To, o čom sa rozprávalo už dlho, sa stalo realitou. Stredopoliar Zlatých Moraviec Tomáš Ďubek (35) cez víkend odohral proti Senici (3:2) svoj 422. zápas vo Fortuna lige. Na prvý pohľad je to možno len obyčajné číslo, no práve v sobotu vyrovnal odchovanec ružomberského futbalu doterajšie maximum v počte duelov v našej najvyššej súťaži. Doteraz bol na čele poradia iba dnes už asistent trénera MŠK Žilina Viktor Pečovský. A aby toho nebolo málo, jeden z najskúsenejších hráčov v našej lige ozdobil svoj výkon dvoma gólmi. „Teraz je pre mňa prioritná záchrana a čas na bilancovanie príde až vtedy, keď sa nám to podarí,“ povedal v rozhovore pre Našu ligu Tomáš Ďubek.
Ešte vám nelezú na nervy novinárske otázky k rekordu?
Stále sa musím dookola opakovať, ale nelezú… Sú to príjemné debaty a napokon, môžem si za to sám…
Musíte byť hrdý, však?
Momentálne mám v hlave jediné a to je čo najskoršia záchrana Zlatých Moraviec vo Fortuna lige. Verím, že spolu s chlapcami v kabíne, realizačným tímom, vedením klubu a fanúšikmi sa nám tento cieľ aj podarí splniť. Potom príde rad na radosť a hrdosť. Až keď budeme mať odrobené si zrejme naplno uvedomím, čo sa mi podarilo.
V posledných mesiacoch ste zdolávali méty hráčov ako Miroslav Barčík, Martin Poljovka a teraz aj Viktor Pečovský. Navyše, udržali ste za svojim chrbtom Igora Žofčáka. Ako sa vám to počúva?
Sú to veľké mená a osobnosti slovenského futbalu. Ja si to neskutočne vážim a teším sa z toho, čo sa mi podarilo. Keď som bol mladší, ani vo sne mi nenapadlo, že raz môžem odohrať viac zápasov ako oni. Ale opakujem, v tejto chvíli to nie je najdôležitejšie. V prvom rade musíme splniť náš základný cieľ.
Keď ste nastupovali na svoj 422. zápas, cítili ste špeciálne pocity?
Vedel som, aký zápas ma čaká, no sústredil som sa najmä na svoj výkon a na to, aby som bol prospešný pre mužstvo. Dosiahnutie míľniku mi nezväzovalo nohy.
Zápas, v ktorom ste vyrovnali, rekord, ste ozdobili dvoma gólmi, ktorými ste sa podieľali na víťazstve 3:2 nad Senicou. Krajšie by to mohlo byť už len vtedy, ak by ste dosiahli hetrik!
Zase nepreháňajme… Som rád, že som mužstvu pomohol. Dovoľte mi, aby som sa znova zopakoval. Priorita je záchrana. Chceme sa dostať do pokojných vôd, opustiť barážovú priečku, osobné méty idú v tejto situácii bokom. Mňa samozrejme veľmi teší, že som sa mohol podieľať na zisku troch bodov. Verím, že budeme pridávať ďalšie víťazstva a na konci sezóny si všetci povieme, že sme to zvládli.
Boli ste ešte tínedžer, keď ste začínali hrať v našej najvyššej futbalovej súťaži. Čomu vďačíte za dlhú kariéru?
Najmä sa mi vyhýbajú zranenia. Nemal som počas kariéry zdravotné problémy, ktoré by ma vyradili na viac ako tri mesiace. Myslím si, že predovšetkým to mi pomohlo k dosiahnutiu rekordu.
Na Slovensku ste kariéru prepojili len s dvoma klubmi a to MFK Ružomberok a FC ViOn Zlaté Moravce. Potrpíte si na vernosť?
Som rád, že to takto vyšlo. Svedčí to o tom, že všetky strany boli spokojné. Zvykol som si na predlžovanie zmluvy s oboma klubmi. V Ružomberku som pôsobil takmer pätnásť rokov, čo nie je obvyklé. Zlatým Moravciam zase veľmi vďačím za to, že mi dali šancu v situácii, keď som bol pol roka bez futbalu po nie úplne vydarenom angažmáne v Maďarsku. Som rád, že sa klubu FC ViOn môžem stále odvďačovať za príležitosť výkonmi na ihrisku.
