V mäsiarstve už vypomáha menej, túži zachrániť ligu

V mäsiarstve už vypomáha menej, túži zachrániť ligu

S kapitánom MFK Tatran Liptovský Mikuláš Richardom Bartošom o prvej polsezóne medzi ligovou elitou.

Po oslavách historického postupu do Fortuna ligy vstúpili do novej sezóny so skromnosťou, no určite nie ustráchaní. Svedčia o tom ich víťazstvá nad Žilinou, Trenčínom či Dunajskou Stredou. Futbalisti Liptovského Mikuláša aj napriek minimálnemu posilneniu tímu počas leta zimujú napokon po svojej prvej jeseni medzi elitou na desiatej priečke. Cieľ je jasný – záchrana, a tak môžu byť v Tatrane nateraz spokojní. „Dôležité bude, aby sme sa na priečkach znamenajúcich udržanie medzi elitou nachádzali aj po skončení jarnej časti,“ prízvukoval okrem iného v rozhovore pre našu ligy kapitán nováčika Richard Bartoš (29), ktorý k zisku šestnástich bodov v devätnástich zápasoch dopomohol mužstvu piatimi gólmi a tromi asistenciami.   

Prípravu na jarnú časť sezóny ste odštartovali ako prví v lige už v utorok 4. januára. To preto, aby ste neskončili v súťaži poslední? 

Verím, že to tréner skutočne takto vymyslel. Kiežby to tak aj vypálilo a my by sme pre Liptovský Mikuláš zachránili ligu. 

Liptovský Mikuláš je známy skvelou partiou. Ani vám zrejme nevadí, že dovolenky boli také krátke… 

Veru ani nie. Navyše, zimná príprava takisto nebude dlhá, veď jarná časť sa rozbehne už v polovici februára. Partia v našom tíme je naozaj veľmi dobrá, utriasla sa už po prvých kolách na jeseň. V šatni sa cítime všetci dobre a ťaháme za jeden koniec povrazu. Vieme, čo chceme vo Fortuna lige dosiahnuť. Naše výkony dosiaľ neboli zlé. Áno, v niektorých zápasoch sme vybuchli výkonnostne aj výsledkovo, no vo všeobecnosti môžeme prvú polovicu sezóny vnímať pozitívne. Tešili sme sa na prípravné obdobie. Verím, že nám korona nepokazí naše plány týkajúce sa prípravných zápasov a najmä sústredenia v Turecku. 

Na sústredenia v teple ste v Liptovskom Mikuláši neboli príliš zvyknutí…

Veľmi sa na to tešíme. Turecko sme navštívili už aj pred dvoma rokmi, keď sme ešte hrali v druhej lige. Teraz to však už bude príprava na jarnú časť najvyššej súťaže a tým to bude celé trošku iné. Mali by sme sa stretnúť aj so súpermi zvučnejšieho mena a najmä, zahráme si na dobrých ihriskách. Už len, aby toho nevstúpili protiepidemické opatrenia… 

Ako ste si užili pár voľných dní po skončení jesennej časti? 

Dovolenku som strávil v kruhu rodiny. Veď pre lockdown sa v podstate nič extra ani nedalo robiť. Chcel som si ísť trochu zalyžovať, ale tieto plány mi prekazilo počasie. Už po prvom týždni voľna sme mali individuálne plány, a tak som sa musel udržiavať aj v kondícii. Všetko to ubehlo veľmi rýchlo. Užil som si sviatky a takisto oslávil Silvestra. 

Do prípravy už vstúpite bez niektorých hráčov z jesenného kádra, no takisto by vás mali posilniť noví futbalisti. Klub už potvrdil interes o skúseného 35-ročného futbalistu Lukáša Bieláka, ktorý gro kariéry strávil v Poľsku. Napĺňa vás to optimizmom smerom k jari? 

Ale áno. Vedeli sme, že niektorí chlapci odídu. Skúsení hráči by nám, samozrejme, veľmi pomohli. Ak by Lukáš prišiel, jeho skúsenosti by nám v boji o záchranu padli veľmi vhod. Má niečo odohrané a ja osobne ho veľmi dobre poznám. Sme susedia, v Liptovskej Teplej bývame na jednej ulici. Spolu sme hrávali v Ružomberku, on potom odišiel do Poľska a pôsobil tam osem a pol roka. Vždy, keď sme sa stretli, sme si dobre pokecali. Pre kabínu to nie je neznámy chalan, trénoval s nami aj v lete, keď si hľadal angažmán. 

Pozrime sa za prvým polrokom Liptovského Mikuláša medzi elitou. Čo hovoríte na vaše výsledky a výkony v úvodných devätnástich kolách? 

