Z Afriky späť na Slovensko. Ukázať to najlepšie, čo Miloš Lačný dokáže

Z Afriky späť na Slovensko. Ukázať to najlepšie, čo Miloš Lačný dokáže

S útočníkom ŠKF Sereď Milošom Lačným o tom, prečo sa vrátil do našej ligy a čo zažil počas pôsobenia v Juhoafrickej republike.

Uplynulý rok strávil v Juhoafrickej republike v Durbane, kde aj pod vedením trénera Jozefa Vukušiča hrával za miestny FC AmaZulu. Hoci v septembri v klube skončil, bez práce dlho nezostal. Uplynulý týždeň sa útočník Miloš Lačný (32) dohodol na zmluve do konca jesennej časti so svojím bývalým klubom so Serede. Nahradiť má zraneného Dina Špehara. V Afrike góly nestrieľal, no ani nenastupoval na svojej typickej pozícii útočníka. V ŠKF sa od levočského rodáka očakáva, že bude pravidelne napínať siete za súperovými brankármi. „Mám motivačne postavenú zmluvu,“ potvrdil tieto slová v rozhovore pre našu ligu.   

Prečo ste sa rozhodli pre návrat do Serede? 

Lákalo ma opäť hrať súťažne futbal. Je to lepšie ako čakať doma až do januára, čo sa vyskytne, hoci pôvodný plán bol, že si oddýchnem. Som veľmi šťastný, že to napokon dopadlo takto. Všetci vieme, že Sereď pracuje v skromných podmienkach, ale ponúkli mi skutočne motivačne postavenú zmluvu. Pokiaľ sa mi bude dariť a pomôžem klubu, môžem sa mať do konca jesene veľmi dobre. Začiatkom januára by som sa chcel do Juhaofrickej republiky vrátiť. Uvidíme, ako to celé dopadne. 

Prišli ste v zvláštnom čase. Sereď mala na určitú dobu pozastavené kolektívne tréningy, pretože v šatni ŠKF sa šíril koronavírus. Čo na to hovoríte? 

O tom som sa dozvedel až nedávno. Viem, že nás čakajú dve dohrávky. Dnes už trénujem s mužstvom a príde mi to tak, akoby som z klubu nikdy ani neodišiel. Dokonca sedím na tom istom mieste. 

Na ktoré tváre v šatni ste sa najviac tešili? 

Na stálice klubu ako Adam Morong, Ľubo Michalík, Tomáš Hučko a mnohí ďalší. Akurát chýba Pali Penksa, ktorý medzičasom odišiel. Hoci sa to nezdá, mužstvo sa pomerne obmenilo. V kádri je veľa nových chalanov najmä z Balkánu. Potrebujem ešte trochu času, aby som si zapamätal mená všetkých. V tréningu nám to ide super. Som veľmi spokojný s tým, ako mužstvo po korone vyzerá. 

Čaká vás dohrávka so Senicou. Budete už k dispozícii trénerovi Petrovi Lérantovi? 

Som pripravený a veľmi sa teším. Cítim sa výborne, pretože som si nedal žiadne voľno. Aj počas lockdownu v Afrike, ktorý bol naozaj veľmi prísny, som stále trénoval pomocou videa, prípadne individuálne. Po príchode domov som takisto nepoľavil, pretože ponuka môže vždy prísť. Nechcel som zažiť potom svalovicu, prípadne naháňanie stratenej kondície. Snažil som sa udržať sa vo forme, v akej som bol. Podarilo sa. Na tréningoch sa cítim skvele, mám fyzickú aj psychickú pohodu. Verím, že sa to prejaví aj v zápasoch. 

Sereď je v dolnej šestke. Veríte, že sa posuniete nahor? 

Myslím si, že v našej lige je možné všetko. Slovan a Dunajská Streda majú mužstvá zložené z legionárov, ich kvalita je vyššia. Zvyšné tímy si to vedia rozdať s každým ako rovný s rovným. Tretie miesto môže obsadiť v podstate ktokoľvek. My sa pokúsime hrať čo najlepšie. Verím, že ukážeme mnoho skvelých momentov. 

Na koľko gólov si trúfate do konca jesene? 

Neviem na to odpovedať. Budem sa snažiť v každom zápase podať čo najlepší výkon a pomôcť mužstvu. Jednoducho, chcem len ukázať to najlepšie, čo Miloš Lačný dokáže. Počas mojej prvej éry v Seredi sme ako nováčik skončili v prvej šestke. Pomohol som mužstvu nejakými gólmi. Chcel by som v tom pokračovať.   

AFRICKÝ PRÍBEH NEKONČÍ 

Spomenuli ste, že by ste sa radi vrátili do Juhoafrickej republiky. To sa vám tam tak páčilo? 

