Keď hrá prím pokora

Keď hrá prím pokora

So stopérom Liptovského Mikuláša Martinom Šindelářom o vydarenom úvode angažmánu v tíme nováčika.

Viete ktoré tri tímy počas fortunaligovej jari ešte neprehrali? To, že jeden z nich je Slovan Bratislava, zrejme neprekvapilo nikoho. To, že druhá do partie je Sereď, už určite mnohých fanúšikov zaskočilo. No a že tretí tím bez prehry po zimnej prestávke je nováčik z Liptovského Mikuláša? To už môžeme rozhodne označiť za šok. Tatran neprehral dokonca už sedem predošlých duelov (3-4-0) a upevnil si v tabuľke celkovú deviatu priečku, ktorá znamená na konci sezóny udržanie sa medzi elitou. Výraznou mierou k úspechom tímu v tomto roku prispel aj český stopér Martin Šindelář (31), ktorý prišiel na hosťovanie do konca sezóny z českej Karvinej. „Angažmán na Slovensku si užívam aj vďaka skvelej partii,“ povedal na úvod rozhovoru pre Našu ligu stopér, ktorý futbalové gény zdedil po otcovi Radkovi Šindelářovi.

Ako si užívate vaše začiatky v Liptovskom Mikuláši?

Zatiaľ veľmi, veď vstup do jari nám vyšiel priam nad mieru dobre. Všetci sme si vedomí toho, že ťaháme peknú šnúru a že máme viac bodov, ako sme očakávali. Atmosféra v šatni je skvelá, veľmi sa z toho tešíme, chceme úspešnú sériu natiahnuť. Musíme ďalej pracovať, aby sa nám to podarilo.

Naposledy ste vyhrali 1:0 v Zlatých Moravciach a pred jedenástou priečkou máte už štvorbodový náskok. To je celkom fajn východisková situácia, však?

Tabuľku sledujeme, ale zápasov pred nami je stále dosť. V trojbodovom systéme môže prísť jeden zlý výsledok a situácia bude hneď iná. Vieme, že máme nejaký odstup, no musíme zodpovedne pracovať až do konca.

Liptovský Mikuláš je v prvej lige vôbec prvý raz, teraz navyše nováčik ťahá peknú šnúru bez prehry. Cítite v klube eufóriu?

Nenazval by som to eufóriou, no v klube si každý váži, že po postupe dosahuje mužstvo priaznivé výsledky, cenné bolo najmä víťazstvo v derby nad Ružomberkom. Cítiť, že si to ľudia v Tatrane cenia, nikto nepovažuje tieto úspechy a posledné víťazstvá za samozrejmosť. Skvelé pritom je, že všetci v Liptovskom Mikuláši zostávajú pokorní. Vážime si každý bod, nikto nešermuje veľkohubými vyhláseniami. Sme si vedomí toho, že naša sila pramení práve v pokore a pracovitosti. Toto nastavenie si chceme udržať. Mužstvo nestojí na veľkých menách, ale na sile kolektívu. Vďaka tomu sa posúvame ďalej.

Na jeseň ste pôsobili v Karvinej, ktorá bola v Česku beznádejne posledná. Je to z pohľadu atmosféry teraz pre vás príjemná zmena?

Šport prináša aj menej príjemné chvíle. V Karvinej nám to nešlo, no teraz si to užívam. Treba si to vážiť a nechodiť s nosmi hore, pretože rýchlo môžete spadnúť do problémov.

Ako sa vám pozdáva naša Fortuna liga?

Česko a Slovensko sú susedné krajiny, logicky som odohral v rámci prípravy proti fortunaligovým tímom veľa zápasov. Vedel som, do čoho idem a že slovenské mužstvá majú svoju kvalitu, zápasy v tejto lige sú ťažké. Mrzí ma, že som prišiel v čase, keď sa súťaž delí a do konca sezóny už nezažijem zápasy s najlepšími súpermi. Zvlášť teraz, keď už môžu chodiť na tribúny diváci. Ľudia z Liptovského Mikuláša by si zápasy proti Slovanu či Trnave veľmi vážili. My sa však tešíme aj na najbližší duel v Žiari nad Hronom. Uvedomujeme si, že hoci je Pohronie posledné v tabuľke, čaká nás náročný zápas.

Liptovský Mikuláš trochu dopláca na to, že nemôže hrať Fortuna ligu na vlastnom štadióne. Ako sa vám pozdávajú podmienky v Poprade?

Ak by sme hrali doma, určite by chodilo viac fanúšikov. Ľudia to do Popradu nemajú úplne ďaleko, ale zase ani blízko. Vážime si každého jedného diváka, čo nás príde podporiť. Zázemie na štadióne máme pekné, ale každý z nás by bol rád, ak by sme mohli nastupovať doma.

Popradský štadión stojí v krásnom prostredí. Majú zápasy priamo pod Tatrami svoje čaro?

Určite áno. Celkovo si užívame aj s rodinkou môj angažmán v tomto regióne. Nemáme sa na čo sťažovať.

Aj vás to ťahá v čase voľna do okolitých hôr?

Samozrejme. Zo začiatku som musel veľa cestovať, pretože som sa potreboval presťahovať. Päť rokov som býval v Ostrave a kým som si vybavil všetky náležitosti súvisiace s presunom, potreboval som si párkrát odbehnúť do Česka. Teraz je to už pokojnejšie a s rodinkou som sa dohodol, že zostaneme na Slovensku cez reprezentačnú pauzu a určite niekam spolu aj vybehneme.

České kluby majú zvyčajne veľa skúsených hráčov, na Slovensku sú kádre vo všeobecnosti mladšie. Keď príde do klubu futbalista vášho veku, ihneď sa od neho veľa čaká. Čo hovoríte na to, ako ste sa etablovali v tíme?

