Majstrovský titul síce získal Slovan Bratislava, no najlepším mužstvom jari sa stal trnavský Spartak. Červeno-čierni nazbierali tento rok úctyhodných 34 bodov (10-2-3), z piatej priečky poskočili na tretiu a v budúcej sezóne sa predstavia v Európskej Konferenčnej lige. Hoci sa tento úspech najviac skloňuje v súvislosti s príchodom trénera Michala Gašparíka ml., nemalú mieru na progrese Trnavy v porovnaní s jeseňou mali aj zimné posily – Kristián Koštrna, Filip Twardzik a Milan Ristovski. Český stopér Filip Twardzik (28), ktorý má skúsenosti z pôsobenia v Celticu Glasgow či Boltone, si na Slovensku výborné meno urobil už v Ružomberku. V Trnave len potvrdil skvelú povesť. „Presun do Trnavy aj preto považujem za krok vpred. V Spartaku je výborný kolektív,“ hovoril okrem iného v rozhovore pre našu ligu rodák z Třinca, ktorý na jar odohral trinásť zápasov a strelil jeden gól.
Máte za sebou krásnu jar. Ako vnímate už s odstupom času vašu krásnu tohtoročnú cestu?
Bolo to niečo neskutočné. Nazbierali sme veľmi veľa bodov. Aj sme si v šatni hovorili, že je veľká škoda jesene. Kiežby Spartak získal v prvej polovici sezóny o pád bodov viac, mohlo to byť ešte zaujímavejšie. Potom sme si povedali, že takto nemôžeme rozmýšľať. Ak by to tak totiž aj naozaj bolo, zrejme by klub neposunul do prvého tímu trénera Michala Gašparíka ml. Posledné štyri mesiace boli ozaj bombastické. Vznikol výborný kolektív a napokon sme to dotiahli až do Európy. Na začiatku jari nám nikto neveril, no napokon sme neboli ďaleko ani od zisku druhého miesta. To už by bolo také úžasné, akoby sme získali titul.
Stali ste sa najlepším tímom jari. Tušili ste niečo podobné bezprostredne po príchode do Trnavy na základe výkonov v prípravnom období?
Do mužstva som prišiel na konci zimnej prípravy a nestihol som odohrať ani jeden prípravný zápas. Naživo som sledoval posledné stretnutie u nás na umelej tráve. Už na základe toho mi bolo jasné, že Trnava má potenciál dostať sa do Európy. Záležalo len na nás a na tréneroch, aký kolektív dokážeme vytvoriť.
Pred príchodom do Trnavy ste nastupovali v silnej českej lige za Karvinú. Čo vás podnietilo urobiť na prvý pohľad krok späť na Slovensko? Verili ste, že sa to napokon ukáže ako krok vpred?
Trnava mala o mňa záujem už presne pred rokom. Vtedy to padlo na tom, že som mal vysokú výkupnú klauzulu v Ružomberku. Minulý rok v lete sa ozvala Karviná a takisto jeden veľmi ambiciózny poľský klub. Rozhodol som sa pre Karvinú, pretože mi tréner vyvolával ozaj každý deň. Pre mňa to bol kľúčový faktor pri výbere. Žiaľ, nehral som potom na svojej obľúbenej pozícii. Presun do Trnavy aj preto považujem za krok vpred. V Spartaku je výborný kolektív. Niečo podobné som zažil v Ružomberku. Netvrdím, že v Karvinej bola zlá partia, ale jednoducho, keď nehráte na svojom poste, necítite sa dobre.
Trnavský úspech sa často pripisuje trénerovi Michalovi Gašparíkovi, ktorý prišiel k mužstvu v zime zo staršieho dorastu. Na fortunaligovej úrovni debutuje, no okamžite dosiahol dobré výsledky. V čom tkvie jeho tajomstvo?
Už v Ružomberku som zažil niečo podobné. Tréner Ján Haspra síce nebol taký mladý ako Michal Gašparík, ale predtým takisto pôsobil iba pri juniorke a mládeži. S viacerými hráčmi sa poznal dlhodobo a ukázalo sa to ako výhoda. Spoločne s asistentom Marekom Saparom dokázali vytvoriť výborný kolektív, a pritom mali aj rešpekt. Vedeli, kedy majú pritvrdiť a aj to, kedy treba mužstvo podržať. To isté platí aj o Michalovi Gašparíkovi. Má schopnosť dať dohromady partiu. Za jeden koniec povrazu ťahajú starší aj mladší, rešpekt voči nemu majú aj jeho bývalí spoluhráči. Kvalita nášmu tímu nechýbala. Dôležité bolo vytvoriť skvelý kolektív.