Beriem to tak, že som v Afrike poriadne ani nezačal. Odohral som za AmaZulu iba šesť súťažných zápasov počas pôsobenia Jozefa Vukušiča. Aj to na poste stredopoliara, takže som sa strelecky nepresadil. Následne prišiel lockdown a všetko sa zastavilo. Tréner skončil, no ja som zostal v mužstve a snažil som sa najviac, ako sa len dalo. V každom tréningu som dával najviac gólov, makal som na sebe a cítil som sa výborne. Žiaľ, priestor som nedostával. V klube sa udialo veľa zmien, dokonca na majiteľskej úrovni. Môj príbeh v Afrike sa určite neskončil. Dostal som už ponuky z ďalších dvoch klubov z ligy v JAR. Nikto mi ich nesprostredkoval. Jednoducho si ma všimli. Verím, že sa do Afriky opäť vrátim a snáď to bude čo najskôr. 

Do JAR sa stále vracia aj tréner Jozef Vukušič. Veríte, že sa opäť stretnete v jednom tíme? 

Všetko je možné. Pravda ale je, že v AmaZulu sa k nemu nezachovali pekne a trochu mu to celé znechutili. Takýto koniec si nezaslúžil. Do klubu priniesol európsku mentalitu, čo si vôbec nikto nevážil. Sám mi povedal, že do januára nechce vidieť futbal. Či už to bude s ním alebo bez neho, uvidíme. Ja mám svoju cestu. 

V čom spočívajú rozdiely medzi európskym a juhoafrickým futbalom? 

Nemá zmysel to porovnávať. Na zápasy chodí veľmi veľa ľudí, napĺňajú štadióny s kapacitou 80-tisíc miest. Každý žije futbalom. Keď je na programe šláger, celé mesto sa ocitne pred zápasom v zápche, prestížne súboje sa rozoberajú na pätnástich televíznych kanáloch. Záujem je ako v nemeckej Bundeslige, hoci kvalita je, samozrejme, výrazne nižšia v porovnaní s Nemeckom. V lige hrajú najlepší africkí futbalisti, ktorí sa z nej túžia dostať do Európy. Sú to dobrí hráči, ktorí akurát zaostávajú v taktike. Verte, že v pravidelne skvelej kulise vám futbal veľmi chutí. Mne akurát nevyhovovalo počasie. Takmer celý rok je veľmi teplo, spotíte sa už pri rozcvičke. Tričko som si menil aj štyrikrát za zápas. 

Spomenuli ste, že tamojším hráčom nevonia príliš taktika. Skúste byť konkrétnejší. 

Veci ako pressing či zmena ťažiska im nehovoria nič. Každý chce byť Neymar. Všetci to skúšajú individuálne, príliš si neprihrávajú, a tak padá málo gólov. V tréningoch sa stále zabávajú, vtipkujú, a to sa prenáša aj do zápasov. Vymýšľajú hlúposti a potom spaľujú šance. Hráči v juhoafrickej lige majú veľkú kvalitu, no chýba im systém. Tak sa v Európe nehrá a oni sa do nej pritom chcú dostať.   

ČAKANIE NA PREZIDENTA 

V Juhoafrickej republike vládli pre pandémiu veľmi prísne opatrenia? 

Bolo to náročnejšie ako vo väčšine európskych krajín. Slováci naozaj nevedia, čo je lockdown, lebo ho jednoducho nemali. Vonku nebolo ani nohy, vládol zákaz vychádzania. Chodiť sme nemohli naozaj nikam, boli sme zatvorení v bytoch. Po jedlo sme si nemohli ísť ani do reštaurácií. Museli sme si variť, prípadne vám ho oni doniesli domov. Zakázané boli prechádzky v parkoch, plávanie v oceáne, ale aj predaj rôznych produktov ako alkohol či tabak. Väčšina obchodov jednoducho bola zavretá. Všetci sme len čakali, čo povie prezident Cyril Ramaphosa, ktorý stále odkladal rozhodnutia. Nikdy nedodržal termín ohlásenia dôležitých informácií týkajúcich sa boja s pandémiou. To je celkovo typické pre Afričanov. Na všetko majú čas. 

Ako ste vy v dobe najtvrdších opatrení trávili čas? 

Prostredníctvom sociálnych sietí som bol v kontakte s kamarátmi a rodinou. Čas po večeroch som si krátil pri Xboxe a samozrejme, stále som trénoval. Snažil som sa aj túto situáciu využiť vo svoj prospech. Schudol som, zmenil som za mesiac svoju postavu, takže to malo svoj význam. 

