Danko: Rok 2020 bude pre mňa i svet navždy výnimočný

Danko: Rok 2020 bude pre mňa i svet navždy výnimočný

So stredopoliarom MFK Zemplín Michalovce Stanislavom Dankom o reštarte tréningového procesu, ale aj narodení syna Stanka počas koronaéry.

Hoci väčšina ľudí v súčasnej kríze neprežíva ideálne obdobie, michalovský stredopoliar Stanislav Danko (26) má v týchto dňoch úsmev na tvári. Dôvodov má viac než dosť. Predovšetkým sa teší z čerstvo narodeného syna Stanka a hoci futbalu koronaéra nepraje, aj v tomto smere nastal na Zemplíne progres. Po prvom uvoľnení opatrení začali Michalovčania pod vedením Jozefa Majoroša ml. trénovať aspoň v menších skupinkách. „Samozrejme, veľmi sme sa potešili,“ povedal v rozhovore pre našu ligu odchovanec MFK Zemplín Stanislav Danko.   

V Michalovciach už trénujete na základe manuálu Únie ligových klubov. Ako ste zareagovali na to, keď sa váš tréner rozhodol pre skupinové tréningy? 

Samozrejme, veľmi sme sa potešili. Konečne môžeme byť spolu aspoň po skupinkách, hoci najradšej by sme boli všetci pohromade. Aj toto je však lepšie ako nič. 

Písali ste si so spoluhráčmi počas uplynulých týždňov, ako sa už neviete dočkať uvoľnenia opatrení? 

Áno. Takisto sme boli v kontakte s trénerom a tiež vedúcim tímu, ktorý sa o nás stará. Potešilo nás, keď sa spoločné tréningy stali konečne realitou. 

Aké bolo prvé stretnutie s chlapcami? 

V duchu tejto doby. Museli sme dodržiavať opatrenia, takže sme sa pozdravili buchnutím pästí, potom sme už dodržiavali dvojmetrové rozostupy. Samozrejme, všetci sme sa usmievali. 

Bolo náročné byť dlho doma a individuálne trénovať? Liezlo vám to už hore krkom? 

Veru, áno. Každý hráč vám povie, že lepšie sa trénuje v kolektíve ako samostatne. V prítomnosti spoluhráčov sa skôr vyhecujete k výkonu.

Na čom najmä ste pracovali počas individuálnych tréningov? 

Predovšetkým na silovej a kondičnej stránke. Mali sme individuálne plány, ktoré nám tréneri posielali do našej skupiny v aplikácii a na základe nich sme svedomito pracovali. 

Ste optimista a veríte, že sa po reštarte tréningu podarí po pár týždňoch rozbehnúť aj ligový kolotoč zápasov? 

Pevne v to veríme, aj keď to, samozrejme, nemáme úplne vo svojich rukách. Sám som zvedavý, či a kedy nám povolia hrať. Samozrejme, veľmi by nás to potešilo, hoci by to bolo asi bez divákov, ktorí by nám veľmi chýbali ako motivačný prvok. Ak to tak ale musí byť, budeme to rešpektovať.   

KAŽDÝ SI PERIE SÁM 

Trénovať musíte za presne daných bezpečnostných opatrení, ktoré sa týkajú už príchodu na tréning. Ako to teda u vás vyzerá v tomto smere? 

Každý z nás príde samostatne na štadión a už prezlečený smeruje priamo na ihrisko. Držíme si dvojmetrové rozostupy. V tomto smere to je u nás rovnaké ako všade inde, kde sa aktuálne trénuje. Po tréningu sa opäť prezliekame až doma, takže každý si perie svoje veci u seba.  

Cestujete na tréningy autom? 

Ja osobne áno, keďže bývam jedenásť kilometrov od Michaloviec, ale niektorí chalani chodia aj na bicykli. 

Ktoré priestory na štadióne môžete využívať? 

Žiadne. Ihrisko a po tréningu domov, to je náš program. Samozrejme, šatňa nám chýba, pretože sa v nej udeje aj množstvo zábavy. Zvyčajne si v nej púšťame hudbu, máme tam osobné veci. 

Čo všetko musíte dodržiavať počas tréningu? 

Pozor si dávame najmä na to, aby sme boli od seba aspoň na vzdialenosť dvoch metrov. Dôležitá je aj dezinfekcia, ktorú nám pripravuje vedúci mužstva. Po tréningu si musíme vždy poriadne vydrhnúť ruky a až potom ideme domov. 

Futbal sa dočasne stal bezkontaktným športom. Akým cvikom sa venujete počas tréningov? 

Nacvičujeme predovšetkým kombinácie a streľbu. Robíme to, čo sa dá. Aspoň máme všetci loptu na nohe. 

Čomu sa naopak nemôžete venovať? 

Súbojom jeden na jedného a v podstate všetkým cvičeniam, ktoré sú kontaktné. 

Boli pre vás po dlhšom výpadku prvé tréningy poriadne náročné? 

