Do Žiliny prišiel pred troma rokmi z arménskeho FC Širak Gjumri s visačkou veľkého talentu. Stredopoliar Vahan Bičachčjan (21) začal svoj potenciál aj pre zdravotné problémy v minulosti naplno ukazovať až túto jeseň. Stal sa oporou „šošonov“, keďže v piatich zápasoch nového ročníka vsietil päť gólov a pridal aj jednu asistenciu. Jeho výkony neunikli pozornosti reprezentačného trénera Joaqina Caparrosa Camina, ktorý talentovaného mladíka prvýkrát povolal do seniorského národného tímu. Z lavičky sa prizeral prehre v úvodnom zápase novej edície Ligy národov v Severnom Macedónsku (1:2). Už účasť v národnom tíme ale považuje za veľký úspech. Zvlášť, keď si predstaví, čím si prešiel v minulosti. „Základom je viera. Najmä viera v Boha a vo svoje schopnosti,“ povedal v rozhovore pre našu ligu Vahan Bičachčjan.
Čo znamená pre vás, že ste súčasť seniorskej reprezentácie?
Veľmi veľa. Dlho som čakal na túto šancu. Hrať za národný tím je cieľ a sen každého futbalistu. Nesmierne si to vážim. Budem tvrdo pracovať v tréningoch, aby som dostal šancu aj v zápase. Je skvelé, že môžem byť v jednom tíme s hráčmi, ktorí majú fantastickú kariéru a veľkú kvalitu. Spolupráca s nimi mi pomáha, dodáva mi veľa skúseností.
Aký zápas ste sledovali z lavičky na štadióne v Skopje?
Na začiatku sme rýchlo inkasovali z penalty a ešte do prestávky súper premenil aj ďalšiu. Potom to už bolo náročné. Ani podmienky neboli jednoduché, keďže sa hralo v extrémnom teple. Po zmene strán sme už hrali lepšie, dominovali sme, dostávali sme sa do šancí a mohli sme aspoň remizovať. Škoda, že sa nám to nepodarilo. V reprezentácii máme ale sedem-osem nových hráčov, ktorí sú spoločne na svojom prvom zraze. Myslím si, že ak budeme pokračovať v svedomitom tréningu, výsledky sa dostavia.
Ako sa cítite v novom kolektíve?
Niektorých chlapcov som už poznal, keďže sme spolu hrávali v reprezentácii do 19 a 21 rokov. Boli sme spolu v kontakte a dnes sme spoločne súčasťou reprezentácie, čo ma veľmi teší. Chcem ďalej tvrdo pracovať, aby to tak bolo aj v budúcnosti.
Veríte, že v ďalšom zápase zdoláte doma Estónsko?
Áno. V Severnom Macedónsku sme mohli remizovať a zostali sme po zápase smutní. Rýchlo sme sa to ale snažili hodiť za hlavy a teraz sa už sústredíme na Estónsko. Urobíme všetko pre dobrý výsledok a víťazstvo.
Od ktorých spoluhráčov v reprezentácii sa môžete najviac naučiť?
Každý, kto je člen nášho národného tímu, má zaujímavú kariéru. Niektorí chlapci hrávajú najvyššiu ruskú súťaž. Veľmi veľa sa môžem naučiť od Henricha Mchitarjana, ktorý aktuálne nastupuje za AS Rím. Momentálne nie je s nami, ale odmalička ho sledujem. Máme ale aj ďalších hráčov, ktorí sú pre mňa inšpiratívni. Sledujem ich nielen v zápasoch a tréningoch, ale mám radosť, že s nimi môžem tráviť aj voľný čas. Dá sa od nich veľa naučiť, o čo sa aj snažím. Sú to profesionáli s množstvom skúseností.
POD DROBNOHĽADOM
Do reprezentácie ste sa dostali na základe vašej aktuálnej formy. Píše sa v Arménsku veľa o tom, ako sa vám aktuálne darí?