Hneď po prvých tréningoch som hovoril, že šatňa v Liptovskom Mikuláši je výborná a zdravá. Som rád, že ma chlapci rýchlo prijali medzi seba. Sú tu nielen mladší, ale aj skúsení futbalisti ako Dragan Andrič či Michal Janec a najmä kapitán Richard Bartoš, ktorý sa, žiaľ, zranil, no stále chodí za nami do šatne.

Vraj po víťazných zápasoch zostáva kabína spolu a pohromade oslavuje. Veľmi to pomáha k jej utuženiu?

Vždy hovorím, že kabínu spoznáte vtedy, keď sa nedarí. Som však pomerne skúsený hráč a viem vycítiť, keď kolektív stojí na zdravých základoch. Opakujem, už po pár dňoch som vedel, že v šatni nám to klape. Dokazujú to aj naše výsledky. V poslednom zápase v Zlatých Moravciach (1:0) sme prvýkrát na jar viedli. Ťaháme úspešnú šnúru, no v každom inom zápase sme museli vyrovnať, prípadne otáčať. To hovorí o charaktere mužstva. U nás to nikdy nikto nevzdáva. Každý chce vyhrať a za každých okolností niečo spraviť s výsledkom, aj keď to nejde podľa predstáv. Je to veľmi dôležité. Verím, že ak sa nám aj nejaký zápas nevydarí, kabína sa znovu zomkne a rýchlo sa z toho otrasieme.

V čom vidíte rozdiely medzi českou a slovenskou ligou?

Na Slovensku je to živelnejšie, v Česku sú zápasy viac zviazané taktikou. Hráči vo Fortuna lige sa snažia ustáť súboje, nepýtajú si pádmi fauly. To, za čo si tu hráči žiadajú odpískanie faulu, by v Česku niektorí kričali, že chcú pre súpera červenú kartu. Zdravie hráčov sa má chrániť, ale stále je to kontaktný šport. Všetci vieme, že najvyššia česká súťaž má vysokú kvalitu, ale je viac rozkúskovaná v porovnaní so slovenskou.

Vyzerá to tak, že vás to u nás baví…

Nemôžem sa sťažovať už len preto, že máme výsledky. Pre hráčov v slovenskej lige je typická húževnatosť. Znesú tvrdé osobné súboje, rozhodcovia do toho menej vstupujú.

V českej lige máte odohraných 180 zápasov. Plánujete sa do nej po skončení jarnej časti súťaže vrátiť?

Teraz to neriešim. Mám platnú zmluvu v Karvinej. Isté je len to, že do leta som na hosťovaní v Liptovskom Mikuláši a potom uvidíme, ako sa k tomu postavia v mojom materskom klube. Buď ma nikam nepustia, alebo sa nejako dohodneme. V každom prípade, keď sa ma prednedávnom agent spýtal, či nechcem ísť na Slovensko, moja prvá reakcia bola: Prečo nie? Ak by som tu mal zostať dlhodobo, vôbec by som sa tomu nebránil. Dnes je však ťažké povedať, čo príde.

Čo najmä si želáte do nasledujúceho obdobia v Liptovskom Mikuláši?

Bol by som rád, ak by sa nám darilo ďalej ťahať našu úspešnú šnúru. Čím skôr získame dostatočný počet bodov na istotu záchrany, tým to bude lepšie. Zároveň si želám, aby sme zostali zdraví a aby liečba nášho kapitána Richarda Bartoša prebiehala čo najľahšie. V Tatrane je mnoho šikovných a mladých chlapcov, ktorým by som doprial, aby sa posunuli ďalej. Tunajší hráči nerobia futbal pre peniaze, ale preto, že ho majú radi. O to viac im človek želá, aby boli úspešní.

NEZAVRIE HUBU

Martin Šindelář je syn Radka Šindelářa, ktorý bol útočník z Brücknerovej olomouckej éry na prelome 80. a 90. rokov. Čím to je, že z neho na rozdiel od otca vyrástol stopér? „Vždy ocovi vyčítam, prečo ma dal do obrany, kde si to človek musí odmakať. Mohol som byť hviezda niekde vpredu… Teraz už vážnejšie. Rýchlo som vyrástol a na post stopéra som mal teda vhodné predispozície. Navyše si chlapci vždy robili zo mňa zábavu, že nezavriem hubu. Takto môžem aspoň organizovať zozadu,“ zasmial sa 31-ročný českého stopér MFK Tatran Liptovský Mikuláš Martin Šindelář.

MARTIN ŠINDELÁŘ – FAKTY

  •  Narodil sa 21. januára 1991 v Šternberku , hráva na poste stopéra za MFK Tatran Liptovský Mikuláš.
  •  Futbalové gény zdedil po otcovi Radkovi, ktorý hrával na poste útočníka v 80. a 90. rokoch v Olomouci v brücknerovskej ére.
  •  S futbalom začínal v českom HFK Olomouc, ale ešte v doraste sa presunul do Sigmy, v rodnej krajine hrával aj za Sokolov, Baník Ostrava a MFK Karviná.
  •  Liptovský Mikuláš, kam zamieril počas tejto zimy na polročné hosťovanie, je jeho prvý zahraničný angažmán. Za Tatran nastúpil v základnej zostave vo všetkých piatich zápasoch a zatiaľ na Slovensku nepozná pocit prehry.
  •  Česko reprezentoval v mládežníckych kategóriách do 16 a do 19 rokov.
  •  Jeho obľúbený zahraničný klub v mladosti bol anglický FC Chelsea a hráč John Terry.
  •  Je ženatý, s manželkou Martina má ročnú dcérku Lucie.