Jeho kariéra je netuctová. Patril medzi talenty trnavského Spartaka, presadil sa v prvom tíme, no po dvoch vážnych zraneniach sa musel uspokojiť s pôsobením na nižšej úrovni v Rakúsku a s civilným zamestnaním. Stredopoliar Filip Deket (27) stojí dnes na prahu novej výzvy. Stal sa jednou z prvých posíl FK Senica po ohlásení príchodu nového majiteľa. „Stále mám sny, ktoré si chcem splniť,“ povedal futbalista, ktorého láskou sa stal aj malý futbal. Dotiahol to v ňom nielen do reprezentácie, ale dokonca i na majstrovstvá sveta.
Nepatríte medzi starších hráčov, no v kariére ste už tohto zažili veľa. Ako sa dnes pozeráte na podpis zmluvy s FK Senica?
Veru, prežil som veľa pekných i ťažších momentov. Podpis zmluvy so Senicou je pre mňa príležitosť ukázať, že stále vo mne niečo je. Odchod z profesionálneho futbalu vo mne zanechal pocit nedokončenej roboty. Stále mám svoje sny, ktoré si chcem splniť. Teraz sa o to pokúsim.
Ako si počas tejto ťažkej doby užívate tréningy v novom tíme?
Asi viac ako ostatní chalani. Všetci sme sa tešili na moment, keď sa znova objavíme na ihrisku, no moja pauza vo vrcholovom futbale bola o čosi dlhšia. Mám radosť, že môžem vstávať s tým, že idem trénovať. Je to úplne iné ako ísť do bežnej práce. Veľmi si to užívam.
Takže vám ani nevadí, že sa trénuje za prísnych bezpečnostných opatrení.
Samozrejme, že nie. Situácia si to vyžaduje, a tak sme sa prispôsobili.
Ako sa cítite v novom kolektíve?
Je pravda, že som z mužstva nepoznal doteraz nikoho, no chalani sú úplne v pohode. Zatiaľ som sa ale nestretol so všetkými, keďže sa trénuje po skupinkách. Už viackrát som prišiel do nového tímu, takže táto skúsenosť nie je pre mňa zvlášť výnimočná.
Filip Deket v drese FK Senica
V Senici sa dokončujú úkony súvisiace s príchodom nového majiteľa. Je zaujímavé stáť na prahu niečoho nového?
Určite áno. Nové výzvy sú vždy zaujímavé. Verím, že klub už bude fungovať tak, ako si to každý želá. Všetci, čo sledujú slovenský futbal, vedia, že v Senici to nebolo donedávna optimálne. Bola by veľká škoda, keby sa tento klub naďalej trápil, pretože je tu skvelé zázemie hodné najvyššej súťaže a ľudia na Záhorí si Fortuna ligu zaslúžia.
Čo by ste radi vy osobne dosiahli v Senici?
Dnes sa už zameriavam na krátkodobé ciele. V prvom rade chcem byť zdravý. Dúfam, že sa opatrenia budú ďalej uvoľňovať a že sa čím skôr začne znova hrať Fortuna liga. Teším sa na moment, keď opäť nastúpim na ihrisko a znova sa predstavím v súťažnom zápase.
DEBUTOVAL PO BOKU KARHANA
Vaša kariéra je naozaj pestrá. V roku 2012 ste získali dorastenecký titul pod vedením trénera Milana Malatinského. Ako si spomínate na toto obdobie a čo tieto spomienky vo vás dnes vyvolávajú?
Vždy len úsmev. Tvorili sme fantastickú partiu. Stretlo sa veľa skvelých ľudí v družstve i realizačnom tíme. Takmer s každým som zostal v kontakte a vždy si veľmi radi zaspomíname. Trnava vtedy získala dorastenecký titul po 25 rokoch. Ak sa nemýlim, tak Milan Malatinský uspel na tejto úrovni ako hráč a aj ako tréner. Logicky to pre neho malo veľmi špecifickú príchuť. Členmi kádra boli futbalisti ako napríklad Dobrivoj Rusov, Matej Strapák, Michal Habánek, Djiby Ba, Boris Bališ, Filip Tomovič a mohol by som pokračovať. Škoda, že v tom čase kluby ešte tak dobre nepracovali s vlastnými odchovancami ako dnes. Možno by nás vo Fortuna lige bolo viac.
