Teší ma, že tréner vie, kto som

Teší ma, že tréner vie, kto som

S čerstvým slovenským reprezentantom Matúšom Rusnákom z MŠK Žilina o jeho prvej pozvánke do národného tímu.

Sedem hráčov z Fortuna ligy. Presne toľko sa ich ocitlo v prvej nominácii nového trénera našej futbalovej reprezentácie Francesca Calzonu na septembrové zápasy Ligy národov s Azerbajdžanom a Bieloruskom. Sú to Juraj Kucka a Vernon De Marco zo Slovana Bratislava, Martin Regáli z MFK Ružomberok, Dominik Takáč z Trnavy, Miroslav Káčer z Dunajskej Stredy a žilinská dvojica Dávid Ďuriš – Matúš Rusnák. Poslední traja menovaní sa v najlepšej spoločnosti slovenských futbalistov ocitli premiérovo, pravý bek „šošonov“ Matúš Rusnák (23) dokonca našu krajinu nereprezentoval nikdy ani na mládežníckej úrovni. „Tréner povedal, že je len na mne, ako sa ukážem v tréningoch a zápasoch. Dal mi chrobáka do hlavy a poriadne ma namotivoval,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu odchovanec levického futbalu, ktorý svoj talent v minulosti rozvíjal aj v AS Trenčín.

V kútiku duše ste očakávali, že sa vám môže dostať pocty v podobe prvej nominácie?

To by som nepovedal. Ja som nikdy nebol reprezentant a to ani v mládežníckych kategóriách. Jediné náznaky spočívali v tom, že som sa už párkrát ocitol v širšej nominácii.

Ako ste sa dozvedeli o tom, že tréner Francesco Calzona ukázal aj na vás?

Keď vyšla nominácia, nemal som v ruke telefón. Potom mi začal vyzváňať a pochopil som, že to prišlo. Následne som si pozrel tlačovú besedu trénera.

Batéria v mobile sa vám veľmi rýchlo vybila?

Ani nie, pretože som sa nejako extrémne tomu nevenoval. Akurát sme sa boli prejsť s priateľkou. Až potom som odpisoval najbližším na gratulačné správy.

Ktorá gratulácia vás obzvlášť potešila?

Potešilo ma, keď sa mi ozvali ľudia, pri ktorých som si myslel, že už to ani nejako extra nesledujú. Prípadne takí, s ktorými nie som v pravidelnom kontakte. Každá gratulácia mala niečo do seba a samozrejme, obzvlášť som mal radosť z tých, ktoré mi adresovali moji najbližší.

Čo hovoríte na to, ako Francesco Calzona zdôvodnil vašu nomináciu na tlačovke?

Teší ma, že vie, kto som. Z jeho slov bolo vidieť, že sledoval naše zápasy a pozná moju hru. Vyjadril sa, že sa mu páčila, čo je pre mňa plus. Tréner povedal, že je len na mne, ako sa ukážem v tréningoch a zápasoch. Dal mi chrobáka do hlavy a poriadne ma namotivoval. Urobím všetko, aby som ho zaujal.

S akým cieľom teda pocestujete v nedeľu na reprezentačný zraz?

Chcem zo seba ukázať to najlepšie. Samozrejme, bol by som veľmi šťastný, ak by som mohol vybehnúť na ihrisku v slovenskom reprezentačnom drese, no vážim si už príležitosť byť súčasť kolektívu v národnom tíme a spoznať chalanov, ktorých som ako malé dieťa sledoval v televízii. Splnil sa mi sen. Teraz sa chcem malými krôčikmi dostať do povedomia fanúšikov slovenského futbalu.

Na reprezentačný zraz môžete ísť spolu s Dávidom Ďurišom, celkovo je v nominácii viacero žilinských odchovancov. Aspoň teda nejdete do úplne nového kolektívu…

Áno, z toho mám radosť. Nemám síce problém prísť do úplne nového kolektívu, ale určite ma teší, že budem poznať nejakých chalanov. Okrem Dávida trebárs aj Mira Káčera či Kristiána Valla.

Až jedenásť hráčov v nominácii Francesca Calzonu v minulosti pôsobilo, respektíve pôsobí, v MŠK Žilina. Čomu to pripisujete?

Myslím si, že je to len dôkaz systematickej a kvalitnej práce klubu. Žilina má asi najlepšie podmienky pre rozvoj mladého hráča na Slovensku. V MŠK sa navyše chcú stále zlepšovať, čo je obrovské plus. Prejavuje sa to teda aj v reprezentačných nomináciách.

Spomenuli ste, že ste nikdy nereprezentovali Slovensko ani len na mládežníckej úrovni. Už ste si zisťovali, ako to beží na zrazoch?

Pýtal som sa na to pár chalanov, trebárs Patrika Mysloviča, ktorý je môj sused. Zaujímalo ma, čo vlastne si mám so sebou zobrať, keďže túto skúsenosť ešte nemám. Vždy, keď sa spoluhráči vrátili zo zrazov, zaujímalo ma, ako sa mali a ako to tam fungovalo. Hovorili mi samé pozitívne veci. Naozaj sa na to teším a bude to pre mňa niečo nové. Množstvo hráčov to má už za sebou. Ja si to odkrútim trochu neskôr ako iní, ale nevadí, teším sa, že to prišlo.

Na stretnutie s ktorými hráčmi sa zvlášť tešíte?

