Hoci jeho meno nebolo verejne známe, po príchode na lavičku Zlatých Moraviec okamžite pútal pozornosť. Ľuboš Benkovský sa stal trénerom tímu od Žitavy len vo veku 31 rokov, čo z neho robí piateho najmladšieho kormidelníka v histórii našej ligy. Prvý veľký skalp získal už v 3. kole, keď ViOn zdolal úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (2:1). „Toto víťazstvo si samozrejme veľmi ceníme, no mohli sme mať aj viac bodov,“ neskrýval náročnosť v rozhovore pre našu ligu mladý kouč, ktorý v úvodných šiestich kolách získal so svojimi zverencami šesť bodov, čo Zlaté Moravce stavia na 7. miesto.
Po výbornom vstupe do sezóny ste z posledných troch fortunaligových zápasov vydolovali jediný bod. Ste sklamaný?
Áno. Hrali sme dobre, držali sme sa nášho plánu. Akurát sa nám zápasy nepodarilo dotiahnuť do väčších bodových ziskov. To sa bohužiaľ občas stáva.
Naposledy ste v ligovom dueli doma remizovali so Senicou (2:2). Čo vám chýbalo k tomu, aby ste dosiahli lepší výsledok?
Prekvapil nás pokutový kop už v prvej minúte, čo sa podpísalo na zmene hry. Po tomto momente sme sa práve my stali tým mužstvom, ktoré malo viac loptu na svojich kopačkách a muselo sa snažiť o postupný útok. Vyrovnali sme, ale súper využil ďalší rýchly protiútok. Výsledok zápasu teda ovplyvnila aj skutočnosť, že sme museli zmeniť štýl hry, na ktorý sme boli zvyknutí. V tabuľke ste aj napriek posledným slabším výsledkom v pokojnom strede.
Vládne spokojnosť s vašim súčasným postavením?
Spokojnosť je, samozrejme, relatívny pojem. Mohli sme mať aj viac bodov. Tabuľka je nabitá. Jeden zápas vyhráte a ste na treťom mieste. Naopak, jeden prehráte a ste dolu. Mužstvá sú vyrovnané a v priebehu súťaže bude určite dochádzať k výraznejšej obmene poradia.
Z veľkej časti ste v Zlatých Moravciach zložili nový káder. Potrebujete ešte čas?
Určite áno. Stihli sme sa venovať zásadným veciam, ktoré sme premietli do našej hry. Postupne sa zaoberáme ďalšími a ďalšími podstatnými detailami v našom hernom systéme. Všetko chce čas. Pracujeme neustále na našom zlepšení.
Z doterajšieho priebehu súťaže bol pre vás najkrajší zážitok víťazstvo nad Slovanom?
Pre mňa ako trénera určite áno. Slovan je veľký klub, my sme naopak menší, rodinný. Chceme ale hraťseriózny futbal. Víťazstvo nad takýmto súperom je pre každého z nás niečo výnimočné.
S čím by ste boli spokojný po konci sezóny?
Našim základným cieľom je zotrvať vo Fortuna lige, no v kútiku duše túžime po prvej šestke.
VÁŽI SI REŠPEKT
Znamená pre vás niečo skutočnosť, že ste piaty najmladší tréner fortunaligovej histórie?
Je to pre mňa pocta a odmena za doterajšiu robotu. Všetko, čo som odviedol, sa mi zatiaľ stále vracia iba v pozitívnom zmysle. Futbal je, samozrejme, nevyspytateľný a veci sa môžu časom aj zvrtnúť. Aj preto si vážim súčasný stav. Som nesmierne rád, že sa mi podarilo dostať sa do Fortuna ligy. Cítim zodpovednosť voči ľuďom, ktorí mi prejavili dôveru. Verím, že sa mi podarí splatiť ju.
Trénerov je veľa, no miest na fortunaligových lavičkách iba dvanásť. Kedy ste prvýkrát začali veriť,že takáto šanca môže prísť?
Pracujem dlhodobo, trénerstvu sa venujem asi dvanásť rokov. Každý tréner túži po postupnom napredovaní. Neočakával som, že to príde takto rýchlo a do poslednej chvíle som si ani nepripúšťal, že smerujem na lavičku fortunaligistu. Keď padla definitíva, naraz som si uvedomil, že je to realita.
Ste radi, že práve ViOn je váš prvý klub medzi elitou?
Určite áno. Som súčasť klubu, ktorý má zázemie, históriu aj svoju filozofiu. Tunajšie prostredie mi sedí. Môžem tu aplikovať moje vnímanie futbalu.
Dnes sa o vás hovorí ako o mladom trénerovi. Ako by ste chceli, aby sa o vás hovorilo po pár rokoch?
Zaujímavá otázka... Bol by som rád, aby sa pochybnosti o mne súvisiace s vekom vytratili a aby sa hovorilo, že viem odviesť serióznu a dobrú robotu, ktorá prináša adekvátne výsledky.
Aké sú pre vás stretnutia so staršími a skúsenými kolegami?
