​Učil sa aj od El Maestra, ide však vlastnou cestou

​Učil sa aj od El Maestra, ide však vlastnou cestou

S Michalom Gašparíkom ml. o skvelom začiatku v pozícii trénera FC Spartak Trnava.

Ako hráč patril medzi obľúbených odchovancov červeno-čiernych, v Trnave rozbiehal aj svoju trénerskú kariéru pri mládeži. Reč je o Michalovi Gašparíkovi ml. (39), ktorý sa v zime stal nástupcom Norberta Hrnčára pri prvom tíme Spartaka. Vstup do jari sa jeho zverencom vydaril, Trnava vyhrala štyri zápasy a hoci potom prišli prehry v Trenčíne a v Žiline, v poslednom súboji mužstvo zo slovenského Ríma prvýkrát zdolalo v tejto sezóne Dunajskú Stredu (3:2), keď v 93. min rozhodol Milan Ristovski. „Keď som prichádzal k prvému tímu, stanovili sme si jeden z cieľov víťaziť aj nad takýmito silnými súpermi. O to viac ma teší, že sa nám podarilo uspieť,“ povedal okrem iného v rozhovore pre našu ligu Michal Gašparík.   

Pred zápasom s Dunajskou Stredou ste prehrali v Žiline (1:2) po obrate gólom v absolútnom závere zápasu. Čo hovoríte na to, aké emočné duely máte za sebou? 

Vo Fortuna lige trénujem iba chvíľu, no už som zažil skutočne vypäté zápasy z pohľadu emócií. Bodaj by takýchto zážitkov ako v dueli s Dunajskou Stredou bolo čo najviac. Vyhrať gólom v závere je úžasné. V Žiline to bolo naopak. Viedli sme 1:0, no zápas ovplyvnil nešťastný moment. Zranil sa nám brankár Dobrivoj Rusov, ktorému vypadla lopta z rúk, po čom súper vyrovnal. To hráčov MŠK povzbudilo a v nadstavenom čase pridali druhý gól po tečovanej strele. Ak by sme neinkasovali vyrovnávajúci zásah po smolnej situácii, verím, že by sme vyhrali. 

DAC ste zdolali prvýkrát v tejto sezóne, čím ste prerušili sériu troch domácich prehier s týmto súperom. Čo na to hovoríte? 

Keď som prichádzal k prvému tímu, stanovili sme si jeden z cieľov víťaziť aj nad takýmito silnými súpermi. O to viac ma teší, že sa nám podarilo uspieť. Spartak na jeseň nezdolal Slovan, DAC a ani Žilinu. Na jar sme v troch zápasoch so súpermi z prvej trojky získali šesť bodov, čo si veľmi vážime. Tieto tímy sú skutočne silné a občas potrebujete aj kúsok šťastia, aby ste ich zdolali. 

Čo ste museli zmeniť, aby sa mužstvu podarilo vštepiť víťaznú mentalitu, ktorá hráčom dopomohla k víťazstvám aj nad silnými protivníkmi? 

Dobrá otázka… Veľmi veľa robí klíma v kabíne. Nám sa podarilo vytvoriť skutočne skvelú kabínu. Niektorí chalani cítili, že za iného trénera by tu možno už neboli. Rozhodol som sa ich podržať a za krátky čas sa z nich stali dokonca aj kľúčoví hráči. Dnes dokážu strhnúť mužstvo a potom sa vám darí na ihrisku otáčať výsledky. 

Nakoľko vám dopomohli kvalitné posily ako Kristián Koštrna, Filip Twardzik či Milan Ristovski? 

Takisto to bol dôležitý krok. Vedenie klubu malo svoje predstavy o obmene kádra, to isté platí o mne. Snažili sme sa poučiť z predošlých prestupových období, keď prišlo viacero hráčov a nie vždy sme sa trafili. Teraz sme išli vyslovene do kvality. Počkali sme si pomaly do posledného možného prestupového dňa. Nakoniec sa tieto transfery podarilo dotiahnuť a do nášho mužstva prišla ozajstná kvalita. Dnes máme silnejší káder. 

Čo hovoríte na to, ako rýchlo ste si získali uznanie u verejnosti za to, aký futbal hráte a aké výsledky dosahujete? 

Je to veľmi príjemné. Za krátky čas sa nám podarilo zmeniť obraz hry. Aj v zápasoch, v ktorých sme prehrali, to z našej strany nevyzeralo zle. Som rád, že sa ľuďom páči, ako hráme. 