Môžete na základe vašich skúseností odkázať klubom, že niekedy netreba trénerov zháňať, len sa stačí pozrieť, čo už majú doma?
Presne tak. Mám dobré skúsenosti s trénermi Michalom Gašparíkom aj Jánom Hasprom. Oboch spája to, že v klube vyrástli, hrávali zaň a neskôr trénovali mládež, pričom dobre poznali tamojšie prostredie. No a v oboch prípadoch to klapalo. Netreba vždy hľadať v zahraničí, treba len niekedy dať šancu. Domáci tréneri dajú do toho určite väčšie srdce.
Nie je veľa stopérov, ktorí disponujú technickými danosťami a futbalovosťou ako vy. Aj v tomto kontexte vám vyhovoval ofenzívny herný prejav, ktorý preferuje Michal Gašparík?
Áno. Sadli sme si ako tím. Vyhovoval nám herný systém, ktorý od nás požadoval tréner. Pripravovali sme sa špeciálne na každého súpera. Najťažšie to bolo proti Žiline, ktorá má výborných mladých hráčov schopných hrať v rôznych systémoch. Išli sme na sto percent a keďže sme boli vždy veľmi dobre nachystaní, skutočne nám to svedčalo.
V kariére ste zažili toho veľmi veľa. Pôsobili ste vo veľkých kluboch, no nevyhli ste sa ani pádom. Bola polsezóna v Trnave pre vás najkrajšia v kariére?
Jedna z najkrajších. Po páde som začínal prakticky od nuly, no už v Ružomberku som zažil ozaj výborný futbalový kolektív, v tom čase som si našiel aj priateľku. Začal som v podstate nový život a na túto etapu budem veľmi rád spomínať. Zažili sme finále pohára, dvakrát sme sa kvalifikovali na pohárovú scénu. V Trnave to bolo veľmi podobné. Slovenská liga je krásna v tom, že veľa tímov môže bojovať o postup do Európy.
Vyzerá to tak, že už ste u nás ako doma!
Presne tak. Som tu tretí rok, v Trnave sa mi veľmi páči. Je to o niečo krajšie mesto ako Liptovský Mikuláš, kde som predtým býval. Na Slovensku sa cítim dobre, tunajšia liga mi sedí a som veľmi rád, že môžem pokračovať v kariére v Trnave.
Nezačali ste v kabíne skloňovať po fantastickej jari slovo „titul“ v súvislosti s nasledujúcou sezónou?
O titule nehovoríme, no vzhľadom na náš progres by sme v budúcej sezóny mohli mať určite aj vyššie ambície. Spartak je veľký klub a chce bojovať každý rok o Európu. Treba zostať nohami na zemi, ale určite by sme chceli byť ešte väčšia konkurencia pre Slovan ako naposledy.
Ak by sa vám vyhli vážne zranenie, zrejme by ste dnes nepôsobili na Slovensku. Snívate ešte po métach, ku ktorým ste mali našliapnuté v časoch pôsobenia v Celticu Glasgow či Boltone Wanderers?
Beriem to deň po dni, respektíve sezónu po sezóne. Sám som zvedavý, čo sa stane. Pre mňa je najdôležitejšie zdravie. Nie som už najmladší a v prvom rade túžim po tom, aby sa mi vyhýbali zranenia. Mojím cieľom je odohrať čo najviac zápasov a keď svojimi výkonmi dokážem zaujať silné kluby, ktoré trebárs pravidelne účinkujú na medzinárodnej scéne, určite sa tomu nebudem brániť. V Trnave som však momentálne veľmi spokojný a zostávam nohami na zemi. Treba zodpovedne pracovať ďalej.
Bolo ťažké pre vás mentálne sa takto nastaviť, keďže ste mali naozaj skvele našliapnutú kariéru?
Najťažšie to bolo, keď som rok nehral futbal. Narodila sa mi dcéra a ja som bol prakticky rok bez práce. Našťastie, mal som úspory z čias pôsobenia v Británii. Veľmi mi pomohlo pôsobenie v druholigových Vítkoviciach, kde som sa rozohral a od nuly sa krok po kroku dostával vyššie. V Ružomberku som na to nadviazal. V Škótsku a Anglicku som nehral za sezónu tridsať zápasov, čo rozhodne nie je jednoduché. Som rád, že teraz túto možnosť mám a postupne sa zlepšujem.