Veľmi ma prekvapilo, že tréneri súperov mi prejavujú náležitý rešpekt. Nemyslel som si, že to tak vždy bude. Naozaj si to vážim.
Vo vašej kabíne je až päť hráčov starších ako vy. Ako sa to podpisuje na spolupráci?
Mne osobne to nerobí žiadny problém. Dokážem si nájsť cestu aj k týmto futbalistom. Samozrejme, nie vždy je všetko stopercentne ideálne, no vychádzame bez problémov. Som spokojný s tým, ako funguje našašatňa.
Tykajú vám hráči?
Vo svete sa táto vec nerieši a rovnako je to aj u nás. Dôležitá je úcta a rešpekt, zároveň aj určitý profesionálny odstup. Sú hráči, ktorí mi tykajú a tiež takí, ktorí mi vykajú. Základ je oslovenie „tréner“. Hranice neprekračuje ani jedna strana.
STÁLE SA ZLEPŠOVAŤ
Máte za sebou aj roky aktívnej hráčskej kariéry na nižšej úrovni. Prečo nebola výraznejšia?
Už v mladom veku som si uvedomoval, že moja výkonnosť pravdepodobne nebude stačiť na profesionálnu úroveň. Je pozitívne, že som si to priznal a začal som hľadať alternatívy, ako zostať vo futbalovom prostredí. Aj môj otec bol tréner, a tak som sa rozhodol ísť touto cestou. Venoval som tomu všetok voľnýčas.
Trénerstvo vás okamžite chytilo?
Určite áno. Trénerská práca ma nielen zaujala, ale odkryla mi aj mnohé aspekty futbalu, ktoré si bežní fanúšikovia ani neuvedomujú.
Gro trénerov na Slovensku má popri tejto vášni iné povolanie. Kedy sa to u vás zlomilo a začali ste si uvedomovať, že sa môžete stať profesionálnym koučom?
Išlo to postupne. Dal som sa na štúdium futbalového trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Popri tom som trénoval. Začal som pri najmladších kategóriách ažsom sa dostal k mužom. Malo to svoju postupnosť, nič som neurýchľoval a získal som rozhľad.
Máte sny a ciele ako futbalisti? Túžite po zahraničnom angažmáne, prípadne po reprezentácii?
Mojou víziou je stále sa postupne zlepšovať. Túto prácu robím len preto, že ma baví. Na základe toho jej nemám problém venovať všetok voľný čas. Samozrejme, človek túži po progrese či už v rámci Slovenska, alebo aj zahraničia.
Aký futbal sa vám najviac páči? Čím chcete, aby sa prezentovali vaše tímy?
Snažím sa vychádzať z typológie hráčov, ktorých mám v mužstve. Určite mám ale rád organizovaný a aktívny futbal s jasnou cestou za víťazstvami.
Máte trénerský vzor či už doma alebo v zahraničí?
Sledujem viacerých trénerov a ich fungovanie. Vždy sa snažím odpozerať pozitíva, ktoré mi môžu pomôcťstať sa lepším trénerom. Ak by som mal vypichnúť jedno meno, tak je to zrejme Marcelo Bielsa.
Cítite, že trénerstvo bude pre vás povolanie na celý život?
Venujem sa mu dvanásť rokov, obetoval som tomu veľa času a stále ma to baví. Áno, zotrvať pri trénerstve dlhé obdobie je pre mňa priorita. Samozrejme, chcem sa stále zlepšovať, aby som odvádzal čo najlepšiu robotu.
TRÉNER S DOKTORÁTOM
Ľuboš Benkovský sa v trénerstve snaží posúvať nielen prakticky, ale aj teoreticky. Dôkazom toho je, že má titul nielen pred menom, ale aj za ním. „Mám magisterský titul a tiež titul PhD. Viem, že vo futbale to nič extra neznamená, no vzdelanie mi pomohlo dostať sa k množstvu informácií, ktoré si môžem vyhodnocovať. Dáva mi to možnosti lepšie sa rozhodnúť pri nastavení tréningového procesu a tiežvnímať futbal komplexne,“ povedal Ľuboš Benkovský.
ĽUBOŠ BENKOVSKÝ – FAKTY
- Narodil sa 22. februára 1989 v Trnave, je tréner FC ViOn Zlaté Moravce.
- Futbal hrával aktívne do veku 27 rokov na nižšej úrovni.
- Vyštudoval odbor tréner futbalu na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
- S trénerstvom začínal v FC Spartak Trnava, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, mužský futbal okúsil prvýkrát v juniorke červeno-čiernych. Následne viedol Lokomotívu Košice a Trebišov.
- Od sezóny 2020/21 vedie z pozície hlavného trénera FC ViOn Zlaté Moravce, vďaka čomu sa stal piatym najmladším kormidelníkom v histórii Fortuna ligy.
- Nemá obľúbený zahraničný klub a ani zahraničného hráča, futbal sleduje komplexne.
- Je zasnúbený s partnerkou Nikoletou.