Fortuna liga je známa tým, že dáva priestor mladým hráčom na rozvoj. Nič to nemení na tom, že v nej hrajú aj futbalisti, ktorí si na svoju šancu medzi elitou museli počkať. Takýto príklad predstavuje krídelník nováčika z Liptovského Mikuláša Ľuboslav Laura (27). Rodák z Dolného Kubína si síce prešiel mládežníckymi kategóriami v Ružomberku, no následne sa vrátil na Oravu do materského klubu a cez Sereď prešiel do Tatrana, s ktorým na jar zažil historické oslavy postupu medzi elitu. No a nezostalo len pri nich. Svoju kvalitu potvrdzuje aj v spoločnosti najlepších slovenských tímov. Strelil už tri góly, pridal jednu asistenciu a jeho exportný zásah do siete Pohronia (5:1) vyhlásili za najkrajší v mesiaci september. „Bol to zrejme jeden z najkrajších momentov v mojej doterajšej kariére,“ priznal v rozhovore pre našu ligu krídelník desiateho tímu fortunaligovej tabuľky Ľuboslav Laura.
Čo hovoríte na váš zásah do siete Pohronia?
Pred zápasom sme si dali za cieľ strieľať z každej pozície. Keď som videl pred sebou odkrytý priestor, skúsil som vypáliť. Nebol to ľahký kop, ale pekne to tam zapadlo. Zostane mi krásna spomienka na tento zápas a na môj prvý ligový gól.
Napadlo vám v tej chvíli, že takýto zásah môže ašpirovať na ocenenie najkrajší v mesiaci?
V tom momente nie, no keď som sedel po zápase v aute, prebehla mi hlavou myšlienka, že by sa môj gól mohol ocitnúť v nominácii medzi najkrajšími za minulý mesiac. Nielenže sa tam zmestil, ale napokon aj vyhral hlasovanie.
Kam radíte tento moment v rámci svojej kariéry?
Bol to zrejme jeden z najkrajších momentov v mojej doterajšej kariére. Vo Fortuna lige sme viac na očiach ako v druhej najvyššej súťaži, a tak sa aj pekné góly dostávajú viac do povedomia. Najviac ma teší, že tento zásah pomohol mužstvu k bodom.
Celý Liptovský Mikuláš sa tešil na historickú prvú sezónu medzi slovenskou futbalovou elitou. Cítite, že si región stále veľmi váži, čo ste dokázali?
Všetci si to veľmi užívame, aj keď začiatok sezóny bol pre nás všetkých veľmi náročný. Predsa len, Fortuna liga je o niečom úplne inom ako druhá liga. Myslím si, že sme mohli mať aj o pár bodov viac, no musíme byť spokojní s tým, čo máme.
Za nami je polovica základnej časti a vám patrí desiata priečka. Cítite, že v klube vládne spokojnosť?
Áno, aj keď asi v dvoch zápasoch sme body vyslovene stratili. Ak by sme mali o tri viac, všetko by bolo super. Nie sme však poslední, ako mnohí čakali. Treba si vážiť to, čo sa nám zatiaľ v prvých jedenástich kolách podarilo.
Nemáte typické domáce prostredie, no v Poprade ste už okrem Pohronia zdolali aj Žilinu (2:1) a Trenčín (2:1). Našli ste pod Tatrami žičlivé prostredie?
V prvom rade hráme na veľmi dobrom ihrisku. Škoda len, že nechodí na naše zápasy viac ľudí. Ak by sme hrali v Liptovskom Mikuláši, štvorciferné návštevy by boli pravidlom. V Poprade sa nám však darí, na tomto štadióne nám to dobre išlo aj v druhej lige. Nemáme sa na čo sťažovať.
Tri body ste si pripísali v poslednom zápase s Trenčínom, ktorý mal dramatickú koncovku. Ako ste si to užili?
Nebol to z našej strany extra zápas. Bol to skôr boj. Keď súper vyrovnal v závere na 1:1, nepoložili sme sa. Išli sme stále za víťazstvom a po druhom góle sa dostavila obrovská eufória. Takéto víťazstvá chutia najviac.
Prednedávnom ste vypadli v pohári na ihrisku treťoligového Dolného Kubína. Aj to vám dodalo bojovného ducha?
Áno. Možno sme dostali facku v správny čas. Potrebovali sme sa znovu naštartovať a ukázať, že vieme zabojovať za tento klub. Víťazstvo nad Trenčínom nám vrátilo radosť z futbalu.
Prezident vášho klubu Milan Mikušiak po pohárovom nezdare zdvihol varovný prst, no po víťazstve nad Trenčínom vyhlásil, že je už všetko zabudnuté. Teší vás jeho reakcia?
Samozrejme, ale my sme bez ohľadu na kritiku chceli bojovať a ukázať, že aj proti takémuto silnému súperovi môžeme získať body. Teraz nás čakajú náročné zápasy so štyrmi protivníkmi, ktorí obsadili prvé miesta v tabuľke v uplynulej sezóne. Vieme, že musíme bojovať ďalej.
Najbližšie nastúpite na Tehelnom poli proti úradujúcemu majstrovi ŠK Slovan Bratislava!
Všetci sa na to, samozrejme, veľmi tešíme. Bude to sviatok pre každého z nás a jeden z veľkých momentov histórie futbalu v Liptovskom Mikuláši. Vydáme zo seba všetko, aby sme sa predviedli v čo najlepšom svetle a potešili našich fanúšikov.
