Šarmír pred prvým derby: "Radi by sme trocha pokazili oslavy"

Šarmír pred prvým derby: "Radi by sme trocha pokazili oslavy"

S trénerom Spartaka Trnava Mariánom Šarmírom o blížiacom sa derby na Tehelnom poli, ale aj o jeho trénerskej kariére.

Kormidla jedného z najslávnejších slovenských klubov sa ujal tesne pred nadstavbou. Hodili ho do hlbokej vody, v ktorej sa okamžite musel naučiť plávať. Tréner Spartaka Trnava Marián Šarmír (44) sa dočkal prvého víťazstva na lavičke červeno-čiernych v štvrtom kole na domácom trávniku v dueli s MFK Ružomberok (2:0). Celý život je hrdý spartakovec, v klube trénoval všetky mládežnícke kategórie vrátane juniorky a teraz ho čaká prvé veľké derby so Slovanom Bratislava. „Radi by sme nášmu súperovi trochu pokazili oslavy double,“ prezradil v rozhovore pre našu ligu Marián Šarmír. Samozrejme, povedal toho o sebe oveľa viac…   

Aké emócie prežívate pred zápasom na Tehelnom poli? 

Rivalita medzi Spartakom a Slovanom je známa a aj ja ju vnútorne cítim. Musím sa však na to pozerať aj s určitým nadhľadom. Nemôžem podľahnúť emóciám ako bežný fanúšik. S trénerom Jánom Kozákom sme kamaráti a určite si nebudeme nadávať. K zápasu pristúpim ako profesionál. 

Hneď vaše prvé derby sa uskutoční v situácii, že Slovan si po zápase prevezme trofej za víťazstvo vo Fortuna lige. Pracujete v príprave s tímom s týmto motívom? 

Chlapcom každý deň vedieme k tomu, aby do každého zápasu išli s cieľom vyhrať. Uvedomujeme si, že nás čaká zápas na trávniku jasného favorita, ktorý sa chystá na veľké oslavy vydarenej sezóny. Pokúsime sa ich majstrovi trochu pokaziť. Slovanu gratulujem k zaslúženému prvenstvu, trénerovi Kozákovi k výborne odvedenej práci. My musíme každý deň pracovať s hráčmi, ktorých máme k dispozícii. Snažíme sa do tímu postupne zabudovať mladých chlapcov. 

Kde vzniklo vaše kamarátstvo s trénerom Jánom Kozákom? 

Spolu sme študovali UEFA A licenciu. Tam sme sa spoznali a odvtedy spolu dobre vychádzame. 

Trénerský chlebíček v Trnave nie je ľahký. Jeden deň je človek vynášaný do nebies, druhý už odsudzovaný. Uvedomujete si, že dobrý výsledok na trávniku Slovana by v domácich kruhoch vyniesol vaše renomé až do nebies? 

Áno, ale my sa nezameriavame na jeden zápas. V utorok nás čaká baráž, ktorá je takisto dôležitá. Ideme od zápasu k zápasu. Máme svoje problémy, ale zlepšujeme sa. Verím, že v lete vhodne doplníme káder a že naša sila ešte vzrastie. 

V čom dnes derby vnímate inak v porovnaní s tým, keď ste v klube pôsobil na mládežníckej úrovni, prípadne ste boli bežný fanúšik? 

Som profesionálny tréner a nemôžem na lavičke nechať voľný priechod emóciám. Samozrejme, tie k futbalu patria, no niekedy sa musíte vedieť aj krotiť. Verím, že nás čaká zápas v zmysle fair-play, že diváci budú podporovať svoje mužstvo a že nás uvidíme kvalitné stretnutie. Nech vyhrá lepší. 

Spomínate si na nejaké derby, ktoré vám navždy zostane v pamäti? 