V najvyššej súťaži ste debutovali v Ružomberku. Ako si na to spomínate?
Veľmi dobre. Asi dva dni pred zápasom som sa dozvedel, že nastúpim od začiatku. V strede ihriska nastúpil aj Miroslav Karhan a bol to pre mňa veľký zážitok. Bohužiaľ, prehrali sme 0:1 vlastným gólom, no dodnes na to nezabudnem.
O pár mesiacov ste sa vážne zranili. Práve tam treba hľadať dôvod toho, že dnes musíte reštartovať svoju kariéru?
Nespomínam si na to rád. Bol som na zápase s rezervným tímom. Protihráč mi svojim zákrokom pretrhal predný krížny väz v kolene. V podstate mi poškodil všetko, čo sa v kolene poškodiť dá. Bol to môj prvý veľký pád. Nevedel som, čo ma čaká. Iba to, že pôjdem na operáciu. Nebol som mentálne pripravený na rekonvalescenciu. Do súťažného kolotoča som vstúpil po roku, čo je pre mladého hráča veľmi dlhá doba.
A zranenia sa vám, bohužiaľ, stále nevyhýbali…
Druhý dlhodobý výpadok bol naozaj pre mňa veľmi ťažký. Bol som znovu člen prvého tímu Spartaka. Miroslav Karhan bol už môj tréner a ja som cítil slušnú formu. Povedal mi, že nikoho ďalšieho už nebude hľadať na môj post, z čoho som sa veľmi tešil. Čakalo nás 1. predkolo Európskej ligy proti maltskému tímu Hibernians. Dúfal som, že sa vypredá štadión. Napokon sme pre trest hrali pred prázdnymi tribúnami. Zradila ma druhá noha, opäť nevydržalo koleno. Hneď, ako som sa ocitol na masérskom stole, som vedel, čo ma čaká.
Rok 2013, Filip deket v dolnom rade tretí zľava
Nasledovalo hosťovanie vo Zvolene a pôsobenie v nižšej súťaži v Rakúsku…
Získal som iný pohľad na život. Vo Zvolene ma chcel tréner a ja som sa chcel zase rozohrať, keďže v Trnave sa toho počas mojej liečby veľa zmenilo. Nevyvíjalo sa to zo začiatku zle, no v nasledujúcich mesiacoch klub v podstate skrachoval. Vtedy som začal uvažovať nad inými možnosťami. Oslovil ma Oliver Augustini, ktorého som poznal z Trnavy, s tým, že vo štvrtoligovom rakúskom Siegendorfe hľadajú stredopoliara. Prikývol som na túto ponuku.
PRÁZDNY ŽIVOTOPIS
Popri futbale v Rakúsku ste mali civilné zamestnanie. Čo vám to dalo?
Nebolo to jednoduché. Tým, že som dovtedy hral iba futbal, všade som odovzdával v podstate prázdny životopis. Dostal som sa k práci kuriéra v Bratislave. V poslednom období to už bolo jednoduchšie. Pracoval som v onlineshope a mal som miesto v kancelárii. Takéto skúsenosti zmenia váš pohľad na život. Keď som prvýkrát vstával do práce s budíkom nastaveným na 5.50 h, bol to celkom slušný šok.
Ako dlho ste si museli zvykať?
Nikdy som si úplne zvykol, skôr som sa zmieril so situáciou. Stále som sa pohrával s myšlienkou, že by sa futbal mohol opäť stať mojou prácou.
Pracovali ste aj v blízkosti City arény. Bolel pohľad na štadión?
Nebolo to príjemné, ale chalanom som držal palce. Všetkých som samozrejme poznal. Niekedy to bolo úsmevné, inokedy menej.
O to viac si dnes vážite šancu od Senice?
