V novembri 2009 sa stal asistentom trénera Adriana Guľu v AS Trenčín. Po jeho boku zažil všetky vrcholy i pády, ich spolupráca trvala až do februára tohto roka. Marián Zimen (42) sa v lete rozhodol pre zmenu a prijal ponuku spod Čákovho hradu. Už bez svojho dlhoročného súputníka. Jeho úloha mala byť vypomáhať hlavnému kormidelníkovi Petrovi Hyballovi. Nemec si však už po dvoch kolách zbalil kufre a na Sihoti museli riešiť meno jeho nástupcu. Ako to už býva, dočasne sa tejto funkcie ujal asistent. Pod vedením Mariána Zimena sa však herný prejav AS natoľko zlepšil, že mužstvo z posledných troch kôl vydolovalo sedem bodov. Bývalému dlhoročnému obrancovi Dubnice sa logicky dostalo odmeny. Od klubu sa dozvedel, že na poste hlavného trénera už nie je len dočasne. „Verím, že roky spolupráce s Adrianom Guľom ma skvele pripravili na to, aby som sa mohol zhostiť takejto výzvy,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu trenčiansky rodák, ktorý sa prvýkrát počas svojej kariéry stal hlavným trénerom na seniorskej úrovni. A vôbec mu neprekáža ani to, že nálepky Guľovho asistenta sa pred verejnosťou zrejme tak rýchlo nezbaví.
Čo osobne pre vás znamená, že sa vám po dlhých rokoch práce asistenta trénera dostalo pocty vyskúšať si pozíciu šéfa realizačného tímu?
Pre mňa to znamená ešte väčšiu zodpovednosť. Do Trenčína som sa vrátil ako asistent trénera Petra Hyballu. Vízie a predstavy klubu boli iné, no vo futbalovom živote sa občas dejú aj takéto veci. Stal som sa hlavným trénerom, čo so sebou prináša nielen zodpovednosť za mužstvo, ale aj za celý klub. Zároveň je to pre mňa výzva. Narodil som sa v tomto meste a robil som tu aj prvé futbalové kroky. O to viac si vážim, že mi klub zveril túto úlohu.
Športová verejnosť vás už mala zaškatuľkovaného ako asistenta trénera. Mysleli ste si, že sa ešte niekedy môžete v hierarchii posunúť o level vyššie?
Priznám sa, že som nad tým neuvažoval. Dlhé roky som spolupracoval s hlavným trénerom Adrianom Guľom. Práve v Trenčíne sa naša spolupráca začala a pokračovala cez Žilinu, slovenskú reprezentáciu do 21 rokov, Viktoriu Plzeň až po Wislu Krakov. Je logické, že keď niečo dlhé roky dobre funguje, príliš nerozmýšľate nad tým, že by sa veci mali meniť. Keď sme po konci vo Wisle čakali na ponuku, ozvali sa mi z Trenčína. Zrejme len málokto očakával, že po takom dlhom období môžeme ísť s Aďom od seba, no vidíte… Dnes je to realita.
Dostávate často otázky, prečo ste sa od seba pracovne odlúčili?
Áno a pritom odpoveď nie je ničím senzačná. Ja osobne som musel myslieť aj na zázemie a potreby svojej rodiny. Hoci sme vo Wisle skončili už vo februári, celú jarnú časť som zostal v Krakove, pretože moje deti tam chodili do školy a chceli sme, aby riadne ukončili ročník. S Aďom sme čakali na ponuku. Je verejne známe, že v hre bol náš angažmán v Sparte Praha. Keď táto možnosť padla, dva dni pred začiatkom letnej prípravy som sa rozhodol prikývnuť na vábenie Trenčína. Ak si niekto myslí, že sa tým naštrbili moje vzťahy s Aďom, mýli sa. Tento krok som konzultoval aj s ním. Všetky rozhodnutia sme vždy riešili spolu a otvorene. On v tej dobe nemal na stole žiadnu ponuku, ktorá by ho oslovila, a hneď ma podporil. Ako hovorím, blížila sa letná príprava a už som nemohol otáľať. Musel som prijať rozhodnutie. Povedal som si, prečo neskúsiť zase niečo nové?
Asi ste v tom čase nečakali, že prejdú dve kolá a nahradíte na čele realizačného tímu Petra Hyballu. Povedali ste si vtedy niečo v zmysle: „Uf, čo sa to okolo mňa deje?“
Niekedy je v živote lepšie začať bez toho, že sa na niečo mentálne pripravujete. Hodili ma do vody a tak som začal plávať. Čo iné som mal robiť? Áno, bola to pre mňa zmena, ale nič z kategórie „uf“, ako ste to nazvali. Musel som prestaviť svoje myslenie na to, že teraz som hlavný tréner ja a moja úloha je viesť mužstvo. Roky spolupráce s Aďom boli pre mňa brutálna škola a o to ľahšie sa mi do toho vstupovalo.
Už sme sa vás spýtali, či ste si ešte mysleli, že sa raz stanete hlavným trénerom. Skúsme tú otázku teraz trochu pozmeniť. Túžili ste byť raz hlavný tréner?