Nemali sme veľké očakávania, keďže sme úplne nevedeli, do čoho ideme. Predsa len, už postup z druhej ligy bol prekvapujúci. Mužstvo zväčša zostalo pohromade. Naše podmienky sa zlepšili, ale nevedeli sme, či budeme schopní vyrovnať sa tradičným účastníkom Fortuna ligy. V prípravných zápasoch to síce vyzeralo dobre, no v súťažných dueloch sme veľmi rýchlo zistili, že je to niečo úplne iné. Skromne sme však pracovali na našom zlepšení a hanbu sme si určite nespravili. V úvodných kolách sme sa oťukali, nazbierali sme skúsenosti a začali sme získavať body. Vážime si každý jeden a takisto každý strelený gól. Napokon môžeme byť s jeseňou spokojní, hoci ma mrzia niektoré zápasy, v ktorých sme mohli dosiahnuť viac. Zdolali sme však Dunajskú Stredu, Žilinu či Trenčín a to si nesmierne ceníme. Tieto kluby sú úplne inde ako my, čo sa týka podmienok, štruktúry a fungovania. Víťazstvá nad nimi nám vystavujú pekné vysvedčenie. 

Ktorý zápas bol pre vás osobne vrchol jesene? 

Paradoxne ten, ktorý som pre trest za vylúčenie zo zápasu na Slovane presedel na tribúne. Keď som sledoval, ako sme si poradili s Dunajskou Stredou (1:0) v 13. kole, bol som hrdý na mužstvo. A to najmä preto, že v 2. kole sme u tohto súpera prehrali (1:3), hoci sme viedli. Vtedy sme pricestovali na náš druhý ligový duel na krásny štadión európskej úrovne a zažili sme veľkú školu od DAC. Nuž a prešlo jedenásť kôl a my sme takýto silný klub dokázali zdolať. Bol to pre nás herný aj výsledkový vrchol jesene. Boli sme lepší a zaslúžene sme vyhrali. 

Pre vás osobne je práve červená karta na Tehelnom poli so Slovanom (0:4) moment, ktorý vás najviac mrzí? 

Ale nie, to sa stane. Bola to smolná situácia. Som rád, že som bol počas jesene zdravý a že som zo zostavy vypadol v podstate iba pre tento trest. Na Slovan sme nešli s veľkými očakávaniami a hoci bol po prvom polčase stav 0:0, kvalita sa napokon ukázala. Pre nás a aj pre mňa osobne bol zážitok, že som si po rokoch v druhej lige mohol zahrať na Tehelnom poli proti najlepšiemu slovenskému tímu. Akurát to celé pre mňa dopadlo nešťastne. 

V sedemnástich zápasoch ste na jeseň strelili päť gólov a pridali ste tri asistencie. V rokoch 2012 až 2014 ste v Ružomberku odohrali 33 duelov, v ktorých ste sa strelecky presadili iba dvakrát. Čo hovoríte na to, ako ste zvýšili svoju produktivitu? 

Vtedy som bol mladší a mal som skôr defenzívne úlohy. Na ihrisko som chodil najmä s tým, že nechcem nič pokaziť. Nepúšťal som sa do zložitých vecí. Bola iná doba a keď mladý chlapec už dostal šancu v zostave, chcel sa jej v prvom rade chopiť a k tomu viedla cesta cez minimum chýb. Jednoducho, tréneri vám dali ďalšiu príležitosť iba v prípade spoľahlivého výkonu. Dnes sa aj od mladých chlapcov očakáva, že ukážu nadstavbu a naopak, skôr sa im prepáčia chyby. Teraz som už starší, mám skúsenosti a viem, že zodpovednosť je na mojich pleciach. Mužstvo musím potiahnuť aj smerom dopredu. Sebavedomie mám vyššie ako pred pár rokmi, futbal si užívam. O to viac, že som si prešiel zraneniami a myslel som si, že futbal už na tejto úrovni ani nebudem hrávať. 

Aj pre spomenuté zranenia ste zažili obdobie, keď ste hrávali na amatérskej úrovni. Nemali ste rešpekt pred návratom do Fortuna ligy?

Ani nie. Mal som za sebou vydarené pôsobenie v druhej lige, v ktorej som si spravil vcelku dobré meno. Nebál som sa  a veril som si, že sa vyrovnám fortunaligovým hráčom. Dúfam, že sa mi to podarilo a že na to nadviažem aj na jar. 

Ktorý zápas vám osobne najviac vyšiel na jeseň? 