Určite áno. Na všetko sa pozerám inak, mám viac rokov a viem, čo život prináša. Nechcem už opakovať chyby z mladosti, keď som nie vždy išiel na sto percent. Senici ďakujem za príležitosť.
V PERTHE S DVOJKRÍŽOM NA HRUDI
Vašou ďalšou láskou je malý futbal. V Trnave ste si založili klub Atletico, ktorý napríklad vyhral aj fortunaligovú akciu Futbal v meste. Ako prišlo k tejto myšlienke?
S chalanmi, s ktorými som pôsobil v doraste Trnavy a rozliezli sme sa do rôznych klubov, sme dlhšie rozmýšľali nad tým, že by sme sa vážnejšie venovali malému futbalu. Chceli sme sa stretávať a prihlásili sme sa do mestskej súťaže, ktorá sa v Trnave vtedy rozbiehala. Podarili sa nám pekné úspechy. Boli sme v Brazílii na svetovom finále Neymar Jr's Five, kde sme boli meter a pol od Neymara. Videli sme naživo takisto Daniho Alvesa a darilo sa nám aj na podujatí Futbal v meste, ktorého ambasádor bol zase Stanislav Lobotka. Cestovali sme do Barcelony, kde sme mali možnosť vidieť Stana na Camp Nou proti Messimu. Čerešnička na torte prišla, keď som dostal šancu nastúpiť za reprezentáciu.
Predstavili ste sa dokonca na majstrovstvách sveta v austrálskom Perthe. Bol to krásny zážitok?
Určite áno. Bol som veľmi vďačný za to, že si ma vybral do tímu tréner Ladislav Borbély. Pre mňa to bolo fantastické. Futbal mi niektoré dvere zatvoril, no otvoril mi zase také, o ktorých som predtým ani netušil. Vážim si takúto možnosť. Reprezentačný dres je pre každého športovca najviac v kariére a som rád, že som si ho mohol obliecť na seba v malom futbale.
Filip Deket v reprezentačnom drese SR v malom futbale
Aké skúsenosti z malého futbalu môžete využiť vo veľkom?
Malý futbal je oveľa rýchlejší. Musíte rozmýšľať dopredu, neustále sa niečo deje. Dôležitá je spolupráca s ďalšími hráčmi a kľúčové je čítanie hry. Verte, že skúsenosti z malého futbalu sa zídu každému futbalistovi.
Teraz budeme čakať, že sa ukážete v lige ako virtuóz…
Brzdime. Treba najskôr veľa odtrénovať. Musím sa priznať, že na kondičných testoch som práve neoslnil. Práve v kondícii je najväčší rozdiel medzi malým a veľkým futbalom.
FILIP DEKET – FAKTY
- Narodil sa 1. mája 1993 v Trnave, je zadaný, má priateľku Klaudiu.
- S futbalom začínal v Spartaku Trnava, s ktorým v roku 2012 získal titul v kategórii staršieho dorastu.
- Vo Fortuna lige debutoval 4. mája 2013 na ihrisku Ružomberka. Najmä pre dve vážne zranenia kolien nastúpil v našej najvyššej súťaži dohromady iba na päť zápasov (trikrát v sezóne 2012/13 a dvakrát v ročníku 2015/16).
- V lete 2017 odišiel hosťovať do Zvolena, následne hrával nižšiu rakúsku súťaž za Siegendorf a Kitsee.
- Minulý týždeň sa upísal klubu FK Senica, kde sa pokúsi o reštart profesionálnej kariéry. Podpísal zmluvu do konca sezóny s následnou opciou.
- Počas angažmánov v Rakúsku sa okrem civilného zamestnania venoval aj malému futbalu, v ktorom sa prepracoval do reprezentácie a minulý rok sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v austrálskom Perthe.
- Ako mladík si odkrútil aj jeden reprezentačný zraz v kategórii do 21 rokov pod vedením vtedajšieho trénera Ivana Galáda.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Manchester United a futbalista Paul Scholes.
- V roku 2019 získal s tímom Atletico Trnava trofej pre víťaza fortunaligového projektu Futbal v meste
Filip Deket tretí zľava (Víťazný tím Futbalu v meste, 2019)
