Z futbalistu hasič? Nastal čas budovať novú kariéru

Z futbalistu hasič? Nastal čas budovať novú kariéru

S obrancom Jakubom Brašeňom, ktorý uzavrel svoje pôsobenie v Zlatých Moravciach a tým aj profesionálnu kariéru.

Má len 31 rokov, pravidelne nastupoval v základnej zostave Zlatých Moraviec a podával veľmi dobré výkony. Odchovanec banskobystrického futbalu Jakub Brašeň sa napriek tomu rozhodol ukončiť svoju hráčsku kariéru. Nikdy nepatril medzi najväčšie osobnosti súťaže, nemá vo svojej zbierke titul, no 279 štartov vo Fortuna lige hovorí samé za seba. „Cítil som, že sa treba posunúť ďalej,“ povedal v rozhovore pre našu ligu Jakub Brašeň, ktorý absolvoval svoje posledné stretnutie na trávniku FK Pohronie (0:1)   

Aké sú vaše prvé dni po skončení aktívnej kariéry? 

Zatiaľ som doma. Venujem sa rodine a odpočívam. Uvidíme, čo prinesie čas a kam budú smerovať moje kroky. 

K ukončeniu kariéry vás netlačili vek a ani výkonnosť. Prečo ste sa takto rozhodli? 

Nad týmto rozhodnutím som začal uvažovať začiatkom roka. Určite som ešte mohol potiahnuť pár rokov na ligových ihriskách, no myslím si, že nastal čas budovať novú kariéru. Ak by som tak neučinil, pred rovnakým rozhodnutím by som stál o dva-tri roky. Netreba za tým hľadať konkrétny dôvod. Fyzicky som na tom fajn. Jednoducho som cítil, že sa treba posunúť ďalej. 

Prezradili ste, že by ste sa chceli stať hasičom. Čo vás láka na tomto zamestnaní? 

Mám za sebou testy a čakám na konečné rozhodnutie. Dúfam, že to vyjde. Ak nie, budem musieť vymyslieť niečo iné. Láka ma aktívna práca, ktorá nie je stereotypná. Myslím si, že by ma to bavilo. Netúžim po sedení v kancelárii. 

Ako sa vám otvorila táto cesta? 

Verte, že rozmýšľam nad tým už dlhodobo a v poslednom období som to začal aj aktívne riešiť. Človek sa na to musí dlhšie pripravovať, pretože potrebujete podstúpiť fyzické, psychologické aj zdravotné testy, takže vás v prípade záujmu o túto prácu čaká naozaj veľa previerok a nutných formalít. Bohužiaľ, v mojom prípade sa celý proces spomalil pre koronakrízu. Musím si ešte urobiť vodičský preukaz, skupina C. Je toho predo mnou stále dosť. Dúfam, že mi to vyjde. Mal by som z toho naozaj radosť. 

Zmena roboty je vždy náročná, obzvlášť po rokoch dlhodobých návykov. Prežívate ťažké obdobie? 

Nie je jednoduché, ale zároveň stoja pred mnou nové výzvy a mám sa na čo tešiť. Akurát škoda tej korony. Potreboval som si toho veľa obehať a všetko bolo pozatvárané. Našťastie, mám toho už veľa za sebou a teraz čakám na výsledky. Som v očakávaní a a dúfam, že všetko vyjde tak, ako som si to naplánoval. Ak nie, budem sa musieť vybrať inou cestou. 

Ako obranca ste neraz hasili požiar vo vlastnej šestnástke, takže nejaké návyky by ste si mohli do novej práce preniesť aj z posledného zamestnania… 

Zopakujem, bola by to robota, ktorá by ma bavila. Pozerám sa na to logicky. Nemám vysokú školu nemám ani nejaké remeslo v rukách. Veľa možností sa mi teda neotvára. Hasičstvo je pre mňa zaujímavé a určite by som nechodil do práce nasilu. Vo veku 35 rokov by sa mi asi ťažšie začínalo ako teraz.

CHCE HRAŤ NIŽŠIU SÚŤAŽ 

Posledný zápas na trávniku FK Pohronie (0:1) vám nevyšiel. Aká bola rozlúčka? 

