„O takejto situácii som sníval, odkedy hrám futbal. Snívam, že gólom v 90. minúte rozhodnem finále Ligy majstrov, ale beriem aj takúto výhru,“ toto konštatovanie útočníka Michaloviec Mateja Trusu (20) po víkendovom víťazstve nad Senicou (1:0) rozhodne zarezonovalo. Síce len v novembri vystúpil z klubu tínedžrov, no opäť potvrdil svoju vyzretosť. Na ihrisku hrá so sebavedomím, ktoré mu nechýba ani pred mikrofónmi. Frázy od neho nepočujete, skôr dokáže pobaviť. Zdá sa, že viac ako rečami bude talentovaný mladík zabávať výkonmi a gólmi. O tom, že je vo forme, svedčí nielen jeho gólová hlavička v závere zápasu 3. kola skupiny o záchranu. Na marcovom zraze reprezentácie do 21 rokov prispel k triumfu „sokolíkov“ na Antalya Cupe dvoma gólmi a na turnaji v Turecku ho vyhlásili za najlepšieho útočníka. Tém na rozhovor viac než dosť…
Pred zápasom so Senicou vás chlapci podpichovali, že máte dávať góly nielen za reprezentáciu, ale aj Michalovce. Bola to pre vás špeciálna motivácia?
Áno. Odkedy som sa vrátil zo zrazu dvadsaťjednotky stále vyrývali. Pýtali sa, či to naschvál dávam góly len v národnom tíme a za klub nie. Samozrejme, všetko bolo v rámci srandy. Celý čas som počúval, nech si pohodu z reprezentácie prenesiem aj do ligy, v ktorej som dlhšie obdobie neskóroval (od októbra pozn. red.). Mal som dobrý pocit počas celého týždňa. Veril som, že niečo pekné môže prísť. Som rád, že sa to potvrdilo.
Mali ste cez zápas v hlave, že musíte skórovať, aby ste spoluhráčom oplatili podpichovačky?
Nie. Časom som sa naučil, že čím väčší tlak na seba vytváram, tým menej sa mi darí. Snažil som sa odovzdať maximum pre tím a robiť dobrú robotu. Opäť sa ukázalo, že futbal vám vráti vynaloženú energiu. Skórovať v poslednej minúte bol bonus. Dôležité bolo, že sme vyhrali.
Chlapcom ste to po zápase osladili v kabíne?
Nie, vôbec som nevyskakoval. Dostali odpoveď na ihrisku.
V krátkom čase ste strelili tri góly. Ako si užívate svoju súčasnú formu?
Veľmi. Od reprezentačného zrazu je všetko krásne a ozaj sa z toho teším. Zároveň sa snažím aj naďalej tvrdo pracovať, aby som si to ešte predĺžil. Nedá sa žiť z minulosti.
Dobré výkony ste podávali aj v zápasoch, keď sa vám strelecky nedarilo. V čom nastal zlom, že vám to zrazu začalo padať?
Musím sa priznať, že som nad tým už rozmýšľal. Síce sa mi hralo dobre aj predtým, no strelecky som sa trápil. Asi je to naozaj iba o tvrdej práci. Ak ste zodpovedný, jednoducho to raz musí prísť. Veľmi mi pomohol prvý gól v reprezentácii. Vtedy sa to zlomilo a moje sebavedomie išlo hore. Útočníci to majú špecifické v tom, že sa od nich očakáva nadstavba. Niekedy si musia počkať na jeden moment, keď sa chytia. Potom to už ide a góly pribúdajú rýchlejšie.
V septembri 2019 ste po strete s bývalým trenčianskym obrancom Colom Kpekawom utrpeli dvojitú zlomeninu nohy. Návrat po takomto zranení nebol jednoduchý. Dá sa po vašej gólovej explózii povedať, že ste definitívne späť?