Je ich veľmi veľa. K derby neodmysliteľne patrí vynikajúca atmosféra. Rád si spomínam najmä na deväťdesiate roky, keď v Trnave pôsobili vynikajúci hráči ako Bališ, Ujlaky či Šimon, v Slovane zas Tittel, Dubovský a ďalší. Boli to krásne zápasy s nesmiernym nábojom a veľkými emóciami. Hralo sa pred vypredanými štadiónmi, futbal mal obrovskú kvalitu. Kiežby takých súbojov bolo čo najviac. 

Trnava je na začiatku novej cesty. Veríte, že sa čoskoro vrátia časy, keď Spartak nevstupoval do derby ako outsider? 

Som o tom presvedčený. Spartak patrí medzi tri najlepšie tímy na Slovensku a bol by som rád, keby sme sa posunuli v tomto rebríčku ešte vyššie. Samozrejme, je to náročné. Koronakríza zabrzdila progres a súčasnú situáciu musíme rešpektovať. Kluby po celom svete majú svoje problémy. Verím, že postupnými krokmi sa to bude zlepšovať.   

ČESŤ A ZODPOVEDNOSŤ 

Trénerom Trnavy ste sa stali tesne pred reštartom ligy, no dnes už máte v rukách zmluvu aj na budúcu sezónu. Čo hovoríte na to, že vám klub prejavil takúto dôveru? 

Je to pre mňa veľká česť a zároveň obrovská zodpovednosť. Každý tréner totiž potrebuje časový priestor na svoju robotu a ten majú v rukách majitelia klubov. Práve oni by mali trénera podržať v ťažkých chvíľach. Spomeňme si len na Adriána Guľu. Jeho prvá sezóna v Žiline bola pre neho veľmi náročná. Mužstvo sa pohybovalo na spodných priečkach tabuľky, no vedenie na čele s majiteľom MŠK Jozefom Antošíkom ho podržalo. Vidíme, kde dnes je Žilina a kde je Adrián Guľa. Trpezlivosť je pri práci s mladými hráčmi veľmi dôležitá. Samozrejme, všetci chcú hneď výsledky, ale každý s triezvym uvažovaním si určite uvedomuje, že nič sa nedá urobiť za jeden deň. To platí vo všeobecnosti, nielen v prípade Trnavy. 

Začali ste prehrami v Žiline a s Dunajskou Stredou, následne ste remizovali v Michalovciach. Boli ste z toho už nervózny? 

Z výsledkov ani tak nie, skôr z toho, že sme zakaždým dokázali odohrať jeden slušný polčas, čo však nestačí. Urobili sme určité zmeny aj v tréningovom procese a chlapci si musia na všetko zvyknúť. Potrebujeme len čas. Viem, že diváci toto neradi počúvajú, lebo sú to slová, ktoré sa rok čo rok opakujú. Tak to ale je. Robíme najlepšie, ako vieme. Hráči sa snažia, musíme pracovať na ich mentálnom nastavení. 

V zápase s Ružomberkom ste nielenže vyhrali (2:0), ale boli ste aj lepší. Môže vám práve takýto triumf pomôcť? 

Chalani vidia, čo dokážu. V Žiline podali v druhom polčase veľmi dobrý výkon a išli za vyrovnaním. V Michalovciach zase odohrali výborný prvý polčas, po ktorom sme viedli 2:0. S Ružomberkom sme odohrali veľmi dobrých 45 minút. Až som sa bál, čo bude po prestávke. Moje obavy sa potvrdili, ale nakoniec sme to tímovosťou a bojovnosťou dotiahli do víťazného konca. Verím, že nám to psychicky pomôže, hoci sezóna sa už pomaly končí. Rozumiem, že niektorí hráči sú už myšlienkami inde, keďže dlho neboli doma. Treba ešte chvíľu vydržať a príde rad aj na krátky oddych s rodinami. 

Existuje veľká šanca, že po nadstavbe skončíte na štvrtom mieste a v baráži budete hrať iba doma. To by bola asi veľká výhoda, nie? 