Nielen novinári, ale všetci fanúšikovia futbalu sledujú, ako sa darí arménskym futbalistom v zahraničí. Dostávam veľa gratulačných odkazov, z čoho mám samozrejme veľkú radosť. Teší ma, že som zdravý a že sa môžem rozvíjať v Žiline. Vďaka MŠK som sa veľmi zlepšil a chcem v tom stále pokračovať. Chcem vrátiť klubu to, čo mi dal. Zároveň chcem svojimi gólmi tešiť fanúšikov v Arménsku. Mám radosť, keď môžem zlepšiť ľuďom náladu svojimi výkonmi. Každý pozerá futbal preto, aby sa pri ňom mohol usmievať. Ak k tomu môžem prispieť, som aj ja spokojný.
Čomu pripisujete, že sa vám teraz začalo takto dariť?
Po príchode do Žiliny ma neobišli zranenia. Musel som podstúpiť operáciu kolena. Mesiac po návrate som si poranil členok. Bolo to ťažké, pretože som v podstate viac ako rok netrénoval. Mal som veľké bolesti a keď som sa opäť zapojil do tréningového procesu, nebolo to ono. Chvalabohu, už sa cítim dobre. Ďakujem Bohu, bez neho by bolo všetko inak. Teraz som zdravý a makám na sebe. Základom je viera. Najmä viera v Boha a vo svoje schopnosti. So sebadôverou dokážete všetko.
Ste prekvapený, ako sa vám aktuálne strelecky darí?
V Žiline považujem za základ svedomitý tréning. Keď príde zápas, každý vie, čo má robiť. Tréneri nám veľmi pomáhajú a mňa teší, že u mňa sa to prejavuje práve v streleckej potencii. Nie som prekvapený, pretože mi klub pomohol k tomu, aby som bol dobre pripravený. V každom zápase idem naplno a zakaždým chcem dať gól. Góly sú moja robota. Chcem takto pokračovať aj naďalej, aby som čo najviac pomáhal tímu. Každý z nás je pripravený nechať všetko na ihrisku.
Hoci dávate veľa gólov, nie vždy ste súčasť základnej zostavy. Je to pre vás impulz k tomu, že sa stále potrebujete zlepšovať?
Samozrejme. Je veľa vecí, v ktorých môžem napredovať. Snažím sa o to v každom zápase. Dôležité je, aby sme víťazili. Ak môžem pomôcť tímu k úspechom, je mi jedno, či hrám od začiatku alebo nie. Bez ohľadu na minutáž sa snažím pomôcť vždy k čo najlepšiemu výsledku. Pozerám sa v prvom rade na tím a až potom na seba.
Ako ste spokojný s aktuálnou treťou pozíciou v tabuľke?
Myslím si, že tento kolektív môže dokázať veľa. Tvoríme super partiu zloženú z mladých chlapcov. Každý chce hrať futbal a všetci máme svoje sny a ciele. Všetci tvrdo pracujeme, lebo bez toho by to nešlo. V kabíne vládne pozitívna atmosféra. Verím, že tak to zostane a že nazbierame veľa skúseností. Chceme sa stále zlepšovať, aby sme ešte viac tešili fanúšikov. Nie každý zápas sa vám vydarí, ale o tom je futbal. Aj prehry prinášajú skúsenosti. Snažíme sa, aby sme sa z nich vždy poučili.
MYSLEL SI, ŽE JE KONIEC
Čo najmä vám dalo trojročné pôsobenie v MŠK?
Najdôležitejšie je sústrediť sa na každý jeden detail. Dôležité sú nielen tréningy a zápasy, ale aj to, čo robíte mimo nich. Dbáme na vitamíny, regeneráciu, životosprávu... Naučil som sa, že vo futbale sú dôležité maličkosti.
Stanovujete si po piatich góloch strelecké méty?
Ani veľmi nie. Nesústredím sa na to, koľko gólov mám dať za sezónu. Takéto uvažovanie hráčovi viac škodí ako pomáha. Treba sa sústrediť na iné veci a na prospech tímu. Potom prídu góly a asistencie aj samé. Vždy sa zameriavam na svoje úlohy. Rozmýšľam nad tým, čo mám robiť s loptou na nohe a čo bez nej. Takisto nad tým, ako mám pomôcť spoluhráčom. Víťaziť musíme ako tím.
Zo Žiliny sa v uplynulých sezónach predalo množstvo hráčov. Stačí spomenúť Milana Škriniara, Róberta Boženíka, Denisa Vavra... Je vaším cieľom nasledovať ich?