Z osobného pohľadu budem asi najradšej spomínať na duel štvrtého kola so Žilinou (2:1). Prehrávali sme 0:1 a otočili sme výsledok mojimi dvomi gólmi. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Žilinčania mali vtedy skvelú fazónu. Držali sa na horných priečkach našej súťaže a v predkolách Konferenčnej ligy zdolali troch súperov. My sme zase boli po troch prehrách so Slovanom, v Dunajskej Strede a Trnave. Veľmi sme sa potrebovali chytiť, čo sa nám aj podarilo. Tento zápas mal všetko vrátane toho, že rozhodcovia nadstavili asi pätnásť minút, keďže sa dlhšie nehralo pre posudzovanie niektorých situácií videoarbitrom. Bolo to naše prvé víťazstvo vo Fortuna lige a ja na to nikdy nezabudnem. 

Čo najmä si želáte pred jarnou časťou ligy? 

Chceme si aspoň udržať súčasnú desiatu priečku. Bolo by veľmi pekné, keby sa nám to v tejto silnej konkurencii podarilo. Tešíme sa, že zimujeme pred dvoma súpermi. To pred začiatkom sezóny čakal zrejme len málokto. Odohrali sme počas jesene viacero veľmi dobrých zápasov, ktoré sme nedotiahli do úspešného konca. Verím, že sa z toho poučíme a na jar to bude z našej strany ešte lepšie.   

DOBRE V POPRADE, ALE… 

Keďže Liptovský Mikuláš nemôže hrávať fortunaligové zápasy na svojom štadióne, domáce duely absolvoval v Poprade. Škoda len, že si Tatran nemohol užiť veľké návštevy pri svojej historickej účasti medzi elitou. Jednak, fanúšikovia to predsa len nemajú pod Tatry úplne blízko a tiež, hralo sa pre pandemickú situáciu často aj bez divákov, prípadne s ich obmedzeným počtom. „Verím, že nebyť pandémie, už na prvý zápas so Slovanom by prišlo oveľa viac ľudí. Škoda, že potom sme museli hrať aj pred úplne prázdnymi tribúnami. V Poprade sme však našli žičlivé prostredie. Hrali sme na peknom štadióne a na výbornom ihrisku. Najkrajšiu ligovú atmosféru sme si užili v druhom kole, keď sme nastúpili na ihrisku Dunajskej Stredy pred 3446 divákmi. To spomedzi nás dovtedy zažil len málokto,“ povedal Richard Bartoš, ktorý si síce prostredie pod Tatrami veľmi váži, no zároveň sníva, že si raz Fortuna ligu zahrá aj priamo na štadióne v Liptovskom Mikuláši. „Viem, že ľudia v našom klube sa snažia o to, aby pripravili projekt rekonštrukcie. Verím, že časom sa aj začne stavať. Ak by som nastúpil za Mikuláš priamo na štadióne Tatrana, bol by to splnený sen.“   

V MÄSIARSTVE VYPOMÁHA BRAT 

Počas účinkovania Liptovského Mikuláša v druhej lige pracoval kapitán Tatrana Richard Bartoš aj v rodinnom mäsiarstve. Teraz už však vypomáha menej. „Musím sa priznať, že sa mojich úloh chopil brat, ktorý bol viac po ruke otcovi. V decembri, keď bolo roboty veľmi veľa, som však zarezával aj ja,“ poznamenal Richard Bartoš. Mimochodom, jeho o šesť rokov mladší brat Adrián takisto hráva za Tatran. Na jeseň naskočil do dvoch zápasov, dohromady má na konte päť fortunaligových minút.   

RICHARD BARTOŠ – FAKTY 

  • Narodil sa 28. júna 1992, je kapitán MFK Tatran Liptovský Mikuláš. 
  • Pochádza z Ružomberka, kde začal s futbalom v miestnom MFK. 
  • V MFK Ružomberok si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, presadil sa aj v prvom tíme. Vo Fortuna lige odohral v rokoch 2012 – 2014 33 zápasov, v ktorých strelil 2 góly a nazbieral 6 žltých kariet. 
  • Po konci v Ružomberku hrával za Dolný Kubín, Sereď, béčko Slovana Bratislava a Liptovskú Štiavnicu. 
  • Od leta 2018 pôsobí v Liptovskom Mikuláši, ktorý s kapitánskou páskou na ruke priviedol v minulej sezóne k víťazstvu v druhej lige a historickému postupu do Fortuna ligy. Na jeseň zasiahol do sedemnástich zápasov, v ktorých strelil päť gólov, pridal tri asistencie a dostal tri žlté a jednu červenú kartu. 
  • Celkovo odohral vo Fortuna lige 50 zápasov, zaznamenal v nich 7 gólov, dostal deväť žltých a jednu červenú kartu. 
  • Jeho obľúbený zahraničný klub je West Ham United, spomedzi hráčov obdivoval najmä majstrovstvo Diega Maradonu. 
  • Je ženatý, s manželkou Máriou vychovávajú dcérku Olíviu.