Ani nie. Tréner to dobre nastavil. Pripravil taký program, aby sme sa nebodaj nezranili. Navyše, predtým nikto úplne neoddychoval, keďže sme mali individuálne plány.   

POŠKUĽUJE PO EURÓPE 

Po vlaňajšom historickom piatom mieste patrí Michalovciam po základnej časti štvrtá priečka. Aj to je fakt, ktorý vás ženie vpred? 

Určite áno. Boli sme dobre rozbehnutí a škoda, že nás súčasná situácia pribrzdila. Verím, že ligu sa podarí riadne dokončiť a že dosiahneme úspech.

Michalovce nikdy neskončili štvrté… 

Bol by to historický úspech pre celé mesto, keby sme boli štvrtí aj po sezóne. Pokiaľ sa súťaž rozbehne, určite sa o to pobijeme. 

Poškuľujete jedným očkom aj po pohárovej Európe? 

Presne tak. Boli by sme radi, keby sme dopomohli Michalovciam užiť si tento úspech. 

Pre vás ako odchovanca klubu by to bolo aj určité zadosťučinenie? 

Samozrejme. V Michalovciach som vyrastal a v klube som odmalička. Pre mňa i pre klub by to bolo niečo výnimočné. 

Čo hovoríte na to, ako sa Michalovciam darí dlhé roky napredovať po športovej aj infraštruktúrnej stránke? 

Každý rok sa zlepšujeme. Skvalitňuje sa aj mládež, klub je stále profesionálnejší. Teší ma, že spoločne rastieme.   

SPÁVA BEZ PROBLÉMOV 

Počas koronakrízy vstúpil do vášho života synček Stanko, takže asi nebudete na toto obdobie spomínať iba zle… 

Áno, rok 2020 je výnimočný. Nielen pre svet, ktorý bojuje s koronavírusom, ale aj pre mňa. Z malého sa tešíme, narodenie dieťaťa je asi to najkrajšie, čo vás môže stretnúť. Pre mňa bude tento rok vždy skvelý. 

Synček počúva? 

Ale áno. Občas je neposlušný, ale už som si na to zvykol. 

Dokážete sa vyspať pred tréningmi? 

Áno. V tomto smere je to v pohode. 

Boli dni pred pôrodom náročné? Predsa len, nemocnice sa dnes primárne zameriavajú na boj s pandémiou… 

Určite. Mrzelo ma, že som nemohol byť vzhľadom na súčasné opatrenia pri pôrode. Manželka cítila trochu stres a, samozrejme, aj ona bola smutná, že nemôžeme pôrod prežiť spoločne. Čo už… Hlavne, že to všetko dobre dopadlo a dnes už sa môžeme spoločne tešiť zo synčeka. 

Aké to bolo, keď ste sa zrazu ocitli doma traja, nemohli ste trénovať s tímom a stále ste boli spolu? 

Boli sme radi. Aspoň som mohol byť pri manželke. Pomáhal som aj s prebaľovaním a ďalšími potrebnými vecami. 

Zvykne sa hovoriť, že narodenie dieťaťa kompletne zmení život človeka. Súhlasíte s tým? 

Pod to sa môžem podpísať. Človek si prestane robiť hlavu z vecí, ktoré ho trápili predtým.   

POMOHLI KLUBU 

Ani Michalovce neobišla téma znižovania platov. Dopady koronavírusu sa dotkli klubovej pokladnice a hráči počas tohto obdobia prišli najviac o 40% zo svojich miezd. „Vyhoveli sme klubu, ktorý má počas tejto doby problémy. Tak by to malo byť,“ povedal Stanislav Danko.   

KAPITÁN DANKO 

Keď chýba Igor Žofčák, Stanislavovi Dankovi sa občas na ruke zjaví kapitánska páska. Nečudo, veď patrí medzi odchovancov klubu a už aj skúsených hráčov. Logicky sa núka prezývka „Kapitán Danko“ aj ako narážka na bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka a jeho kauzu s kapitánskymi výložkami. „Túto prezývku často v súvislosti so mnou používajú aj v našich regionálnych novinách Noviny Zemplína. Mňa to vždy poteší, som za každú srandu. Občas ma tak volajú aj chlapci. Už som si na to zvykol,“ povedal Stanislav Danko.   

STANISLAV DANKO – FAKTY 

  • Narodil sa 17. marca 1994 v Michalovciach, hráva na pozícii stredopoliara za MFK Zemplín. 
  • Je ženatý, s manželkou Patríciou ma čerstvo narodeného syna Stanka. 
  • S futbalom začínal ako dieťa v rodných Michalovciach, kde pôsobí dodnes. 
  • Vo Fortuna lige odohral 101 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov a pridal 9 asistencií. V tejto sezóne zasiahol do 15 duelov, pričom si pripísal na svoje konto 1 gól a 2 asistencie. 
  • Slovensko reprezentoval v kategóriách od 15 do 18 rokov. 
  • Jeho obľúbený zahraničný klub je Real Madrid a hráč Cristiano Ronaldo.