So všetkými, ale obzvlášť asi na stretnutie s Matúšom Berom. Keď som pôsobil ešte v AS Trenčín, veľmi sa mi páčil svojim štýlom hry a prístupom k futbalu. Mám radosť, že sa s ním stretnem po dlhšej dobe. Ktovie, či si ma ešte bude pamätať, ale ja sa mu pripomeniem…

Váš príbeh je svojím spôsobom inšpiratívny. Nikdy ste nepatrili medzi najtalentovanejších hráčov, ale do reprezentácie ste sa dostali skôr ako mnohí, ktorí mali nálepku vyhlásených talentov. Teší to o to viac?

Určite áno. Verím, že to môže byť inšpirácia pre hráčov, ktorí nie sú vyslovene talentovaní, aby sa na futbal nevykašlali. Aj ja som poznal veľmi veľa chalanov, ktorí mali obrovský talent, no s postupom času sa z nich stali priemerní hráči, niektorí sa dokonca futbalom ani neživia. Vždy ma to veľmi mrzelo. Ja tvrdím, že priveľa talentu môže niekedy aj uškodiť, pretože každý od vás veľa očakáva. Ak by som to mal vyjadriť rečou čísel, talent robí podľa môjho názoru maximálne dvadsať percent.

Matúš Rusnák skóroval v pohárovom zápase proti Spišskej Novej Vsi pri víťazstve MŠK 2:0 (foto: MŠK Žilina)

Čo bol teda váš recept na úspech?

Tvrdá práca. Je to obrovské klišé, ale určite to platí. Bez driny, odriekania a príkladnej životosprávy by to nešlo.

Vaša devíza je univerzálnosť, keďže na kraji ihriska môžete nastúpiť na akomkoľvek poste. Považujete to za svoju veľkú výhodu?

V mládežníckom období som nastupoval na krídle a keď ma začali prerábať na pravého obrancu, ťažko som to niesol. Postupom času som pochopil, prečo a dnes som s tým spokojný. Viacero trénerov mi hovorilo, že univerzálnosť bude len moja plus. Teraz to tak vnímam aj ja. Na krídle som síce nehral dlho, ale verím, že keby na to prišlo, určite by som si to užil.

Na krajného beka máte vcelku slušné čísla. Je to práve výsledok vašej ofenzívnej minulosti?

Myslím si, že áno. Dnes to beriem tak, že dozadu musím, hoci ako sa hovorí, späť sa beží hore kopcom. Zároveň platí, že chcem vypomáhať aj vpredu. Stále ma to takisto ťahá do ofenzívy.

Aké sú pred vami ďalšie futbalové sny?

Nerád sa pozerám ďaleko dopredu. Verím, že malými krokmi môžem toho dosiahnuť viac. Nebolo by dobré, ak by som hneď skočil do obrovského klubu, kde by som nemal potrebnú minutáž a teda príležitosť rozvíjať sa. Každý by si chcel zahrať v elitnej súťaži za svoj obľúbený zahraničný klub, ale ja sa pozerám len meter a pol dopredu. Teraz je môj cieľ udržať sa v reprezentácii, aby som znova dostal pozvánku.

Žilina vám ešte nie je primalá?

Nemám zajačie úmysly. Keď príde ponuka, ktorá bude zaujímavá pre mňa aj pre klub, v Žiline mi určite brániť nebudú. Poznáme filozofiu MŠK a ja osobne som s ňou úplne stotožnený.

PARALELY S BEROM

Matúš Rusnák spomenul, že sa teší obzvlášť na stretnutie s Matúšom Berom, ktorý rovnako nepatril medzi najtalentovanejších hráčov, ale vydrel si peknú kariéru. Dnes je z neho reprezentant a kapitán holandského Vitesse Arnhem. Zaujímalo nás, či práve takéto typy hráčov sú vzory Matúša Rusnáka. „Nikdy som si to nejako neuvedomoval, ale Matúš mi možno imponoval práve tým, že vždy neskutočne drel. Spomínam si na sezónu 2015/16, keď Trenčín získal double. On bol vtedy hnací motor mužstva. Nasúkal súperom pätnásť gólov a mohol sa stať aj kráľom strelcov, ale doprial to svojmu spoluhráčovi Ginovi Van Kesselovi,“ povedal Matúš Rusnák.

MATÚŠ RUSNÁK – FAKTY

  • Narodil sa 14. júla 1999 v Leviciach, hráva na poste pravého obrancu za MŠK Žilina.
  • S futbalom ako dieťa začínal v klube KŠK Juventus Levice, neskôr pokračoval v FK Slovan Levice a ako 15-ročný sa presunul do AS Trenčín, kde pôsobil do leta 2018 a potom putoval do MŠK Žilina.
  • Vo Fortuna lige debutoval v prvom zápase sezóny 2020/21 na ihrisku Senice (4:0), odvtedy si v MŠK pripísal 71 štartov v najvyššej súťaži s bilanciou 3+7, v ktorých dostal päť žltých kariet.
  • V tejto sezóne absolvoval všetkých doterajších desať zápasov, prihral v nich na jeden gól a dvakrát uvidel v rukách rozhodcu žltú kartu.
  • Slovensko nikdy nereprezentoval ani na mládežníckej úrovni, no tento týždeň sa dočkal prvej pozvánky do seniorského áčka. Septembrové zápasy Ligy národov s Azerbajdžanom a Bieloruskom budú jeho prvé v pozícii člena národného tímu.
  • Jeho obľúbený zahraničný klub je FC Liverpool, ako dieťa obdivoval Fernanda Torresa, dnes ho inšpiruje Trend Alexander-Arnold.
  • Riadi sa podľa životného motta „Ťažko je žiť ľahko.“