Tento týždeň štartuje európsky šampionát. Niektorí vaši bývalí spoluhráči na ňom dokonca aj budú hrať, akurát ten najznámejší spomedzi nich Virgil van Dijk pre zranenie chýba. Vnímate takéto turnaje aj v tomto kontexte?
Štartovať na takomto podujatí je sen každého hráča. Ako malý chlapec som určite mal takéto túžby. Hovoril som si, že počas majstrovstvách Európy 2020 budem v najlepších rokoch a bolo by pekné zažiť to. Nevadí, stalo sa to, čo sa stalo. Samozrejme, sledujem hráčov, s ktorými som pôsobil trebárs v Škótsku. Opakujem, beriem to krok po kroku a ktovie, možno si o štyri roky na Eure zahrám.
Myslíte si, že Česko alebo Slovensko môžu niečo uhrať na tohtoročnom šampionáte?
Uvidíme. Máme za sebou veľmi dlhú sezónu a reprezentačné tímy hrali naposledy ostré zápasy v marci. Prajem českému aj slovenskému tímu len to najlepšie.
Čo si vy osobne želáte do nasledujúceho obdobia?
Chcel by som si s Trnavou zahrať čo najdlhšie v Európe a vo Fortuna lige potrápiť Slovan Bratislava. Verím, že to bude mať majster ťažšie s obhajobou titulu, pretože nespia ani v Dunajskej Strede a Žiline. Ak by sme sa ešte o jednu priečku zlepšili v porovnaní so skončenou sezónou, bolo by to skvelé. Najdôležitejšie však je, aby sme všetci zostali zdraví. Potom nám nič nebude brániť tomu, aby sme počas jesene nadviazali na naše jarné výkony.
UŽ POZERAL TERMÍN
Keďže Trnava účinkovala na jar v skupine o titul a Ružomberok bol v dolnej šestke, Filip Twardzik nateraz nenastúpil proti svojmu bývalému klubu. Aké to bude pre neho, keď pod Čebrať dorazí v tíme súpera? „Pozeral som si, že v Ružomberku by sme mali hrať v auguste. Sám som zvedavý, čo to prinesie. Predpokladám, že budem cítiť o čosi väčšiu motiváciu. V Ružomberku sa však toho veľa zmenilo. Odišlo veľa mojich bývalých spoluhráčov a takisto tréneri, ktorí ma viedli, už nebudú pôsobiť v prvom tíme. Bol som s nimi v kontakte. Jánovi Hasprovi aj Marekovi Saparovi som ešte raz poďakoval za ich prácu počas nášho spoločného obdobia v MFK. Potešilo ma, že mi odpovedali milou správou. V médiách som čítal, že by mali v klube pokračovať v inej pozícii. Ak sa tak stane, Ružomberku určite pomôžu,“ povedal Filip Twardzik.
FILIP TWARDZIK – FAKTY
- Narodil sa 10. februára 1993 v českom Třinci, od roku 1999 vyrastal v nemeckom Erfurte, hráva na poste obrancu za FC Spartak Trnava.
- Pochádza z futbalovej rodiny, jeho otec René bol brankár, k futbalu priviedol svojich troch synov, Dan nastupuje medzi žrďami, dvojičky Filip a Patrik hrajú v poli.
- Na mládežníckej úrovni hrával Filip za Erfurt, Herthu Berlín a Celtic Glasgow.
- Na seniorskej úrovni sa presadil v Celticu Glasgow, kde odohral 5 majstrovských zápasov, no pre zranenie slabín sa jeho dobre naštartovaná kariéra spomalila.
- Vo februári 2015 prestúpil zo Celticu do Boltonu Wanderers, kde takisto odohral len päť zápasov.
- Po rozviazaní zmluvy s Boltonom v lete 2016 si ako voľný hráč zranil členok a bez klubu bol jeden rok.
- V lete 2017 sa dohodol na angažmáne s českým druholigistom z Vítkovíc, po roku zamieril do Ružomberka.
- Vo Fortuna lige odohral za MFK dve sezóny. V 42 fortunaligových zápasoch strelil osem gólov a nazbieral šesť žltých kariet.
- V lete 2020 odišiel z Liptova do českej Karvinej, po polroku sa však vrátil na naše trávniky. Na jar prispel k zisku tretieho miesta v Trnave jedným gólom v trinástich zápasoch.
- Česko reprezentoval po kategóriu do 19 rokov. - Jeho obľúbený zahraničný klub je Celtic Glasgow a hráč Virgil van Dijk.