Pamätáte si ešte na svoj prvý štart vo Fortuna lige?
Nedávno som na túto otázku odpovedal v inom rozhovore. Bol to posledný zápas sezóny 2003/04 v Petržalke, keď som naskočil na posledné minúty. Myslel som si, že sme vyhrali 2:1, ale už ma opravili a viem, že sme uspeli 3:2. Vtedy sme skončili tretí. Hral som pravého obrancu a nastúpil som bez chráničov.
Najkrajšie úspechy v kariére ste dosiahli v sezóne 2005/06, keď ste sa podieľali na historickom double s Ružomberkom. Považujete to za váš vrchol?
Bolo to krásne obdobie. Pre mňa je to najviac spoločne s jedným štartom za reprezentáciu Slovenska. Keď človek zažije takéto veci, povie si, že sa oplatilo roky makať.
Keď už sme pri vašom jedinom reprezentačnom štarte, pripomeňme si okolnosti. Bol to práve neslávny zápas vo Vaduze, v ktorom Slovensko remizovalo v kvalifikácii MS 2014 s domácim Lichtenštajnskom 1:1 a to stálo hlavy trénerov Stanislava Grigu a Michala Hippa, po ktorých prišiel na lavičku Ján Kozák st. Mrzí vás dodnes, ako to vypálilo?
Samozrejme. Bohvie, ako by sa to vyvíjalo, ak by som premenil jednu šancu. Dodnes ju mám pred očami. Ale viete, ako sa hovorí: Keby bolo keby… Zrejme sa tým netreba zapodievať.
Vždy ste boli tímový hráč, v každom rozhovore skloňujete ciele kolektívu. Napriek tomu, ako si vážite, že vás po sezóne 2012/13 vyhlásili za najlepšieho hráča Fortuna ligy?
Kolektívne úspechy sú pre mňa najviac, ale veľmi si cením aj túto trofej za individuálny úspech. Bez spoluhráčov a trénerov by som ju však nezískal. Majú na tom obrovský podiel a tento môj úspech preto patrí celému Ružomberku.
Rekord v počte odohraných zápasov v lige ste dosiahli aj preto, že ste sa dlho neohriali v zahraničí. Nemrzí vás, že pôsobenia v Slovane Liberec a Zalaegerszegu boli len epizódne?
Takto to malo byť. Do Liberca som šiel preto, lebo som si chcel okúsiť zápasy na medzinárodnej scéne. Keď sme hrali pohárovú Európu v Ružomberku, chýbal som pre zranenie. Do Slovana ma to ťahalo, keďže zaň hrali chlapci ako Jan Nezmar, Samuel Slovák či Jozef Valachovič. Po roku som sa vrátil domov do Ružomberka. Neľutujem ani angažmán v Maďarsku, hoci mi to tam nevyšlo. Ak by som potom nebol pol roka bez futbalu, možno by som už dnes ani nehral. Dal som sa dohromady fyzicky aj psychicky. V tom čase som dokonca príliš nesledoval futbal. Načerpal som sily, z ktorých zrejme ťažím dodnes.
Dávate si ciele do budúcna? Trebárs, nechcete zaokrúhliť počet štartov v našej lige na 500?
Cieľ mám len jeden a ten je záchrana.
Želané číslo odohraných zápasov z vás teda nedostaneme?
Určite nie. Pokiaľ budem mať mužstvu čo dať, chcem hrať. Keď už budem cítiť, že na to nemám, prípadne to zdravotne nebude ono, vtedy skončím.
Vaša situácia sa trochu zmenila. Už nenosíte kapitánsku pásku a nehráte v každom zápase. Ako ste to prijali?
Normálne. Je len na mne, aby som ukázal, že patrím do základnej zostavy. Keď dostanem šancu hoci len na minútu, vždy sa budem snažiť pomôcť tímu. To je prvoradé.
Dnes vám vo Fortuna lige patrí predposledné miesto s trojbodovým mankom na Liptovský Mikuláš. Ako vnímate vašu súčasnú situáciu?
Škoda, že sme stratili bod v Michalovciach, ale posledné víťazstvo nad Senicou bolo veľmi dôležité. Hrá sa ešte o dosť veľa bodov, treba bojovať. Uvidíme, ako to celé vypáli. Cieľ je jasný…
ĎUBEKOVE LIGOVE NAJ…
…LEPŠÍ SPOLUHRÁČ: Marek Sapara a Štefan Zošák. Sú to veľké osobnosti ružomberského futbalu. Obaja mali skvelú techniku a myšlienku. Jednoducho, zdobila ich futbalovosť a to ja môžem.