Svojím spôsobom sa to tak dá označiť, no ja osobne som za tým celým dal hrubú čiaru už dávno. Ľudia sa ma síce na to stále vypytujú, no fit som už od začiatku sezóny. Dá sa povedať, že som na to celé zabudol.
S Michalovcami bojujete o udržanie sa v dolnej šestke, čo je vraj veľmi psychicky náročné. Platí to o to viac, že momentálne sú všetky tímy v skupine o záchranu natlačené v rozmedzí štyroch bodov?
Určite áno. V predošlých dvoch sezónach som zažil s Michalovcami hornú šestku. Momentálne hráme pod úplne iným tlakom, keďže v nadstavbe o titul sme nemali čo stratiť. Je to ťažké pre skúsených hráčov, na ktorých pleciach je zodpovednosť. Takisto pre mladších, ktorí nič podobné nezažili. Nič sa nedá robiť, treba len zbierať body a urobiť maximum pre záchranu. Pre každého z nás to bude napokon dobrá skúsenosť.
Veríte, že zápas so Senicou bude predstavovať pre Michalovce povestný zlomový moment?
Áno. Tréner nás na to pripravoval. Zdôrazňoval nám, že nás čakajú dva domáce zápasy, ktoré musíme zvládnuť. Senicu sme zdolali a teraz sa o to isté pokúsime v dueli s Pohroním. Šesť bodov by nám veľmi pomohlo, keďže vonku sa víťazí ťažšie ako doma. Som rád, že sa nám podarilo zvládnuť prvý cieľ, ktorý sme si stanovili.
A to práve vaším gólom. Je pravda, že vám pomohla k pohode práve reprezentácia?
Určite áno. Pred reprezentačnou pauzou to pre mňa nebolo jednoduché, keďže som vypadol zo základnej zostavy. Som vďačný, že som sa v národnom tíme chytil a futbal mi neskutočne začal chutiť. Snáď to takto pôjde aj ďalej.
V reprezentácii vzniká nové mužstvo, ktoré sa od septembra pobije v kvalifikácie majstrovstiev Európy 2023. Urobili ste významný krok k tomu, aby ste sa stali útočníkom číslo jeden v novo tvoriacom sa kolektíve. Vnímate vaše dva góly v Turecku aj v týchto súvislostiach?
Som vďačný, že mi tréneri dali príležitosť. Nielenže ma nominovali, ale dostal som aj potrebnú minutáž na to, aby som sa mohol predviesť na ihrisku. Myslím si, že vzniká výborná partia. Ukázali sme to aj teraz na turnaji. Verím, že môžem byť útočník číslo jeden a urobím všetko pre to, aby som trénerov presvedčili svojimi výkonmi.
V Turecku ste si zmerali sily s Uzbekistanom do 23 rokov (2:0), rovesníkmi zo Severného Macedónska (2:2) a Ukrajiny (3:2). Aké to boli konfrontácie?
Zaujímavé. V medzinárodných zápasoch najlepšie zistíte, kde máte rezervy a na ktorých veciach musíte popracovať.
Očakávali ste na základe predvedených výkonov, že trofej pre najlepšieho útočníka skončí vo vašich rukách?
Organizátori nachystali všetky trofeje hneď po našom zápase s Ukrajinou. Asistent trénera Tibor Goljan ma podpichoval, že budem s dvoma gólmi najlepší strelec. Povedal som mu, že asi nie, lebo Severní Macedónci v jednom zápase strelili päť gólov. Stáli sme nastúpení a zrazu vyhlásili niečo podobné môjmu menu. Dosť mi ho skomolili a myslel som si, že je to niečo iné. Až Matúš Vojtko ma popchol, že si mám ísť prevziať cenu. Napokon som sa teda stal najlepším útočníkom.
Matej Trusa s cenou pre najlepšieoho útočníka Antalya Cupu (foto: SFZ)
Bolo fajn vypadnúť v tejto covidovej dobe trochu do tepla?
