​Najlepší v mesiaci, najvyťaženejší na jeseň

​Najlepší v mesiaci, najvyťaženejší na jeseň

S pravým obrancom MFK Ružomberok Lukášom Fabišom nielen o odmene za prácu, ktorej sa dočkal na konci roka.

Ťažko by sme hľadali v našej lige futbalistu, ktorý prežil turbulentnejší rok ako Lukáš Fabiš (23). Na jar bol pri tom, keď problémami sužovaná Nitra vypadla z Fortuna ligy. V lete však jeho kariéra nabrala výrazne lepší smer. Po prestupe do Ružomberka sa etabloval na pravom kraji obrany MFK. No a v zostave sa usadil natoľko dobre, že ako jediný hráč v poli v celej súťaži absolvoval na jeseň kompletných 1710 minút. A aby toho nebolo málo, dostalo sa mu aj ocenenia pre najlepšieho hráča za mesiac december. „Prestup do Ružomberka bol ten najlepší možný krok v mojej kariére,“ bilancoval v rozhovore pre našu ligu bývalý reprezentant do 21 rokov a odchovanec Nitry Lukáš Fabiš.   

Po krásnej jeseni, po ktorej Ružomberok zimuje na tretej priečke tabuľky, vás vyhlásili za najlepšieho hráča decembra. Čo na to hovoríte? 

Bolo to pre mňa pekné predvianočné prekvapenie. Vnímam to ako vyvrcholenie celého krásneho polroka. Tréneri mi hovorili, že moja forma graduje s pribúdajúcimi mesiacmi. Som rád, že december mi vyšiel a že som aj vďaka svojej produktivite mohol pomôcť tímu k udržaniu si peknej tretej priečky, čo pred sezónou neočakával zrejme nikto. 

V Michalovciach (3:0) ste si pripísali gól a asistenciu, proti Zlatými Moravciam (1:1) ste prihrali na gól Štefanovi Gerecovi. Práve vďaka týmto zápasom ste jeseň zakončili s bilanciou 1+2. Myslíte si, že cenu pre najlepšieho hráča decembra ste získali najmä zásluhou zlepšených čísel? 

Určite mi to pomohlo. Hoci som krajný obranca, čísla sú dôležité aj pre mňa. Dávajú totiž takpovediac korunu dobrým výkonom. Som rád, že sa mi koncom roka začalo dariť aj v tomto smere, dve asistencie ma tešia a gól je už len čerešnička na torte. Aj predtým som do šestnástky súperov posielal veľa prihrávok a centrov. Vedel som, že sa to už raz musí zlomiť. Už dlhšie som dúfal a veril, že „trafím“ niekoho v šestnástke a ten dá gól. Napokon sa to podarilo v decembrových zápasoch. 

Zápas v Michalovciach bol váš najvydarenejší v doterajšej kariére? 

Možno aj áno. Pamätám si ešte jeden vydarený zápas v Myjave proti Trenčínu (4:1), keď som si pripísal prvý ligový gól a takisto som zaznamenal asistenciu. Paradoxne, v Michalovciach mi nie všetko vyšlo podľa predstáv, no mužstvu som pomohol a to je v konečnom dôsledku najdôležitejšie. 

Vašu vynikajúcu jeseň ste podčiarkli tým, že ste na ihrisku vo Fortuna lige nechýbali ani minútu. Čo na to hovoríte? 

Veľmi si to cením. Teším sa, že mi vydržalo zdravie, obchádzali ma zranenia a že som mal dôveru od trénerov. Podržali ma aj v momentoch, keď som nezahral úplne podľa ich predstáv. Plná minutáž v dnešnej dobe, keď je viac striedaní, hrá sa veľa zápasov a bežná vec sú zranenia, choroby či tresty, je menšia rarita, z ktorej sa teším. 

Ešte väčšia rarita je to v kontexte toho, že ste v Ružomberku stále nový hráč. Čo hovoríte na to, ako rýchlo ste sa etablovali v MFK? 