Keď ste prichádzali k prvému tímu, boli ste presvedčený, že urobíte správne rozhodnutia? 

Vzhľadom na kvalitu hráčov som cítil, že toto mužstvo máme kam posunúť. Výsledkovo aj herne. Priznávam, v tomto som si veril. Určite aj preto, že niektorých chalanov som poznal a vedel som, čo v nich je. Samozrejme, mal som aj určité začiatočnícke obavy, keďže som trénerom vo Fortuna lige prvýkrát, no pocit sebadôvery vo mne prevládal. 

Ste trnavský odchovanec. Cítite, že máte okolo seba prajné okolie? 

Áno, čo, samozrejme, súvisí aj s tým, že sme na pozitívnej vlne. Otázka je, či to tak zostane, keď sa prestane dariť. Je pre mňa určitá výhoda, že dokonale poznám trnavské prostredie. 

Čo pre vás osobne znamená, že ako tréner začínate na seniorskej úrovni práve v klube, kde ste vyrástli? 

Je to jedno zo splnených prianí. Keď som bol chlapec, želal som si, aby som sa dostal do áčka a obliekal si trnavský dres v ligových zápasoch. Keď rozbiehate trénerskú kariéru a vediete družstvo do 19 rokov, dúfate, že raz príde šanca aj v áčku. Nie každému sa to podarí, no ja som dostal príležitosť pomerne skoro. Veľmi si to vážim a pevne verím, že nesklamem. 

Verili ste počas pôsobenia v doraste, že šanca rýchlo príde, alebo ste naozaj skôr iba dúfali? 

Nepredpokladal som, že budem v tomto čase už viesť prvé mužstvo a zostal som milo prekvapený, keď prišla ponuka. Zároveň si myslím, že už som bol na to pripravený. Nezľakol som sa, posun k seniorom bol v podstate prirodzený. 

Ako mládežnícky tréner ste spolupracovali s viacerými kormidelníkmi seniorského áčka. Ktorý kouč Spartaka vás najviac ovplyvnil? 

Jednoznačne musím vyzdvihnúť prácu Nestora El Maestra. Mohol som vidieť iný prístup a metodiku. Od neho sa mohol človek skutočne veľmi veľa naučiť. Zároveň sa snažím nielen učiť od iných, ale ísť aj vlastnou cestou a tvoriť si svoju filozofiu, ktorá je kompatibilná s trnavským prostredím. 

El Maestro priviedol Trnavu k titulu po 45 rokoch čakania. Prečo bol pre vás inšpiratívny? 

Páčil sa mi svojou charizmou a tým, ako komunikoval s hráčmi. Navyše, jeho tréningy, cvičenia, organizácia hry a systémovosť boli na vysokej úrovni. Mal výborné analýzy. Dalo sa skutočne od neho veľmi veľa naučiť. 

Čo hovorí váš otec Michal Gašparík st. - takisto tréner a hráčska postava trnavskej histórie – na skutočnosť, že sa z vás stal kouč Spartaka? 

Vyslovene sme sa na túto tému nerozprávali, no verím, že je hrdý. 

Fušuje vám do remesla? 

Vždy, keď prídem domov, rozprávame sa aj o mojej práci. Svoj názor si povie, ale nenazval by som to fušovaním do remesla. Rád si ho vypočujem a pracujem ďalej. 

V kádri máte aj bývalých spoluhráčov. Je to pre vás v niečom špecifické? 

Dokonale ich poznám herne i charakterovo, keďže som ich zažil aj ako spoluhráč v kabíne. Nemajú ma čím prekvapiť, čo je pre trénera vždy veľká výhoda. Zatiaľ sa mi tento názor potvrdzuje. S chlapcami, s ktorými som skutočne dobre vychádzal ako spoluhráč, sa mi spolupracuje aj dnes fajn. Cítim, že držia so mnou, čo je pre trénera veľmi dôležité. 

Bola pre vás v tejto súvislosti dôležitá téma tykanie vs. vykanie s bývalými spoluhráčmi a dnes vašimi zverencami? 

Absolútne nie. Skôr to bola téma pre chalanov, ktorí sami za mnou prišli a pýtali sa ma, či mi majú tykať alebo vykať. Dohodli sme sa, že moji bývalí spoluhráči mi môžu tykať, akurát ma nebudú oslovovať menom, ale slovíčkom „tréner“. 