…LEPŠÍ TRÉNER: Každý jeden mi dal veľa a nerád by som niekoho urazil. Stačí menovať osobnosti ako Ladislav Jurkemik, František Komňacký, Michal Bílek, František Straka, Jozef Chovanec s Horstom Sieglom, Jozef Vukušič, ale trebárs veľmi veľa mi dal ešte v doraste aj Ján Haspra ml. Len slová vďaky si odo mňa zaslúžia takisto tréneri zo Zlatých Moraviec ako Karol Praženica alebo súčasný Ľuboš Benkovský.
…LEPŠÍ ZÁPAS: Pamätám si na zápas, v ktorom sme pred plným ružomberským štadiónom zdolali Slovan a ja som dal gól.
…HORŠÍ ZÁPAS: Každá prehra je pre mňa sklamanie, ťažko vybrať jednu.
…NEPRÍJEMNEJŠÍ SÚPER: Veľmi nepríjemný bol vždy Aldo Baez, ktorý vám dal zakaždým pocítiť tvrdosť. Ťažké to bývalo aj proti Stanovi Lobotkovi.
NAJVIAC ŠTARTOV VO FORTUNA LIGE
1. TOMÁŠ ĎUBEK a VIKTOR PEČOVSKÝ – 422 zápasov
3. IGOR ŽOFČÁK – 418 zápasov
4. MARTIN POLJOVKA – 404 zápasov
5. MIROSLAV BARČÍK – 403 zápasov
TOMÁŠ ĎUBEK – FAKTY
- Narodil sa 22. januára 1987 vo Zvolene, hráva na pozícii stredopoliara za FC ViOn Zlaté Moravce.
- S futbalom začínal v rodnom Zvolene, ale ešte počas dorasteneckých rokov odišiel do MFK Ružomberok.
- Vo Fortuna lige debutoval v poslednom kole sezóny 2003/04, v ktorom ako striedajúci hráč prispel k víťazstvu Ružomberka v Petržalke (3:2).
- V Liptove sa presadil do seniorského tímu, v roku 2006 sa tešil z historického double s Ružomberkom.
- V MFK hrával až do leta 2014, po sezóne 2012/13 ho vyhlásili za najlepšieho hráča súťaže.
- Celkovo za Ružomberok odohral 315 ligových zápasov, v ktorých strelil 46 gólov.
- Z Ružomberka odišiel do Liberca, kde strávil jednu sezónu a prispel k zisku Českého pohára. Bol pri vyradení MFK Košice v 2. predkole Európskej ligy, Liberec však vypadol hneď v ďalšom kole s rumunským tímom Astra Giurgiu.
- V lete 2015 sa vrátil do Ružomberka, kde vydržal ďalšie dve sezóny a nosil aj kapitánsku pásku.
- Po nečakanom konci v MFK zamieril do maďarského klubu Zalaegerszegi TE, kde však nedostával dostatočný priestor a polroku v tíme skončil.
- Pol roka bol bez futbalu a v lete 2018 sa dohodol na zmluve so Zlatými Moravcami, kde je dodnes. Pri Žitave v minulosti zastával aj pozíciu kapitána. Za svoje súčasné mužstvo odohral už 107 ligových zápasov a strelil v nich 27 gólov.
- Vo Fortuna lige odohral cez víkend proti Senici (3:2) 422. ligový zápas, čím vyrovnal historické maximum Viktora Pečovského. Cez hranicu 400 duelov sa prehupli okrem nich už len traja hráči a to stále aktívny Igor Žofčák (418), Martin Poljovka (404 zápasov) a Miroslav Barčík (403).
- Bol súčasť mládežníckych reprezentácii, na seniorskej úrovni má jediný štart za národný tím, v kvalifikácii majstrovstiev sveta 2014 bol pri remíze 1:1 v Lichtenštajnsku, po ktorej skončili pri kormidle tréneri Stanislav Griga a Michal Hipp. Odvtedy šancu nedostal.
- Jeho obľúbený klub je Real Madrid, v mladosti obľuboval Davida Beckhama, dnes je jeho obľúbený hráč Cristiano Ronaldo.