Veľmi mi pomohli spoluhráči, ktorí ma skvele prijali do tímu. V kabíne som sa vždy cítil veľmi dobre, čo mi pomohlo k tomu, aby som získal pohodu, ktorú som si preniesol na ihrisko. Dopomohlo mi aj to, že sme v obrannej štvorici, až do ochorenia Jana Masla v závere sezóny, nastupovali v podstate v rovnakom zložení. 

Nakoľko prispela k vášmu hernému progresu stabilita prostredia ako takého? V Ružomberku zrejme neriešite také starosti, aké ste mali počas jari v Nitre...

Ružomberok je jeden z najlepšie fungujúcich klubov na Slovensku, čo je aj cítiť. My, hráči, sa sústredíme len na svoje povinnosti. Dnes mám podstatne menej zaťaženú hlavu v porovnaní s jarou v Nitre. Keď vaša pozornosť smeruje iba k výkonom na ihrisku, všetko ide ľahšie. Zázemie v MFK si ceníme a snažíme sa v zápasoch odviesť vždy sto percent. 

Takže odchod na Liptov ste asi ani raz neoľutovali... 

Prestup do Ružomberka bol ten najlepší možný krok v mojej kariére. 

V lete ste prišli do MFK naraz so Samuelom Šefčíkom, s ktorým ste hrávali v Nitre. Bola to pre vás výhoda? 

Bolo to pre nás fajn. Samovi trochu neprialo šťastie, pretože sa v priebehu letnej prípravy zranil na dlhšie obdobie. Dokázal to prekonať, po štyroch mesiacoch bez futbalu naskočil do fortunaligového kolotoča. Začalo sa mu aj celkom dariť, strelil dva góly. Jemu takisto prospel prestup do Ružomberka. Som rád, že je tu so mnou. Veľa času trávime spolu aj mimo ihriska. 

Gro ružomberského kádra tvoria odchovanci, ktorí si prešli mládežou v MFK. Prijali vás títo chlapci bez problémov? 

Áno. Mimochodom, ružomberská šatňa je skvelá. Myslím si, že k tomu dopomohla skutočnosť, že je v podstate čisto slovenská. Vzťahy v kabíne sú výborné a čisté, tvoríme súdržný kolektív. Nedelíme sa na mladších a starších či skúsených a neskúsených. Aj to nám určite dopomohlo k vydarenej jeseni. 

A tá bola ozaj veľmi vydarená... Zimujete na tretej priečke, zdolali ste Slovan, vyhrali ste v Trnave a Žiline. Keď sa na to spätne pozriete, aké slová sa vám tlačia na jazyk? 

Je to krásne. Zvlášť, keď to porovnáme s minulou sezónou. Ružomberok neprežíval dobré obdobie, účinkoval v skupine o záchranu, kde rozhodne nepatrí. V tejto sezóne si to všetko akosi sadlo. Vznikol nový realizačný tím, zmenil sa tréningový proces, mierne sa obmenil aj káder. V úvode ročníka sme hrali dobre, no výsledkovo nám to ešte nevychádzalo. Potrebovali sme len čas a jeden vydarený zápas. Všetko sa zlomilo v dohrávke 3. kola so Slovanom Bratislava, ktorý sme zdolali 1:0. Odvtedy sme ťahali peknú šnúru víťazstiev. Cítili sme, že si naše výkony vážia ľudia v klube, ale aj fanúšikovia. Veľmi nám pomohla aj táto podpora. Jednoducho, krásna jeseň! 

Práve víťazstvo nad Slovanom bol pre vás najväčší zážitok počas jesene?

Pre mňa osobne bol zážitok každé víťazstvo. Teším sa po každom triumfe rovnako a vždy si rovnako vážim tri získané body. Tak by to malo byť. Samozrejme, máme radosť, že sme Slovan zdolali na jeseň ako jediní v lige. Pre mňa to však nebolo prvé víťazstvo nad týmto súperom, vlani som bol ešte v drese Nitry pri tom, keď sme vyhrali na Tehelnom poli takisto 1:0. 

Lukáš Fabiš nevynechal na jeseň ani minútu

Čo najmä si želáte do jarnej časti ligy? 

