Spoločne so svojimi zverencami bol v piatok pri víťazstve (2:0) v Trnave, ktorým Ružomberok zavŕšil svoju cestu do Európskej ligy. V rozhovore pre našu ligu priznal, že ja na svojich chlapcov nesmierne hrdý.
Ako hráč ste zažili veľa ťažkých a dôležitých zápasov? Ako ste prežívali duel v Trnave už ako tréner?
Zápasové stavy prežíva človek v pozícii trénera podstatne náročnejšie. Ako hráč bojujete na ihrisku, ste v tempe a myslíte na svoje úlohy. Na lavičke skôr tŕpnete. V Trnave sme však mali plán a ako tréner som si neskutočne užil to, že hráči ho do bodky splnili. Predviedli skvelý výkon a perfektný prístup. Pritom to bol nesmierne náročný a dôležitý zápas. Z tohto pohľadu to bola naozaj radosť.
Trnava vás zdolala v predchádzajúcich troch ligových zápasoch a zakaždým na nulu. Vládla pred zápasom vo vašom tábore nervozita?
Skôr motivácia. Veľmi sme túžili konečne Spartak zdolať. Rozprávali sme sa o tom, že sme s Trnavou nehrali zle, ale vždy sme z nejakého dôvodu prehrali. Sústredili sme sa na detaily, ktoré predtým rozhodli o našich prehrách. Zamerali sme sa na maličkosti. Povedali sme si, že keď ich zvládneme a v prvom polčase si udržíme čisté konto, začne sa nám hrať lepšie. Do bodky to vyšlo.
Pred play-off vás médiá začali považovať za favorita. V tejto role ste sa ocitli prvýkrát v sezóne. Ako ste ju vnímali a čo hovoríte na to, že ste potvrdili to, čo od vás verejnosť čakala?
To je futbal. Začiatok sezóny sme mali hrozný a vyzeralo to tak, že pri mužstve skončíme. Nakoniec sme boli favoriti pred play-off o Európsku ligu. Je to paradox, ktorý nás nesmierne teší a je to aj zásluha chlapcov. Celú sezónu dreli a počúvali, čo od nich chceme. Navyše, snažili sa plniť úlohy, a preto sme sa dostali do finále Slovnaft Cupu i play-off. Zaslúžene sme uspeli a chlapci si môžu teraz užiť to, čo dokázali.
Hlavný tréner Ján Haspra ml. hovorí o hráčoch ako o svojich deťoch. Pre vás sú to zase akoby vaši bratia?
Presne tak. S niektorými som dokonca aj hrával. Najskôr v áčku, ale aj v béčku po skončení profesionálnej kariéry. Spomenul by som Jana Masla, Matúša Macíka či Dalibora Takáča. Všetci chlapci v našom kádri sú dobrí ľudia. Mali sme voči sebe dôveru a rešpekt už vtedy, keď som bol kapitán Ružomberka. Platí to aj dnes, hoci zastávam pozíciu asistenta trénera. Vedia, čo a prečo im hovorím. Chlapci cítia, že v realizačnom tíme všetci pracujeme na tom, aby sa zlepšovali. Som rád, že títo moji bratia sa chcú zlepšovať a že na nich vidieť progres. Celá naša práca má zmysel.
Ako kapitán ste Ružomberok priviedli v pamätnej sezóne 2005/06 do Ligy majstrov. Teraz ste ako tréner prispeli k tomu, že mužstvo sa predstaví v nasledujúcom ročníku Európskej ligy. Čo osobne to pre vás znamená?
Je to priam niečo neuveriteľné, ale za celosezónnu robotu zaslúžené. Chlapcom táto odmena právom patrí. Sám som zvedavý, aký bude žreb. Žijeme špecifickú dobu a predkolá sa budú hrať iba na jeden zápas. Každý chce hrať, samozrejme, doma. Prajeme si, aby sa posun celého mužstva prejavil aj v Európskej lige. Aby sme na medzinárodnej scéne vyzerali lepšie ako začiatkom tejto sezóny proti Levski Sofia.
ÚŽASNÍ FANÚŠIKOVIA
Mužstvu MFK Ružomberok sa dostalo pekného privítania po príchode z Trnavy. Keď autobus s hráčmi dorazil v noci na štadión, fanúšikovia čakali tím priamo na štadióne so zapálenými svetlicami. „Bolo to niečo úžasné. Klobúk dolu. Nemáme tisícky fanúšikov, ale o to viac si ceníme, že stoja za mužstvom a úprimne nám fandia. Som rád, že ľudia registrujú našu prácu a sme naozaj vďační nielen za privítanie, ale za to, čo robia pre nás každý zápas,“ povedal Marek Sapara.