Mrzelo ma, že sme neuspeli. Aj predtým v domácom zápase semifinále Slovnaft Cupu so Slovanom Bratislava (0:2) to mohlo dopadnúť úplne inak, keby sme v prvom polčase využili šance. Pritom sme ich mali dosť… Škoda, bolo by to krajšie, keby sa nám podaril dobrý výsledok. Zápas s Pohroním mal takisto dopadnúť lepšie. Nič to ale nemení na tom, že s chalanmi a trénermi som sa rozlúčil pekne a dôstojne. Skončila sa jedna éra… S viacerými som zostal v kontakte, občas si určite napíšeme, s mnohými sa budem aj stretávať. Možno dobehnem na posledný zápas so Sereďou. Dodnes som v kontakte aj s bývalými spoluhráčmi z iných klubov.  

Hovorí sa, že urobiť životné rozhodnutie je veľmi náročné. Platí to aj vo vašom prípade? 

Nebolo to úplne jednoduché, keďže futbal hrávam od prípravky, profesionálne od sedemnástich-osemnástich rokov. Vzhľadom na to, čomu sa chcem venovať, to ale bolo logické rozhodnutie. Mohol som sa ešte motať v lige, ale prevážil vo mne pocit, že je čas vyskúšať si niečo iné. 

Aké je to vstávať s pocitom, že vám nezvoní budík, ktorý vás vyháňa na tréning? 

Je to fajn, ale verím, že čoskoro ma bude zvuk budíka vyháňať do roboty. V tomto ale nevidím problém. Ani s futbalom nechcem úplne seknúť, rád by som si zahral ešte nižšiu súťaž pre zábavu. Teraz je však pre mňa priorita dotiahnuť zamestnanie. 

Hasičstvo vás láka aj preto, že sa popri práci udržíte v kondícii? 

Áno. Netúžim po sedavom zamestnaní a fyzické previerky by ma donútili udržiavať sa vo forme. Nerád by som mal po pár rokoch o pätnásť kilogramov naviac. 

Nelákali vás do Banskej Bystrice, kde ste vyrástli? Veď v Dukle hrajú viacerí futbal aj popri robote… 

Prvé dve súťaže majú svoju vážnosť. Chcem hrať už naozaj iba pre zábavu. Teraz si predstavte, že by sa Dukle podarilo postúpiť a zase by som bol vo Fortuna lige... 

Jakub Brašeň v drese Dukly Banská Bystrica (2010)

Čiže skôr vás uvidíme na dedinských štadiónoch? 

Áno. Hneď ako vyšli v médiách články o tom, že končím s profesionálnou kariérou, ozvalo sa mi pár klubov z okolia Banskej Bystrice. Opakujem, nechávam všetko otvorené. Najskôr musím vyriešiť zamestnanie. Rozhodovať sa budem na základe toho, či ma príjmu za hasiča. 

Na akej úrovni konkrétne by ste teda chceli pokračovať s futbalom? 

Taká štvrtá-piata liga by bola ideálna. Keby sa mi podarilo si popri práci aj čosi privyrobiť, bolo by to úplne super. Vážny futbal už hrať nebudem.   

VEĽA PEKNÝCH SPOMIENOK 

Do ligy ste vstúpili ako hráč Dukly Banská Bystrica. Čo pre vás znamená tento klub? 

Súčasťou Dukly som bol od šiestich rokov. Je to môj materský tím, ktorý si vážim. Škoda, že si musel po vypadnutí prejsť očistcom. Síce som nebol pri zostupe, ale veľmi ma to škrelo. Na pôsobenie v Banskej Bystrici spomínam len v dobrom. 

Vo februári 2014 ste zamierili do Dunajskej Stredy. Bol to váš kariérny vrchol? 

Áno. Futbalovo sa mi darilo a v tom čase som prežíval krásne obdobie aj v súkromnom živote. Prišla za mnou priateľka, v Dunajskej Strede sa nám narodil syn. Teší ma, že počas celej kariéry som hrával v tímoch, kde bol vždy výborný kolektív. Páčilo sa mi v každom klube, platí to aj o Dunajskej Strede. 

Jakub Brašeň v drese DAC Dunajská Streda (2016)

V lete 2017 ste sa pobrali do maďarského Mezőkövesdu, kde ste strávili pol roka. Ako si spomínate na túto životnú etapu? 

V tíme bolo vtedy veľa Slovákov, čo asi nebolo ideálne. Po polroku sme sa rozišli a veľa som toho nenahral. Aspoň si ale môžem povedať, že som okúsil aj zahraničný futbal. Možno by niekto povedal, že som tam nemal ani ísť a radšej som mal byť naďalej vo Fortuna lige. Ja si ale túto skúsenosť vážim.

Upísali ste sa Senici, kde ste takisto pôsobili jeden polrok. Bol to vydarený reštart? 