Určite. Myslím si, že môžem pokojne za každého chlapca v kabíne povedať, že sme boli veľmi šťastní z možnosti predstaviť sa na turnaji v Turecku. V tejto dobe, keď sú všetci zavretí a nedá sa ísť ani z okresu do okresu, sme práve my cestovali takto ďaleko. Zmena prostredia nám všetkým prospela. Síce sme nedovolenkovali a trávili sme čas najmä na tréningoch, v hoteli a v mori sme akurát regenerovali, no aj tak to bola veľká psychická úľava.
Spomenuli ste, že sa tvorí skvelá partia. Máme sa už tešiť na kvalifikáciu?
Nechcem mať silné reči. Bol by som radšej, keby sme hovorili výkonmi na ihrisku. Kolektív si dobre sadol, určite zabojujeme jeden za druhého.
Aké si dávate krátkodobé a dlhodobé ciele?
Krátkodobý cieľ je jasný – úspešná záchrana ligy pre Michalovce. Klub mi dal veľa a chcem mu to vrátiť dobrými výkonmi v tejto náročnej časti sezóny. Bol by som rád, ak by som bol pri štarte kvalifikácie ME 2023 do 21 rokov, ktorá sa začína v septembri. Samozrejme, snívam aj o postupe na šampionát.
ŽOFČÁK? JE TO ŠPIČKA
Mladí chlapci z Michaloviec majú veľkú výhodu v porovnaní s konkurenciou. V tvrdej bitke o záchranu sa môžu spoľahnúť na služby čoskoro 38-ročného kapitána a stredopoliara Igora Žofčáka. Dvadsaťročnému Matejovi Trusovi by mohol byť otcom. „Keď som prišiel do áčka, vedel som, že je to obrovská osobnosť. V praxi som si však neuvedomoval, čo vlastne to znamená. Časom som to pochopil. Som rád, že s Igorom môžem spolupracovať už tretiu sezónu. Snažím sa sledovať, čo presne robí, nasávať od neho vedomosti. Je to špička našej ligy a pre mňa je úžasné, že mám možnosť byť s ním v jednej kabíne,“ povedal Matej Trusa uvedomujúc si, že Igor Žofčák získal tituly s Ružomberkom (2005/06), Spartou Praha (2009/10) a Slovanom Bratislava (2010/11, 2012/13 a 2013/14). „Úžasná kariéra. Čo viac k tomu povedať. Keď mi rozpráva, čo všetko zažil, počúvam s otvorenými ústami. Zaslúži si veľké uznanie,“ doložil talentovaný mladík.
MATEJ TRUSA – FAKTY
- Narodil sa 29. novembra 2000 v Michalovciach, nastupuje na poste útočníka za MFK Zemplín.
- Celý futbalový život strávil v Michalovciach.
- Vo Fortuna lige debutoval 16. februára 2019 v zápase so Sereďou (1:0).
- V najvyššej súťaži nastúpil zatiaľ v 36 zápasoch, v ktorých strelil päť gólov, zaznamenal jednu asistenciu a nazbieral dve žlté a jednu červenú kartu.
- Jeho kariéru pribrzdila dvojitá zlomenina nohy po škaredom zákroku bývalého trenčianskeho obrancu Cola Kpekawu, ktorú utrpel v septembri 2019 vo 8. kole minulej sezóny Fortuna ligy. Na trávniky v našej najvyššej súťaži sa potom dostal až na úvod aktuálneho ročníka.
- Nikdy nenastupoval za žiadny z dorasteneckých reprezentačných výberov, no napriek tomu je dnes favorit na post útočníka číslo jeden v novo vznikajúcom tíme do 21 rokov.
- Na marcovom Antalya Cupe strelil za „dvadsaťjednotku“ dva góly a vyhlásili ho za najlepšieho hráča turnaja.
- Jeho obľúbeným zahraničným klubom je FC Liverpool, obľúbeným hráčom Cristiano Ronaldo.
- Riadi sa podľa životného motta: „Buď vďačný za to, čo máš a budeš úspešný vo všetkom, čo robíš.“