Aké to bolo bývať pri oceáne bez toho, aby ste do neho mohli vôbec vojsť? 

Zaujímavé, keďže sa nedalo ani len poprechádzať po pláži. Všetko uvoľňovali postupne. Najskôr sa človek mohol ísť prejsť k oceánu, neskôr mohol vojsť do vody, ktorú musel mať ale maximálne po kolená. Potom povolili našťastie aj kúpanie. 

Rodina vám veľmi chýbala? 

Všetko sťažil práve lockdown. Ak by veci išli podľa plánu, bol by som doma napríklad počas leta. Samozrejme, najbližší mi chýbali. Človek to cíti najviac pri deťoch. Keď som prišiel na Slovensko, bolo vidieť, ako veľmi sa posunuli ďalej. Veľa som toho zameškal, tak sa teraz snažím všetko dobehnúť.

EMOTÍVNE PROTI RUŽOMBERKU 

Návrat na Slovensko musí byť po lockdowne pre vás asi veľmi príjemná zmena. 

Samozrejme. Navyše, je to o to krajšie, že opäť nazriem do Fortuna ligy. Mám skutočne rád našu súťaž. Aj keď som tu nebol, stále som sledoval výsledky mužstiev a tiež to, ako sa darí mojím kamarátom. Na Slovensko sa vždy rád vraciam a som rád, že budem opäť na očiach. 

Aké ohlasy ste dostali na svoj návrat? 

Dosť sa tomu venovali médiá, čo ma, samozrejme, teší. Veď je to v podstate iba obyčajný prestup. Vnímam to aj ako ocenenie mojej kvality. Mnohí mi hovoria, aby som už zostal doma a bol s rodinou. Teší ma, že som s najbližšími, no mňa baví spoznávať nové ligy a nové kluby. Ešte by som rád za futbalom zamieril za hranice. 

Na ktoré zápasy sa najviac tešíte? 

Pozeral som si program a zistil som, že so Slovanom sa do konca jesene už nestretneme. Škoda, pretože práve proti nášmu majstrovi som vždy dával najviac gólov. Najemotívnejší bude pre mňa zrejme zápas proti Ružomberku. Tento klub mi dal veľa a stále ho milujem. Verím, že raz ešte môže nastať príležitosť na návrat do MFK. Majiteľ klubu tomu nie je momentálne naklonený, no ja aj tak požívam voči nemu rešpekt za všetko, čo pre mňa spravil. Takisto voči všetkým, ktorí pracujú v prospech ružomberského futbalu. 

Zápas s MFK bude o to špecifickejší, že Ružomberok vedie vám dobre známa dvojica Ján Haspra ml. - Marek Sapara? 

Veru. Keď hrá človek proti svojmu bývalému klubu a tiež proti priateľom, vždy je ťažké sa odosobniť. Vážim si veľa ľudí, ktorí pracujú v MFK. Sám som zvedavý, ako sa budem cítiť, keď vybehnem na ihrisko. 

  

LIPTOVSKÝ MESSI? TOTO UŽ NIE 

„Lobol som si ho jak Messi,“ takto doslova a dopísmena Miloš Lačný opísal jeden zo svojich gólov ešte v dobe, keď hrával za MFK Ružomberok. Nie nadarmo mu prischla prezývka „Liptovský Messi“. Spýtali sme sa ho, po vzore koho bude dávať góly teraz. „Už som si niečím prešiel, som starší, nepotrebujem nijak pôsobiť na ľudí. Chcem sa baviť futbalom a mať z neho radosť. Práve preto ho hrám. Žiadny Liptovský Messi, jednoducho Miloš Lačný,“ s úsmevom odpovedal.   

MILOŠ LAČNÝ – FAKTY 

  • Narodil sa 8. marca 1988 v Levoči, hráva za ŠKF Sereď na poste útočníka. 
  • S futbalom začínal v Spišskom Štvrtku, neskôr sa presunul do Spišskej Novej Vsi a svoju kariéru potom rozvíjal v mládeži MFK Ružomberok. 
  • Na seniorskej úrovni debutoval práve v Ružomberku, počas svojej kariéry ale hrával neskôr v mnohých zaujímavých kluboch a krajinách. 
  • Okrem Ružomberka nastupoval postupne za Spartu Praha, Slovan Bratislava, škótsky tím Dundee United, bieloruské Neman Grodno, kazašský Kairat Almaty, poľský Slask Vroclav, MŠK Žilina, gruzínske Torpedo Kutaisi, Sereď a juhoafrické AmaZulu. 
  • Slovensko reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách až po národný výber do 21 rokov. 
  • Riadi sa podľa životného motta: „Ako si spravíš, tak máš.“