Áno. V Maďarsku som narýchlo skončil a nemal som žiadnu konkrétnu ponuku. S mojím manažérom sme narýchlo hľadali vhodné riešenie a ozvala sa Senica. Bol som tam len pár mesiacov, ale podarilo sa nám zachrániť ligu. Beriem to takisto ako pozitívnu skúsenosť. 

Od leta 2018 ste pôsobili v Zlatých Moravciach. Stal sa vám ViOn druhým domovom? 

Áno. Počas pôsobenia v Senici som chodil domov do Banskej Bystrice len na pár dní. Hľadal som si niečo bližšie a ozval sa ViOn. Ani chvíľu som neváhal. Bolo to super, pretože do Zlatých Moraviec som mohol dennodenne dochádzať. Spoločne sme takto chodili s Braňom Ľuptákom, Tomášom Ďubekom, Martinom Válovčanom či Braňom Pindrochom. Na klub budem spomínať len v dobrom, tvorili sme výborný kolektív. 

Škoda len, že ste kariéru nezakončili nejakým úspechom, trebárs postupom do finále Slovnaft Cupu? 

Prípadne postupom do hornej šestky. Bola by to naozaj pekná bodka. Finále pohára som nikdy nehral. Mrzí ma, že sa nám nepodarilo postúpiť, ale taký je život. Vypadli sme v semifinále so Slovanom Bratislava. Nemáme sa za čo hanbiť.   

KRÁSNE ČÍSLA 

Dosiahol štatistiky, ktoré by mu mohli mnohí závidieť. Jakub Brašeň odohral vo Fortuna lige počas svojej kariéry 279 zápasov, v ktorých si pripísal 17 gólov. Viac štartov v Zlatých Moravciach majú na konte len Tomáš Ďubek a Martin Tóth. Brašeň predstihol dokonca aj starších hráčov ako Martina Chrena, Petra Čögleya či Petra Orávika. „Sú to krásne čísla. Ako mladší som si hovoril, že keď dosiahnem 200 štartov, môžem uvažovať nad koncom kariéry. Vidíte, čo sa mi napokon podarilo. Som spokojný,“ povedal Jakub Brašeň.   

BRAŠEŇOVE NAJ

  • LEPŠÍ ZÁPAS: Sezóna 2014/15. Prehrávali sme s veľmi silným Trenčínom 0:2, no podarilo sa nám otočiť na 3:2. Nezažil som úspech, zisk trofeje, ale pekných zápasov bolo určite viac. 
  • LEPŠÍ TRÉNER: Nechcem nikomu krivdiť. Každý mi niečo dal, zažil som naozaj veľmi veľa dobrých trénerov. 
  • KRAJŠÍ GÓL: V sezóne 2015/16 na trávniku FK Senica do siete Martina Junasa. Vyhrali sme 3:2, hoci sme prehrávali 1:2. Po mojich dvoch góloch sa nám podaril obrat. Ten zlomový a najkrajší prišiel v situácii, keď sme mali vylúčeného hráča. Niečo také naozaj poteší. 
  • LEPŠÍ SPOLUHRÁČ: To by som naozaj dlho menoval. V každom klube som spoznal veľa výborných chlapcov aj hráčov. 
  • HORŠÍ MOMENT: Každé zranenie. Obzvlášť nerád spomínam na to, ako som sa zranil v otváracom zápase v novej MOL aréne. Musel som zísť dolu z ihriska a napokon som podstúpil operáciu členka, keďže som mal roztrhnuté väzy.   

JAKUB BRAŠEŇ – FAKTY 

  • Narodil sa 2. mája 1989 v Banskej Bystrici, hrával na poste obrancu, prípadne stredopoliara. 
  • S futbalom začínal v Dukle Banská Bystrica, kde dostal aj prvú profesionálnu zmluvu. - Na klubovej úrovni pôsobil v tímoch FK Dukla Banská Bystrica (do 2014), DAC 1904 Dunajská Streda (2014 – 2017), Mezőkövesd (2017 – 2018), FK Senica (2018), FC ViOn Zlaté Moravce (2018 – 2020). 
  • Vo Fortuna lige odohral 279 zápasov a strelil 17 gólov, v aktuálnej sezóne si pripísal 25 štartov (2250 minút) a dosiahol jeden presný zásah. 
  • Slovensko reprezentoval v kategóriách od 18 do 21 rokov. 
  • Riadi sa podľa životného motta: „Rodina nadovšetko.“