V prvom rade, aby mi vydržalo zdravie a obchádzali ma zranenia. Chcem sa aj naďalej naplno venovať tréningovému procesu a zápasom. Boli by sme radi, ak by sme si udržali našu výkonnosť z jesennej časti ligy a v tabuľke sa umiestnili čo možno najvyššie. 

Nedáte si za cieľ odohrať aj jar bez straty čo i len jednej minúty? 

To by som bol asi príliš veľký optimista... Ak by to tak vyšlo, bolo by to krásne, raritné a pre mňa určite nezabudnuteľné. Sú však rôzne okolnosti, ktoré do toho môžu zasiahnuť.   

EŠTE PÁR KROKOV 

Lukáš Fabiš obhospodaroval v minulosti pravý kraj obrany v reprezentácii do 21 rokov. Spýtali sme sa ho, či sníva niekedy o prvom štarte v seniorskom národnom tíme. „Myslím si, že o tom sníva odmalička každý futbalista. Zatiaľ nad tým však špeciálne neuvažujem. Viem, že mi chýba ešte pár krokov. Nestanovujem si žiadne méty. Snažím sa robiť všetko pre to, aby som sa zlepšoval, hral čo možno najlepšie a čo má prísť, to napokon aj príde,“ odpovedal obranca Liptákov.   

OTEC BY BOL HRDÝ 

V živote a kariére Lukáša Fabiša zohral veľkú úlohu jeho otec Tibor, ktorý v nitrianskej mládeži pracoval ako dlhoročný vedúci mužstva a takto mal pod palcom aj progres svojho talentovaného syna. Žiaľ, v júli 2017 odišiel vo veku 61 rokov náhle z tohto sveta a nemohol byť pri tom, ako Lukáš o štyri mesiace neskôr debutoval vo Fortuna lige. „Práve on predstavoval pre mňa tú najväčšiu motiváciu v mojich futbalových začiatkoch. Vždy ma veľmi podporoval, všade bol so mnou. Keď som pôsobil už v dorasteneckých kategóriách, často mi hovoril, že čaká len na to, ako bude chodiť na ligové zápasy sledovať chlapcov z nášho ročníka, ktorému obetoval veľa času. Mrzí ma, že sa toho nedožil. Myslím na neho vždy, keď nastupujem na zápas. Hovorím si, že by bol šťastný a hrdý, keby ma videl. Moje myšlienky smerujú k nemu pred každým úvodným hvizdom. Na jeho podporu nikdy nezabudnem. Nebyť otca, možno by som dnes ani nebol futbalista,“ vyznal sa Lukáš Fabiš.   

LUKÁŠ FABIŠ – FAKTY 

  • Narodil sa 5. mája 1998 v Nitre, hráva na poste pravého obrancu za MFK Ružomberok. 
  • S futbalom začal v FC Nitra, v drese klubu spod Zobora si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. 
  • V FC Nitra bol súčasť úspešného ročníka, ktorý ovládol žiacku aj dorasteneckú ligu, zahral si v dvoch sezónach mládežníckej Ligy majstrov. V ročníku 2017/18 sa nitrianski mladíci dostali dokonca do jarných bojov elitnej súťaže, osemfinále im ušlo po tesnej prehre 2:3 s Feyenoordom Rotterdam. 
  • Slovensko reprezentoval v kategóriách do 18 a 21 rokov. 
  • Vo Fortuna lige debutoval 18. novembra 2017 proti Senici (0:0), v FC Nitra bol až do leta tohto roku, keď po vypadnutí materského klubu z Fortuna ligy odišiel do MFK Ružomberok. 
  • V našej najvyššej súťaži odohral celkovo 75 zápasov, v ktorých strelil 2 góly a pripísal si aj 7 asistencií. V 19 dueloch tejto sezóny má bilanciu 1+2, pričom na ihrisku nechýbal ako jediný ligový hráč v poli ani minútu. Celkovo teda absolvoval 1710 minút. 
  • Za výkony v decembri 2021 ho vyhlásili za najlepšieho hráča mesiaca.