Z jednej strany áno, no hneď na úvod by nás čakal AS Trenčín. Je to silný súper, ktorý je veľmi futbalový a má aj dobrú športovú formu. Určite však nebudeme kalkulovať. Do každého zápasu ideme s cieľom vyhrať, a tak to bude aj na Slovane, hoci rešpektujeme silu súpera. Štvrté miesto by samozrejme znamenalo veľký úspech vzhľadom na obmenu kádra, ktorou si mužstvo prešlo počas koronapauzy. 

Ak by sa vám podarilo dostať sa do Európskej ligy, bol by to veľký impulz pre hráčov i celý klub? 

Určite áno. Nechceme sa ale pozerať príliš dopredu. Snažíme sa našu pozornosť smerovať najmä na sobotu. Keď bude po ňom, upriamime pozornosť na utorok. Samozrejme, účasť v Európskej lige pre nás predstavuje veľkú výzvu. Zároveň je to ale veľmi ďaleko. Po baráži nás celkovo čaká náročné obdobie. Prestávka bude krátka, naskočíme do letnej prípravy. Zapoja sa noví hráči… Účasť v Európe by bola krásna a pokiaľ žije šanca, určite sa o ňu pobijeme. Zároveň by to pre nás bolo veľmi náročné. Mali by sme menej času na spoznávanie sa s novými hráčmi.   

SKONČIL AKO 25-ROČNÝ 

Poďme k vašej histórii. Futbalovú kariéru ste uzavreli už ako 25-ročný. Čo sa vlastne stalo? 

Celý život som odohral v Senci, ktorý mi prirástol k srdcu. Ako 16-ročný som už hral prvú slovenskú národnú futbalovú ligu. Zrejme moje telo neunieslo veľkú záťaž a odišlo mi koleno. Po šiestej operácii som skončil s futbalom. 

Človeka to zasiahne, no dnes zrejme môžete povedať, že vám to otvorilo nové možnosti… 

To je pravda a úprimne priznávam, že k práci trénera ma nakopla moja manželka. Koniec kariéry som znášal ťažko, s futbalom som chcel nadobro skončiť. Manželka videla, že to úplne nedokážem a doslova ma dokopala do toho, aby som si porobil trénerské licencie. Začal som sa tomu venovať naplno a dnes by som sa jej chcel za to aj týmto spôsobom poďakovať. 

Kedy začalo byť jasné, že sa budete živiť trénovaním? 

Akonáhle som začal v Spartaku trénovať prípravky, chytilo ma to natoľko, až som si prešiel prácou pri všetkých vekových kategóriách. Následne som zažil mužský futbal v druholigovej juniorke, v Seredi, Petržalke a teraz prišla šanca v Spartaku, za ktorú som vďačný majiteľom klubu. 

Pôsobenie v druholigovej juniorke znamenalo definitívny zlom? 

Áno. Mal som pred tým určitý rešpekt. Keď som prišiel do kabíny a uvidel som v nej sedieť chlapov, pocítil som trochu aj stres. Ten však rýchlo opadol a dnes je to pre mňa samozrejmosť. Teraz si už ťažko viem predstaviť, že by som sa vrátil k deťom. Nikdy nehovor nikdy, no mužský futbal ma baví a chcem sa mu naplno venovať. 

V Seredi ste spoločne s Michalom Gašparíkom st. vybojovali postup do najvyššej súťaže, kde ste až do príchodu Karla Stromšíka s Petrom Lérantom zažívali premiéru na najvyššom fóre. Ako budete spomínať na toto obdobie? 

Len v dobrom, hoci sme sa predčasne rozlúčili. Na Sereď nemám ťažké srdce. Ďakujem klubu za prejavenú dôveru. Verím, že sme ju historickým postupom medzi elitu splatili. Veľkú poklonu si zaslúžia majitelia klubu, ktorí dávajú do ŠKF svoje peniaze a venujú mu vlastný voľný čas. Vytvorili rodinný klub, želám im všetko dobré v lige. 

