Mnohí ich pred sezónou odpisovali. Veď prekvapenie bolo už to, že futbalisti Liptovského Mikuláša postúpili do Fortuna ligy. V nej však neprestávali šokovať. Nováčik, ktorý má za sebou svoju historicky vôbec prvú sezónu medzi elitou, sa nielen s prehľadom zachránil. Po tom, čo ŠKF Sereď neuspel v licenčnom konaní, si Tatran zahral aj v semifinále play-off o poslednú miestenku do prvého predkola Konferenčnej ligy. V ňom síce Liptáci prehrali 2:4 v Dunajskej Strede, no tento výsledok nič nemení na tom, že Mikuláš má za sebou krásne obdobie. Odvážny futbal vštepil mužstvu tréner Marek Petruš (46). Duel v MOL aréne bol pre neho napriek tomu rozlúčka, pretože od novej sezóny preberie materský 1. FC Tatran Prešov, ktorý je na najlepšej ceste postúpiť do druhej ligy. Ale ktovie, Liptovský Mikuláš už dostal medzi elitu, s Popradom mu postup v minulosti ušiel až v baráži, a tak sa Marek Petruš možno raz vrátil medzi elitu ako kouč zeleno-bielych. „Bolo by to krásne,“ zasníval sa v rozhovore pre Našu ligu úspešný tréner a bývalý výborný obranca. Ešte predtým sme si však spoločne zbilancovali uplynulý ročník a výkony mikulášskeho Tatrana.
Čo hovoríte na tohtosezónnu jazdu?
Bola výborná! Naše umiestnenie hovorí za všetko. Spokojní môžeme byť zo všetkých stránok. Ako nováčik sme sa prezentovali veľmi dobre, s predstihom sme sa vyhli posledným dvom priečkam a napokon sme skončili ôsmi. Čerešnička na torte bolo semifinále play-off v Dunajskej Strede. Pracovali sme síce vo fungujúcom klube, ale v skromných podmienkach. Klobúk dolu pred chlapcami.
Zápas pred päťtisícovou kulisou v Dunajskej Strede na záver sezóny bol pre vás akási odmena?
Určite áno. Keď pre problémy Serede rozhodlo Prezídium ÚLK o tom, že do play-off pôjde aj ôsmy tím, chlapci chceli byť pri tom a napokon sa im to aj podarilo. Bola to krásna rozlúčka so sezónou, hoci som od nás čakal predsa len o čosi lepší výkon. Súpera sme mohli potrápiť aj viac.
Ak by vám niekto pred sezónou povedal, že ju zakončíte v semifinále play-off, čo by ste mu povedali?
Asi by som mu povedal, že nemá pravdu. To však neznamená, že sme do nováčikovskej sezóny išli bez ambícií. Základný cieľ bol síce zotrvanie medzi elitou, no môj vnútorný spočíval v dosiahnutí ôsmeho – deviateho miesta. Veril som v to aj preto, že som spolupracoval s výbornou partiou hráčov, ktorí vybojovali postup do Fortuna ligy a veľmi sa v nej chceli ukázať. Cítil som, že za rok medzi elitou sa môžu posunúť a dosiahnuť dobrý výsledok. Mám veľkú radosť, že práve to sa nám aj podarilo.
Keď ste prehrali prvé tri zápasy so skóre 2:11, nezačali sa vám do hlavy tlačiť pochybnosti?
Ale áno. Zároveň som si však držal reálny nadhľad. V prvých troch zápasoch sme hrali proti Slovanu, DAC a Trnave. Ukázali sme síce nováčikovský elán, ale dalo sa očakávať, že títo súperi budú nad naše sily.
Kedy ste sa definitívne presvedčili, že vo Fortuna lige nemusíte byť do počtu?
Veľký impulz prišiel v štvrtom kole, keď sme zdolali Žilinu (2:1). MŠK mal na začiatku sezóny výbornú formu, víťazil na domácich trávnikoch a prešiel aj cez tri predkolá Konferenčnej ligy. Nás tieto tri body nakopli. Ja osobne som sa orientoval najmä na nasledujúce stretnutia, v ktorých nás čakali súperi, na akých sme si verili.
Zdolali ste Pohronie, Trenčín a napokon ste zvíťazili aj nad vicemajstrom z Dunajskej Stredy (1:0). Práve to bol pre vás kľúčový duel z pohľadu budovania sebavedomia?
Na DAC sme si doma verili. Dunajskostredčania majú síce silné mužstvo, ale cítili sme, že ak zápas takticky zvládneme, môže to pre nás vypáliť dobre. To sa napokon aj stalo. Vypracovali sme si šance, jednu sme využili a získali sme tri dôležité body.