Priznám sa, túžil som po tom krátko po aktívnej kariére, keď som ešte pracoval pri mládeži. Mal som predstavy, že raz budem hlavný tréner na vrcholovej úrovni. Keď som začal spolupracovať s Aďom, moje myslenie sa zmenilo. Bola pre mňa česť pracovať s takým odborníkom a snažil som sa najmä byť mu čo najväčšia opora a čo najlepší partner z odbornej aj ľudskej stránky.
V Trenčíne ste začali ako futbalista, ako asistent trénera na vrcholovej úrovni a dnes pod Čákovým hradom zbierate prvé skúsenosti v pozícii hlavného trénera v mužskom futbale. Čo na to hovoríte?
Trenčín má v mojom srdci špeciálne a výnimočné miesto, no tento priestor by som chcel využiť aj na to, aby som vyzdvihol dôležitú dubnickú etapu v mojej kariére. A nejde len o to, že som tam strávil desať rokov ako hráč. Práve v Dubnici mi otvorili dvere k trénovaniu. Keď som sa ešte ako mladík prvýkrát vážne zranil, dostal som možnosť trénovať športové triedy, neskôr som mal aj svoje vlastné družstvo. Už počas aktívnej kariéry som študoval trénerské licencie. Mal som smolu na zranenia, no ako to už býva, zlé veci prinášajú so sebou aj nové možnosti, len sa ich treba chytiť. Počas vynútenej pauzy som mal v Dubnici vždy príležitosť zbierať trénerské skúsenosti pri mládeži. Navyše, viedli ma vynikajúci tréneri, ktorí ma počas kariéry výrazne ovplyvnili. Stačí spomenúť Petra Gergelyho, ktorý klubu zasvätil celý svoj život, ale aj Stanislava Grigu, Jozefa Jankecha, Juraja Bútoru či Ľubomíra Nosického.
V sobotu vás čaká zápas na ihrisku „Guľovej“ Dunajskej Stredy. Neviete sa dočkať?
Úprimne, ešte úplne nemyslím na Dunajskú Stredu (v čase rozhovoru mal AS Trenčín pred sebou ešte pohárový zápas v Hlohovci pozn. red.). Ale áno, v mojom okolí sa stretávam často s otázkami na tento zápas. V každom prípade, teším sa na zápas, ale bol by som rád, aby ho verejnosť vnímala ako stretnutie Dunajskej Stredy s AS Trenčín a nie ako súboj Adrian Guľa – Marián Zimen.
Laický pohľad navráva, že vaša príprava na Guľov tím by mala prebiehať hravo.
Takto to nevnímam. Jedna vec sú trénerské plány, druhá ich realizácia na ihrisku. Môžete mať prečítaných trénerov a ich spôsob hry, ale kľúčové je vždy to, čo predvedú hráči na ploche. Dunajská Streda má kvalitné mužstvo, ktoré v tejto sezóne účinkovalo v predkolách Konferenčnej ligy. Mužstvo DAC sme sledovali na medzinárodnej scéne a držali sme mu palce. Vieme, že nás nečaká nič ľahké, no veľmi sa na to tešíme. Verím, že to bude krásny zápas na výbornom štadióne.
Nech už zápas prinesie čokoľvek, s Adrianom Guľom si určite podáte ruky pred úvodným a aj po konečnom hvizde. Odhadujeme to správne?
Čo ruky… Ja som presvedčený, že sa vystískame!
Po hroznom začiatku ste z posledných troch zápasov získali sedem bodov a vyšplhali ste sa už na siedmu priečku. Ste spokojný s týmto rozletom?
Pre každého trénera je dobré, keď po nástupe do funkcie dosahuje mužstvo výsledky. Mňa osobne však teší najmä to, že hráči dôverujú našej ceste a filozofii. Aspoň tak to cítim. Pred mužstvom hovorím, že nesledujem tabuľku, ale z dobrých výsledkov mám samozrejme radosť. Keď vaša robota prináša body, hráči ľahšie nasakujú vaše myšlienky.
Aké sú vaše ciele do nasledujúceho obdobia?
Sú krátkodobé. Vždy sa sústredíme na najbližší zápas. Chcem, aby sa hráči zlepšovali z individuálneho aj kolektívneho pohľadu.
