrtoligovú Bešeňovú. Čo vás k tomu primälo?

Je to práve láska k futbalu, k hre ako takej. Robí mi to radosť, užívam si neskutočnú partiu, ktorú v Bešeňovej máme. Človek už nemusí myslieť na všetky možné pravidlá, príkladnú životosprávu, dobrý spánok, maximalizmus v tréningovom procese. Je nádherné, keď si idete zahrať futbal len preto, že si ho zahrať chcete. Už to nie je ani trochu o práci a pláci. Za Bešeňovú hrám preto, lebo futbal milujem. A milujem ho aj vtedy, keď ma po zápase či tréningu všetko bolí. Vždy nájdem v sebe tú silu, aby som sa znovu postavil na ihrisko.

Našiel sa už v štvrtej lige hráč, ktorý by vás vygumoval?

Jednoduchá odpoveď – nie…

Počuli sme, že pozápasové analýzy v miestnom pohostinstve sú náročnejšie ako samotné zápasy. Platí to aj v prípade Bešeňovej?

Jednoznačne. Dnes som analytik a spolukomentátor v prvoligovom pelotóne, ale bešeňovské pozápasové analýzy sú oveľa ťažšie. To priznávam bez akéhokoľvek zahmlievania…

MAREK SAPARA – FAKTY

  • Narodil sa 31. júla 1982, pochádza z obce Ďurďošík.
  • Hrával na poste stredopoliara, neskôr pracoval ako tréner, dnes je pri futbale ako televízny expert.
  • K veľkému futbalu sa dostal v tíme 1. FC Košice. V Ružomberku hrával v rokoch 2002 – 2006 a 2015 – 2017. S kapitánskou páskou priviedol Liptákov v roku 2006 k jedinému titulu a víťazstve v pohári v klubovej svojej histórii, v roku 2017 bol pri účasti v Európskej lige, ktorá pre Ružomberok vyvrcholila 3. predkolom a dvojzápasom s anglickým FC Everton (0:1, 0:1).
  • V zahraničí hrával v nórskom Rosenborgu, dobré meno si urobil v Turecku, kde pôsobil v rešpektovaných kluboch ako Trabzonspor, Ankaragücü, ale takisto v Gaziantepspore, Osmanlispore.
  • V reprezentácii odohral 38 zápasov, strelil 5 gólov a bol súčasť tímu na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike.
  • Po konci aktívnej kariéry sa dal na trénerstvo. Po pôsobení pri mládeži a juniorke MFK sa pred sezónou 2019/20 stal asistentom trénera Jána Haspru ml. pri prvom mužstve Ružomberka.
  • V spomenutom ročníku sa podieľal na postupe Ružomberka do predkola Európskej ligy a postupu do finále Slovnaft Cupu. V predminulej sezóne museli Liptáci vedení tandemom Haspra ml. – Sapara bojovať v skupine o udržanie sa. Po sezóne 2020/21 obaja tréneri vo svojej funkcii skončili.
  • Dnes vystupuje ako televízny expert TV Markíza, futbal hráva na amatérskej úrovni za štvrtoligovú Bešeňovú.