Čo hľadať za ešte väčším jarným progresom?
Prácu počas zimy. Dobre sme prebudovali našu defenzívu. Odišli nám D. Krčík, Hranáč, Janec, ale mužstvo sme doplnili o skúseného Šindelářa, talentovaného Nagya a F. Pavúka. Naša obrana nadobudla kompaktnosť a to nám pomohlo vo výsledkoch.
Na jar ste prehrali len štyri zápasy (7-3-4) a to rátame aj duel play-off v Dunajskej Strede. Čo hovoríte na vašu tohtoročnú fazónu?
Jarná časť bola naozaj výborná. V nadstavbe nás prevýšil len dvakrát Trenčín a v poslednom kole sme nestačili na Zlaté Moravce, čo napokon z pohľadu nášho umiestnenia už nehralo žiadnu rolu. To už boli chalani hlavami trochu inde. Klobúk dolu pred nimi. Mali sme aj osemzápasovú sériu bez prehry a trojzápasovú víťaznú séru, čo nikto nečakal a je to pre nás niečo neuveriteľné.
Človek sa až musí spýtať, prečo po takejto robote Liptovský Mikuláš opúšťate? Cítite, že ste dosiahli ťažko prekonateľný vrchol?
Dá sa to tak povedať. Naše výkony v posledných zápasoch boli veľmi dobré. Cítil som, že posunúť vpred by to už išlo len v prípade, žeby sme tím doplnili o ďalších hráčov. Nič to nemení na tom, že máme za sebou krásne obdobie. Mrzia ma len zdravotné problémy niektorých chalanov. Veľmi ľúto mi bolo, keď si vážne zranenie kolena privodil kapitán Richard Bartoš. O jeho kvalitách som nikdy nepochyboval. Už ako tréner Popradu som mal o neho záujem. Okrem neho sme prišli o Ivana Kotoru, Ľuboslava Lauru a Richarda Nagya. Keď sa tieto problémy nakopili, začal som aj uvažovať nad tým, či to vôbec zvládneme. Nič to nemení na tom, že odchádzam v pravý čas. Zachránili sme sa, obsadili sme ôsme miesto. Myslím si, že to je vrchol Liptovského Mikuláša vzhľadom na jeho možnosti. Zvlášť, keď vezmeme do úvahy, že sme nehrali v typickom domácom prostredí. Za mojej 50-zápasovej éry som viedol mužstvo na jeho štadióne len v štyroch zápasoch. V Poprade sme sa cítili veľmi dobre, ale neboli sme predsa len doma. Z tohto pohľadu si dosiahnuté výsledky musíme ešte viac vážiť.
Zrejme zavážilo pri vašom rozhodovaní aj to, že vás lanáril materský klub 1. FC Tatran Prešov…
Samozrejme. Som Prešovčan, v Tatrane som vyrastal a tomuto klubu vďačím za všetko. Cítim, že si ma tam vážia. Chcem teraz prešovskému klubu všetko vrátiť a odovzdať mu skúsenosti, ktoré som nadobudol počas pôsobenia v Poprade a v Liptovskom Mikuláši.
A potom sa vrátiť do Fortuna ligy ako tréner Tatrana Prešov!
Bolo by to krásne. Zároveň si uvedomujem, že tak skoro sa to nestane. Prešov pred sezónou ešte nevedel, na čom bude. Dnes už ráznym krokom smeruje do druhej ligy. To treba oceniť. Najdôležitejšie je, aby sa v meste pohli ľady a začala sa výstavba nového štadióna. Najskôr sa musí stabilizovať klub a mužstvo, chceme dotiahnuť odchovancov z okolitých klubov, etablovať sa v druhej lige, vytvoriť zázemie a až potom sa môžeme rozprávať o postupe medzi elitu.
POCHVALA OD KOLEGOV
Futbalová verejnosť ocenila nielen výsledky Liptovského Mikuláša pod vedením Mareka Petruša, ale aj herný prejav, ktorým sa nováčik prezentoval. Tatran hral odvážne, nezaliezal proti favoritom len pred vlastné pokutové územie. Ocenil to napríklad aj tréner majstrovského Slovana Bratislava Vladimír Weiss st. „Veľmi ma tešilo, keď si všimli kolegovia aj odborníci moju prácu. Vždy som sa snažil robiť si zodpovedne svoju robotu. Som veriaci človek a teda verím, že tvrdá práca sa vám vráti. Mne sa to naozaj postupne vracalo v podobe pekných výsledkov. Vážim si pochvalné slová trénera Vladimíra Weissa st., ktorý ocenil, že sme chceli hrať ako nováčik futbal. Podobne sa po poslednom dueli vyjadril aj dunajskostredský kouč Joao Janeiro. To ma teší. Snažil som sa z hráčov vymačkať maximum. Neučil som ich hrať iba z hlbokého bloku. Áno, občas sme preto dostali aj viac gólov, no zažili sme vďaka tomuto prístupu naozaj krásne zápasy. V 32 kolách sme dali 42 gólov, čo je na nováčika slušné číslo. V tomto smere sme boli piati najlepší v lige, z čoho mám radosť,“ povedal Marek Petruš.