Je to pozitívny príklad. Keď vidíte, že vaši kamaráti a spoluhráči sa posúvajú ďalej, veľmi vás to teší. Boli ste s nimi v jednej šatni, spolu ste trávili voľný čas a zrazu vidíte, čo dokázali. Je to super aj pre vás. Týmto chlapcom totiž želám len to najlepšie a zároveň vidím, že sa to dá. Do Žiliny som prišiel zlepšovať sa. Chcem sa stať hráčom, ktorý bude vedieť v každom zápase pomôcť tímu. Ak sa mi vďaka tomu podarí posunúť ďalej, budem šťastný. Každý sa chce zlepšovať a hrať za dobré mužstvo.
Kedy by ste chceli zamieriť do zahraničnej súťaže?
Takto nerozmýšľam. Mohlo by mi to uškodiť. Človek sa musí sústrediť na to, čo je teraz. Aby ste mali krajšiu budúcnosť, musíte pracovať v prítomnosti. Keď tak budete robiť, odmena sa dostaví. Jediným cieľom hráča by malo byť to, aby sa nasledujúci deň stal lepším ako bol včera.
Cítite sa dnes v najlepšej forme, akú ste kedy mali?
Cítim sa v pohode. Som zdravý a to je pre mňa absolútna priorita. Zároveň ale viem, že sa môžem stále zlepšovať.
Čo vás naučilo obdobie, keď ste nemohli pre zdravotné problémy ani len trénovať?
Bolo to naozaj náročné dlho som nemohol robiť vôbec nič. Lekári určitý čas nevedeli prísť na problém. Nestratil som ale vieru v Boha. Stále som sa modlil, aby mi pomohol. Iná možnosť nebola. Myslel som si, že je koniec. Viera mi pomohla a dnes som zdravý. Vždy pred spaním ďakujem Bohu za to, že to tak je. Človek bez problémov a bolestí si ani neuvedomuje, ako sa má dobre. Keď je zle, nemôžete stratiť vieru. Vždy treba zostať pozitívny.
OTEC AKO OPORA
Vahan Bičachčjan pochádza z futbalovej rodiny. Futbal hrával aj jeho otec Vardan, ktorý je dnes tréner Araratu Jerevan. „Môj otec znamená pre mňa veľa. Odmalička sa snaží, aby sa mi vo všetkom darilo. Je to človek, ktorý ma podporuje za každých okolností. Navyše, stále mi zdôrazňuje, v čom sa môžem zlepšovať. Bez neho by som nebol taký, ako dnes som. Ďakujem za to, že ho mám pri sebe a že stále pri mne stojí,“ povedal na adresu svojho otca Vahan Bičachčjan.
PARÁDNA SLOVENČINA
Celý tento rozhovor sa uskutočnil v slovenčine. Vahan Bičachčjan sa totiž za tri roky výborne naučil ovládať náš jazyk. „Ďakujem za pochvalu. Bol to môj cieľ čo najskôr sa po príchode na Slovensko naučiť reč. Musím sa za to poďakovať mojím kamarátom a spoluhráčom v Žiline, s ktorými som sa denne rozprával. Najskôr po anglicky, no postupne som sa učil slovensky. Zo začiatku to bolo smiešne, ale aspoň bola zábava. V takomto skvelom prostredí sa všetko učí ľahšie a lepšie,“ skonštatoval arménsky stredopoliar.
VAHAN BIČACHČJAN – FAKTY
- Narodil sa 9. júla 1997 v arménskom Gjumri, hráva na poste stredopoliara za MŠK Žilina.
- S futbalom začínal v tíme Širak Gjumri, kde sa prepracoval do seniorského mužstva. - V lete 2017 prestúpil do MŠK Žilina, no v prvom tíme MŠK sa aj pre zdravotné problémy prepracoval výraznejšie až túto jeseň.
- Vo Fortuna lige odohral celkovo 22 zápasov, strelil v nich 6 gólov a pridal 2 asistencie. V tomto ročníku absolvoval 5 súbojov s bilanciou 5+1.
- Arménsko reprezentoval v kategóriách do 19 a 21 rokov, momentálne je prvýkrát súčasťou seniorského národného tímu.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Real Madrid
- Spomedzi hráčov mu imponuje kvarteto James Rodriguez, Hakim Ziyech, Eden Hazard a Kevin De Bruyne.