Gólový zápas mesiaca! Diváci sa tešili, tréneri aj mračili

Gólový zápas mesiaca! Diváci sa tešili, tréneri aj mračili

Zápasy Slovana Bratislava so Žilinou už tradične ponúkajú krásne futbalové predstavenie. Od nedeľňajšieho šlágra na Tehelnom poli mal každý fanúšik len tie najvyššie očakávania. Oplatilo sa prísť! Diváci videli skvelý zápas, výborný výkon obidvoch tímov a zaslúženú remízu 2:2.

Ako najlepšie vyjadriť atraktivitu stretnutia? Stačí vytiahnuť štatistiky. Duel dvoch najúspešnejších kolektívov v ére samostatnosti (11 verzus 7 majstrovských titulov) priniesol 31 striel (18:13). Prvý polčas bola lepšia Žilina, ktorá sa skvele otriasla po kurióznom vlastnom góle Nemčíka. Fazlagičov center do pokutového územia vyústil do ruky De Kampsa, z penalty vyrovnal Bičachčjan. Mráz síce belasých poslal znova do vedenia, no Bičachčjan krásnou strelou znova vyrovnal. Diváci tlieskali, hoci tréneri sa aj mračili, pretože veľa útočných akcií vyplynulo z chýb mužstiev v defenzívnej fáze. Po zmene strán sa oba tímy zlepšili v obrane a hoci domáci mali prevahu, gól na Tehelnom poli už nepadol. „Do zápasu sme vstúpili veľmi zle, v defenzívnej aj ofenzívnej fáze. Postupne sme sa dostali do hry, viedli sme 2:1. Vtedy sme mali Žilinu zlomiť tretím gólom. Oni si dali vlastný gól, inkasovali aj na 1:2, no nepoložili sa. Naopak, v našom mužstve nebol hráč, ktorý by strhol ostatných na svoju stranu s tým, že teraz to ideme zlomiť, a potom si to budeme kontrolovať skúsenosťami. Žiaľ, toto sa nestalo. Žilina vyrovnala krásnym gólom, pri ktorom sme zaspali, Bičachčjan bol na zemi, vstal, ešte si to prehodil z ľavej nohy na pravú a trafil do šibenice, Križan sa naňho pozeral ako v kine. Toto sú obrovské individuálne chyby, na ktoré si musíme dať pozor,“ povedal na pozápasovej tlačovej besede tréner majstrovského Slovana Bratislava Vladimír Weiss st., ktorý obmenil takmer celú základnú zostavu v porovnaní so štvrtkovým súbojom Konferenčnej ligy s FC Kodaň (1:3). „Beriem remízu na seba, postavil som veľa hráčov z lavičky a širšieho kádra, a zohratosť nebola taká ako by mala byť, to sa za tri - štyri dni ani nedá urobiť,“ doložil kormidelník belasých. 

Žilinčania v minulej sezóne v každom zo štyroch ligových zápasov so Slovanom potrápili favorita, ale nevyhrali ani raz. To isté platí o finálovom súboji Slovnaft Cupu (1:2 pp). Aj preto veľmi túžili belasých zaskočiť a revanšovať sa fanúšikom za výsledky z posledných dvoch zápasov (v Trnave 1:1, s Trenčínom 1:3). Nepodarilo sa, no výkonom rozhodne nesklamali. „Dobre sme zareagovali na nevydarený úvod. Bolo vidieť, že po vyrovnávajúcom góle si chalani začali veriť. Z našej strany to nebol zlý výkon. Samozrejme, prvý polčas hodnotím o niečo lepšie. Po prestávke sme nemali gólové situácie, no dostávali sme sa do ofenzívy, pramenili z toho nejaké štandardné situácie, pri troche šťastia sme mohli skórovať. Slovan mal však najmä v druhom polčase veľa šancí, aby mohol uspieť. Videli sme dva rôzne polčasy, no som spokojný s výsledkom i prístupom chalanov. Pokiaľ chcú hrať oba tímy ofenzívne, vzniká priestor na šance,  hra je dynamickejšia, viac sa páči divákom. Na dobrý futbal potrebujete dvoch. Slovan chce a musí vyhrávať, my sme tiež ukázali, že túžime víťaziť,“ hodnotil zápas tréner MŠK Pavol Staňo.   

PRVÝ GÓL MRÁZA 

Útočník Slovana Bratislava Samuel Mráz predviedol výborný výkon. Jeho prihrávky mali oči a jeho gólová akcia, keď po individuálnom prieniku trafil loptu k vzdialenejšej žrdi Petrášovej bránky, pohladila dušu. Štvornásobný slovenský reprezentant si otvoril strelecký účet v belasom a potvrdil, že mužstvu veľmi pomôže. „Tešil som sa, skóroval som prvýkrát a to pred našimi fanúšikmi. To sú jednoducho emócie. Snažil som sa ísť za druhým gólom, ktorý, žiaľ, neprišiel. Viac než po góle som však túžil po víťazstve,“ povedal Samuel Mráz. 

V drese MŠK Žilina sa dvakrát presadil arménsky reprezentant Vahan Bičachčjan. Druhý gól dal netradične pravačkou. "Pred tým mi niekto z domácich šliapol na nohu. Hra však pokračovala, lopta prišla ku mne a ja som sa snažil rýchlo zakončiť. Mal som to na pravačku, je pravda, že lepšiu mám ľavú nohu, no viem sa oprieť aj o pravú. Práve tám mi zvykne pomôcť v takýchto chvíľach," hovoril po zápase šťastný dvojgólový strelec šošonov.