DRAHO VYKÚPENÝ TRIUMF
Príchod Liptovského Mikuláša do Fortuna ligy priniesol nový fenomén – historicky prvé liptovské derby v najvyššej súťaži. Fanúšikovia Tatrana budú zrejme dlho spomínať na jarné víťazstvo 3:2 nad Ružomberkom, ktorý sa stal napokon vicemajstrom a okrem Mikulášanov podľahol už iba Slovanu a Dunajskej Strede. „Najskôr sme v Ružomberku prehrali vysoko 1:4. Na tento zápas sme sa veľmi tešili. Najmä tí chlapci, čo v MFK vyrástli, sa chceli ukázať. Napokon sme výsledkovo vybuchli, hoci úvod duelu tomu nenasvedčoval. Mrzelo ma, že sme sa vtedy dopustili zbytočných chýb. Skvelé bolo, že sme sa potom v Poprade súperovi revanšovali po krásnej otočke. Prehrávali sme 0:2, ale vyhrali sme 3:2. Nevzdali sme sa, ukázali sme charakter a bojovnosť. Žiaľ, tieto tri dôležité body v boji o záchranu boli draho vykúpené, pretože v tomto zápase sa zranili náš kapitán Richard Bartoš a Ivan Kotora,“ zaspomínal si Marek Petruš.
RADOSŤ Z CENY FAIR-PLAY
Na nedeľnom vyhlásení výsledkov ankety Jedenástka sezóny 2021/22 si jednu trofej odniesli aj zástupcovia Liptovského Mikuláša. Bola to konkrétne Cena fair-play. Je to jasný dôkaz, že hráči nováčika síce ukázali odvahu, futbalovosť a aj ostré lakte, no zároveň si ctili ducha fair-play a napriek tvrdosti zbierali minimum kartových trestov. „Mám rád tvrdú, ale férovú hru. Chlapcom som sa za zisk tejto ceny poďakoval. Povedal som im, že je nielen krásna, ale má aj svoj zmysel. Naše mužstvo malo charakter, ctilo si disciplínu a to si veľmi vážim,“ doložil Marek Petruš.
MAREK PETRUŠ – FAKTY
- Narodil sa 5. októbra 1975 v Prešove, v uplynulej sezóne bol tréner MFK Tatran Liptovský Mikuláš, v budúcom ročníku prevezme 1. FC Tatran Prešov.
- Je ženatý, s manželkou Michaelou vychováva dcérky Tamaru (20), Adelu (15) a syna Mareka (7).
- Počas aktívnej kariéry hrával na poste stopéra. S futbalovou kariérou začínal v materskom Tatrane (do 1997), kde debutoval na seniorskej úrovni, neskôr hrával za izraelský Bnei Yehuda (1997 – 1998), turecký Karabükspor (1998), následne sa vrátil do Prešova (1998 – 2001), potom pôsobil v Slovane Bratislava (2001 – 2002), v ruskom FC Gazovik-Gazprom Iževsk (2003 – 2004), po krátkom prerušení kariéry pokračoval v Bardejove (2006) a napokon v Spišskej Novej Vsi (2006 – 2010).
- S trénerskou kariérou začínal v Spišskej Novej Vsi, potom pokračoval v akadémii 1. FC Tatran Prešov, neskôr pracoval na Slovenskom futbalovom zväze ako asistent trénera pri reprezentačných výberoch do 15, 16, 18, a 19 rokov. V lete 2018 sa stal hlavným kormidelníkom druholigového Popradu, ktorý dotiahol na druhé miesto. V baráži o postup do Fortuna ligy Podtatranci neuspeli v konfrontácii s AS Trenčín a novembri 2019 pri tíme skončil.
- V januári 2021 sa ujal kormidla MFK Tatran Liptovský Mikuláš, s ktorým postúpil do Fortuna ligy a v historicky prvej sezóne medzi elitou dokázal s nováčikom obsadiť ôsme miesto. Napriek tomu pri tíme končí a od novej sezóny prevezme 1. FC Tatran Prešov, ktorý je na najlepšej ceste postúpiť z tretej ligy do druhej.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Real Madrid, hráč Zinedine Zidane a spomedzi trénerov uznáva okrem Zidana aj Carla Ancelottiho.