Dnes ste v Trnave, v ktorej desaťročia pôsobili veľkí a skúsení tréneri. V súčasnosti to už úplne neplatí. Nestor el Maestro, Michal Ščasný, Ricardo Cheu a teraz vy predstavujete generáciu mladých neopozeraných koučov. Je ťažké viesť Spartak? 

Áno, človek si musí budovať rešpekt. Nie tým, že by hučal po hráčoch. Mužstvo musí vidieť, že tréner vie, čo chce. Verím, že medzi mnou a kabínou vládne vzájomný rešpekt a tiež, že nám to spoločne bude fungovať. Takisto verím, že nám majitelia dajú dôveru a že budú trpezliví. Som si istý, že postupne budeme do tímu zapracovávať aj odchovancov. Nejde to hneď, hoci by si to fanúšikovia logicky želali. Keby sme začali mladíkov vyťahovať do prvého tímu predčasne, mohli by sme ich utopiť. Keď budú pripravení, šancu odo mňa určite dostanú. 

Je niektorý z bývalých trénerov Spartaka váš vzor? 

Hoci som ho osobne nepoznal, tak je to legendárny Anton Malatinský. Páči sa mi, že chodil sledovať hráčov na dediny. Je to môj štýl. Snažím sa pracovať rovnako a držať si prehľad o mládežníckych i seniorských hráčoch v okolí. Toto sa mi páči viac. Neuznávam to, keď tréneri pracujú len za počítačom a želajú si, aby im klub priniesol hotových hráčov. Ja osobne preferujem návštevu zápasov a bol by som rád, keby sme takýmto spôsobom našli futbalistov, ktorí sa prepracujú do prvého tímu a stanú sa našimi hrdými odchovancami.    

CENNÁ SKAUTSKÁ SKÚSENOSŤ 

Marián Šarmír pôsobil v Spartaku Trnava aj ako skaut. Čo mu dala táto skúsenosť? „V prvom rade som si psychicky oddýchol. V druhom rade som získal ešte väčší prehľad o mládežníckych hráčoch po celom Slovensku. Navštevoval som aj seniorské zápasy, čiže som si výrazne rozšíril obzory. Nazbieral som aj množstvo cenných kontaktov. Bolo to na prospech veci, hoci som rok nepracoval ako tréner. Určite mi to neuškodilo, skôr mi to pomohlo,“ povedal Marián Šarmír.   

MARIÁN ŠARMÍR – FAKTY 

  • Narodil sa 1. mája 1976, pochádza z Kaplny, je tréner FC Spartak Trnava. 
  • Je ženatý, s manželkou Máriou má synov Erika (23) a Patrika (20). Erik hrával futbal za Spartak, no pre zdravotné problémy s kolenom musel skončiť. Patrik nastupuje v nižšej rakúskej súťaži. 
  • Celú aktívnu kariéru hrával prvú slovenskú národnú futbalovú ligu za Senec, pre problémy s kolenom ukončil kariéru ako 25-ročný. 
  • S trénovaním začal v prípravke v Báhoni, následne viedol dorastencov v ŠK Igram a mužov v Blatnom, odkiaľ sa už presunul do Spartaka, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až po druholigovú juniorku. 
  • Prvý veľký úspech zažil ako tréner ŠKF Sereď, s ktorým si vybojoval historický postup do najvyššej súťaže, no v priebehu prvej sezóny medzi elitou pri mužstve skončil. Následne viedol Petržalku. - Trénerského kormidla v Trnave sa ujal v tejto sezóne pred nadstavbovou časťou. 
  • Zo zahraničných trénerov obdivuje prácu Marcela Bielsu. 
  • Riadi sa podľa životného motta: „Nepozeraj sa, čo bude za dva dni. Riaď sa prítomnosťou, pozeraj maximálne jeden deň dopredu.“