NÁLEPKY GUĽOVEJ PRAVEJ RUKY SA NEZBAVUJE
Príde vám počas práce často na rozum otázka, čo by teraz asi robil Aďo? Aj na toto sme sa spýtali Mariána Zimena. „Možno nie doslova, ale áno. Roky spoločnej práce sa nedajú zakryť. Netvrdím, že takto uvažujem počas práce priamo na ihrisku alebo na lavičke, ale pri dennodennej robote sa vyskytujú situácie, ktorými sme si spolu už prešli. Vtedy sa myšlienkami vraciam k veciam, ktoré nám v minulosti pomohli. Niekto má za vzory svetových trénerov ako Guardiola či Klopp, no ja sa neupínam k hviezdam. Radšej ťažím zo skúseností, ktoré mám za sebou. S Aďom sme si toho prešli veľa, to sa nedá oklamať. Možno si nedávam otázku, čo by robil teraz on, ale skôr, ako sme v podobnej situácii vtedy reagovali a čo nám pomohlo,“ povedal Marián Zimen. Ktovie, koľko rokov by musel sám pracovať v pozícii hlavného trénera, aby ho ľudia prestali vnímať čisto ako pravú ruku Adriana Guľu. Bývalému výbornému ligovému obrancovi je to však jedno. „Nech si ma ľudia s Aďom pokojne spájajú aj ďalších desať rokov. Je to asi prirodzené a nemyslím si, že je to niečo, voči čomu by som sa mal vymedzovať. Vôbec mi to nevadí, veď Aďo v našom futbale zanechal veľkú stopu. Ak si ma s jeho výsledkami ľudia spájajú, prečo by mi to malo prekážať? Som hrdý na to, že som mu mohol pomáhať pri dosahovaní úspechov a pri výchove hráčov, viacerí sa etablovali v silných európskych kluboch, iní vo Fortuna lige. Jeho robotu si vážia aj v Česku, hoci to pre nás v Plzni nedopadlo ideálne. Ale ak by to tak nebolo, zrejme by nebol v hľadáčiku Sparty Praha. Som rád, že som mohol byť dlhé roky pri ňom. Veľa ľudí naše spojenie vnímalo intenzívne. Mnohí ma zastavujú a pýtajú sa, prečo sme sa rozišli, či sa tak stalo v dobrom alebo zlom a či sa niekedy ešte spojíme alebo nespojíme. Vždy im len odpoviem, že sme sa nerozišli v zlom a že takéto veci prináša pracovný život. To je jediné, čo viem v tejto chvíli na túto tému povedať. Či budem hlavný tréner desať rokov alebo sa naše cesty znova spoja? Alebo nebodaj budem spolupracovať s niekým iným? Na tieto otázky odpovie až čas,“ doložil Marián Zimen.
MARIÁN ZIMEN – FAKTY
- Narodil sa 3. augusta 1980 v Trenčíne, pracuje ako tréner v AS Trenčín, počas aktívnej kariéry hrával na poste obrancu.
- S futbalom začínal v TTS Trenčín, počas dorasteneckého obdobia si nakrátko odskočil aj do Slovana Bratislava, kde mali o neho záujem, no zo súkromných dôvodov sa rozhodol vrátiť do TTS, kde hrával okrem druhej dorasteneckej aj tretiu najvyššiu mužskú súťaž.
- Vo veku 18 rokov prestúpil do Dubnice, kde strávil celú svoju profesionálnu kariéru, ktorá však mala len desaťročné trvanie, uzavrieť ju musel zo zdravotných dôvodov v pozícii kapitána tímu po siedmich operáciách kolena.
- Slovensko reprezentoval na mládežníckej úrovni po kategóriu do 15 rokov, ale v národnom tíme sa objavil aj neskôr v kategórii do 21 rokov pod vedením Stanislava Grigu.
- K trénerskej práci pri deťoch pričuchol ešte krátko po príchode do Dubnice, keď sa prvýkrát zranil. Počas aktívnej kariéry sa najmä v období rekonvalescencie po zraneniach stále zoznamoval s trénerským remeslom pri mládežníckych tímoch. Keď definitívne skončil s profesionálnym futbalom, dostal v Dubnici na starosť družstvá do 18 a 19 rokov. Neskôr prešiel k dorasteneckým kategóriám v AS Trenčín.
- Zlom v jeho kariére nastal v novembri 2009, keď sa asistentom trénera Adriana Guľu pri mužstve AS Trenčín, v ktorom spolu pôsobili do leta 2013. Po jeho boku pracoval neskôr aj v Žiline (2013 – 2018), slovenskej reprezentácii do 21 rokov (2018 – 2019), Viktorii Plzeň (2020 – 2021) a Wisle Krakov (2021 – 2022). S Trenčínom zažili v lete 2011 postup do prvej ligy, so Žilinou sa v roku 2017 radovali zo zisku slovenského titulu, ich rukami prešli viacerí neskorší reprezentanti ako Škriniar, Lobotka, Hancko, Vavro, Holúbek…
- Pred sezónou 2022/23 sa rozhodol osamostatniť od Adriana Guľu a stal sa asistentom trénera Petra Hyballu v AS Trenčín. Keď sa nemecký kouč dohodol s vedením klubu na ukončení spolupráce, vedenie klubu spod Čákovho hradu menovalo Mariána Zimena najskôr za dočasného hlavného trénera a po pár týždňoch oficiálne prevzal mužstvo ako šéf realizačného tímu.
- V prvých štyroch zápasoch vo funkcii hlavného trénera dosiahol bilanciu 2-1-1.
- Vo svojom živote sa riadi heslami: „Život nikdy a za žiadnu cenu nestráca svoj zmysel,“ a „Nikdy sa nevzdávať.“
- Je ženatý, s manželkou Evou má troch synov Marka (14 rokov), Alexa (12) a Maxa (3).