Pamätáme si vás ako nesmierne technicky zdatného futbalistu. Chcel by Michal Gašparík vo svojom kádri futbalistu Michala Gašparíka? 

Iné je byť hráč a iné tréner. Aj ako futbalista meníte svoj pohľad s pribúdajúcim vekom. Keď som dozrieval, uvedomoval som si, že nie všetko som ako hráč robil ideálne. Musím priznať, že typy futbalistov ako som bol ja, neveľmi uznávam. Radšej mám iných hráčov. 

Čo konkrétne by vám teda vadilo, ak by ste mali svoje mladšie „ja“ v kádri? 

Nemám rád bezkontaktných hráčov a to bol môj problém, ktorý som nedokázal počas celej kariéry vyriešiť. Futbal sa posunul a žiada si dnes absolútnu komplexnosť. Hráčom nesmie chýbať futbalovosť, ale ani súbojovosť a práca bez lopty. 

Boli ste vážny ligový futbalista, okúsili ste aj ligy v okolitých krajinách. Myslíte si, že spomenuté nedostatky vám nedovolili rozvinúť sa natoľko, aby ste sa presadili naozaj vo veľkom futbale? 

Áno. Som o tom presvedčený, že ak by sa mi podarilo zapracovať na spomenutých veciach, mohol som vo futbale dosiahnuť oveľa viac. Priznávam, že to trochu ľutujem. Bola to moja chyba, no sčasti aj mojich trénerov, ktorí ma viedli. Nedokázali to totiž vo mne zlomiť. Keď mám takého hráča vo svojom tíme, idem tvrdo po ňom. Verím, že mu dokážem pomôcť a takýmto spôsobom mu pomôcť. 

Trnave dnes patrí vo Fortuna lige štvrté miesto, do konca nadstavbovej časti zostáva osem kôl. Čo najmä si želáte smerom do ďalších týždňov? 

Tímy, ktoré sa dostali do prvej šestky, chcú hrať v Európe. Je to aj náš cieľ. Samozrejme, pre jeho splnenie potrebujeme, aby sa nám darilo a aby sa nám vyhýbali zranenia. Bol by som veľmi rád, ak by sme to čo najďalej dotiahli aj v Slovnaft Cupe. Rád spomínam na leto 2019, keď som robil asistenta Michalovi Ščasnému a v dramatickom pohárovom finále sme po penaltovom rozstrele v Nitre zdolali Žilinu. Bol to zážitok na celý život. 

Ako vnímate konkurenciu v hornej šestke? 

Je to niečo úplne iné ako v skupine o záchranu. Myslím si, že menoslov účastníkov hornej šestky je spravodlivý. Postúpili do nej tímy, ktoré predvádzali najlepšiu výkonnosť počas celej základnej časti. Slovan Bratislava a Dunajská Streda hrajú tak trochu vlastnú súťaž, čo súvisí s ich kvalitou a rozpočtom, ktorý majú k dispozícii. My ostatní si to môžeme rozdať o tretie – štvrté miesto.   

MICHAL GAŠPARÍK – FAKTY 

  • Narodil sa 19. decembra 1981 v Trnave, je tréner futbalistov FC Spartak Trnava. 
  • Povolanie futbalistu a futbalového trénera zdedil po svojom otcovi – Michalovi Gašparíkovi st. 
  • Futbalovo vyrástol v rodnej Trnave, kde takisto debutoval v najvyššej súťaži, okrem Spartaka hrával aj za české kluby Most a Teplice, takisto Dunajskú Stredu, poľský Gornik Zabrze, Borčice, Gabčíkovo, Skalicu a aktívnu kariéru končil v nižších súťažiach v Rakúsku. 
  • Slovensko reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách až po výber do 21 rokov. 
  • S trénerskou kariérou začal v mládeži Spartaka, v januári sa stal nástupcom Norberta Hrnčára v pozícii hlavného trénera seniorského áčka. 
  • V úvodných siedmich zápasoch tohto roka Trnava pod jeho vedením získala pätnásť bodov (5-0-2), pričom zdolala Žilinu aj Dunajskú Stredu. 
  • Dnes špeciálne nefandí žiadnemu klubu a nemá ani obľúbeného hráča. V mladosti obdivoval umenie bývalého bulharského reprezentanta Christa Stoičkova.