Máte za sebou prvých desať ligových štartov, v ktorých ste zaznamenali bilanciu 3+1. Ste spokojný s osobnými štatistikami, ktoré ste zatiaľ dosiahli?
Človek nikdy nemôže byť spokojný, ale na začiatok je to určite pekné. Verím, že ešte nejaké góly prídu. Som prvýkrát vo Fortuna lige, takže sa určite nemám za čo hanbiť.
Stanovili ste si pred sezónou streleckú métu, ktorú chcete zdolať?
Vždy som patril skôr medzi hráčov, ktorí góly pripravujú. Tajne som dúfal, že by som sa mohol vysoko umiestniť v poradí futbalistov s najväčším počtom asistencií. Zatiaľ som si pripísal len jednu, paradoxne dávam viac gólov.
V našej lige dostávajú často šancu aj tínedžri, no vy ste si prvé štarty medzi elitou pripísali až vo veku 27 rokov. O to viac si to dnes dnes vážite?
Samozrejme. Keď som bol ja tínedžer a pôsobil som v mládeži Ružomberka, mladí hráči dostávali v lige oveľa menej príležitostí. Dnes je trend iný. Mne osobne sa podarilo už v minulosti byť pri oslavách postupu so Sereďou, no v ŠKF som ďalej nepokračoval. To isté sa nám však podarilo v Liptovskom Mikuláši a teší ma, že si po vybojovanom postupe môžem užívať Fortuna ligu. Vydreli sme si to ako kolektív a človek si to váži. Je to výnimočné aj pre naše rodiny. Len málo chalanov spomedzi nás si dosiaľ zahralo v najvyššej súťaži. Škoda len, že nemôžeme nastupovať doma. Dúfam, že ligu zachránime a časom budeme môcť hrávať v Liptovskom Mikuláši.
Prešli ste si dorasteneckými kategóriami v Ružomberku. Čo vám vtedy chýbalo, aby ste dostali šancu vo Fortuna lige vo svojom materskom klube?
Pravda je, že pre určité nezhody som odišiel z klubu. Či by som dostal šancu, to neviem. Vtedy mali mladí chlapci menší priestor ako dnes. Spomedzi hráčov z môjho ročníka sa chopil príležitosti akurát Adam Zreľák. Bol som mladý, dnes rozmýšľam inak. Trochu ma aj mrzí, že som v tom čase nespravil len dobré rozhodnutia. Už však s tým nič neurobím a radšej si užívam súčasné momenty.
Obchádzkou ste sa na hlavné ihrisko v Ružomberku prebojovali a v historicky prvom liptovskom derby medzi elitou ste dokonca skórovali, váš tím však prehral 1:4. Ako sa na to spätne pozeráte?
Stretol som ľudí, na ktorých si často rád zaspomínam. Tešil som sa na tento zápas. Ako dorastenci sme sa na hlavné ihrisko príliš nedostali. Predstavoval som si to však celé úplne inak. Verím, že to Ružomberku ešte vrátime.
Vo vašom tíme je viacero Exružomberčanov. Nepomlela vás prehnaná motivácia?
Až do pokutového kopu, ktorý vzišiel z mojej chyby a domáci ju využili na otvárací gól, sme hrali veľmi dobre. Po druhom inkasovanom góle sme sa zosypali. Musíme pracovať na tom, aby sa nám to nestávalo. Možno sme to trochu aj nezvládli v hlavách, začali sme kopiť chyby a záver sme vypustili. To by sa nemalo diať.
Za vami je teda polovica základnej časti. Aké ciele si dávate do nasledujúceho obdobia?
V prvom rade sa chceme zachrániť medzi elitou. Nemyslím si, že kvalitatívne zaostávame za našimi konkurentmi. Presvedčili sme sa, že aj s mužstvami z hornej šestky sa dá bojovať. Veď sme už zdolali Žilinu aj Trenčín. Momentálne máme za chrbtom Zlaté Moravce a Pohronie, čo si veľmi vážime.
ĽUBOSLAV LAURA – FAKTY
Narodil sa 5. júla 1994 v Dolnom Kubíne, hráva na poste krídelníka za MFK Tatran Liptovský Mikuláš.
S futbalom začínal v rodnom Dolnom Kubíne, kde strávil žiacke roky, v dorasteneckých kategóriách už pôsobil v MFK Ružomberok, šancu v prvom tíme však nedostal.
Prvé kroky na seniorskej úrovni robil v Dolnom Kubíne, odkiaľ začiatkom roka 2016 zamieril do vtedy druholigovej Serede.
V ŠKF Sereď bol pri historickej postupovej sezóne 2017/18, no po nej v klube nepokračoval a stal sa hráčom Liptovského Mikuláša. V Tatrane pôsobí až dodnes a v predošlom ročníku zažil ďalšie historické oslavy postupu medzi elitu. -
Vo veku 27 rokov sa prvýkrát dostal do Fortuna ligy. V tomto ročníku naskočil do desiatich zápasov a dosiahol bilanciu 3+1. Jeho gól do siete FK Pohronie (5:1) vyhlásili za najkrajší v mesiaci september.
Jeho obľúbený zahraničný hráč je Cristiano Ronaldo a klub Real Madrid.