Ako ste strávili vianočné sviatky s vedomím, že si od januára hľadáte nový klub?
Je to pre mňa úplne nová situácia. Voľným hráčom som bol vždy len v lete a aj to a vedomím, źe moje vtedajšie kluby so mnou chceli pokračovať v spolupráci. Vedel som teda, že sa vždy mám kde vrátiť, a preto som ten tlak z nájdenia nového pôsobiska na sebe až tak nevnímal. Chvalabohu sa mi nejaké možnosti otvárajú aj teraz. Verím, že si nájdem čoskoro takú, kde bude vzájomná spolupráca s klubom úspešná. No a čo sa týka sviatkov, trávil som ich tradične doma na východe s rodinou. Oproti minulým rokom však s krásnou zmenou - pribudol k nám syn Matteo, ktorý nedávno oslávil mesiac.
Z Nitry odchádzate a spolu s vami aj viacero ďalších opôr. Nie je to škoda vzhľadom na to, že ste reálne mohli zabojovať o hornú šestku?
Je to veľká škoda. Je mi to ľúto najmä z toho hľadiska, že naša vynikajúca partia po sebe chcela niečo zanechať, hoci aj úspech v podobe hornej šestky. Noví hráči výborne zapadli a prvé výsledky postupne prichádzali. Nebolo za tým nič iné, iba tvrdá robota a správna chémia, ktorú vytvoril partia a realizačný tím. Od pani upratovačky, cez chlapcov, až po trénerov Geriho a Galáda všetci ťahali za jeden koniec. Môj názor je, že sme to na konci nezvládli, či už na ihrisku, alebo v zákulisí.
Boli aj pre vás jesenné výkony tímu v ťažkej situácii prekvapením?
Nechcem vyznieť namyslene, ale pre mňa to prekvapenie nebolo. Tejto partii som maximálne veril, preto som v lete predĺžil zmluvu. Naozaj som ani na chvíľku nezapochyboval o tom, že budeme úspešní. Náš realizačný tím z nás vždy vyžmýkal maximum. Samozrejme, na Slovane, v Žiline a Trnave sa nevyhráva každý deň. Výhru so Slovanom považujem za highlight môjho pôsobenia v Nitre. Tie emócie boli neuveriteľné. Mrzí ma, že nám nebolo umožnené pokračovať v dobre našliapnutej práci.
Ste už v kontakte s prípadnými záujemcami o vaše služby?
Áno som. Som typ človeka, ktorý si vypočuje každú ponuku a žiaden návrh okamžite neodmietne . Snažím sa zobrať si potrebný čas. Nejaké kluby ma oslovili hneď, keď sa zmedializoval môj koniec v Nitre. Poprosil som o viac času, nechcel som robiť rozhodnutie, keď mnou lomcovali emócie. Viem, že situácia nie je jednoduchá, kluby pre Covid znižovali rozpočty a v zime je nájdenie pôsobiska náročnejšie, preto som vďačný za každý telefonát.
Oliver Podhorin s manželkou a synom Matteom (foto: Instagram Olivera Podhorina)
Váš návrat by určite uvítali fanúšikovia v Michalovciach...
To veľmi rád počujem. Michalovce sú môj domov. Aj futbalový. Vždy tam rád hrávam. Akurát cesta zo západu, je do Michaloviec nekonečná! (smiech) Nikdy som sa návratu nebránil. Verím, že si v Michalovciach ešte zahrám aj so švagrom Dominikom Kuncom. Aj cez Vianoce sme sa nasmiali na mnohých príhodách z čias, keď sme hrávali za Zemplín
Čo bude vašou prioritou pri výbere nového zamestnávateľa?
Možno očakávate odpoveď, že finančná stabilita... Som tolerantný človek a viem, že robiť futbal na Slovensku nie je ľahké. Preto viem veľa vecí pochopiť a akceptovať. Na druhú stranu, všetko má svoje hranice a aj vo futbale musí byt určitá rovnováha. Potrebujem sa cítiť v klube dobre. Či už si nájsť svoje miesto v partii, na ihrisku. Byť správne futbalovo vedený, mať dôveru trénera aj spoluhráčov. S manželkou si vieme vytvoriť zázemie kdekoľvek. Ak je to pekné mesto a má super štadión a ľudia žijú futbalom, je to len plus.
Na jeseň ste nevynechali ani jednu minútu, prežívate herne najlepšie obdobie v kariére?
Priznám sa, že toto bol môj individuálny cieľ. Nevynechať ani minútu a mať stabilizované výkony. Pri podpise zmluvy som si želal odohrať všetko a čo najlepšie. Ťažko sa považuje toto obdobie za najlepšie v kariére, keďže som práve ukončil pôsobenie v Nitre. Som ale aj tak vďačný. Viem, že dokážem hrať ešte lepšie. To bude ďalší pridaný cieľ, v ktorom chcem pokračovať v mojom ďalšom pôsobisku.
Je táto bilancia aj o šťastí, napríklad vyhýbať sa zraneniam aj kartám, alebo ide o výsledok dobrej prípravy a formy?
Všetko, čo ste vymenovali, sú dôležité aspekty na to, aby hráč pravidelne nastupoval. Plus dôvera trénera, kolektívu a herné sebavedomie. Samozrejme, môžete mať všetko z uvedeného, ale ak vás nepodrží zdravie, nemáte možnosť nič z futbalových kvalít ukázať na ihrisku. Verím, že mi to vydrží čo najdlhšie.