Žijeme v dobe, keď mnohí ľudia prichádzajú o prácu. Garanciu vám dá len málokto. Nováčik Fortuna ligy FK Pohronie nepatrí ani zďaleka medzi najzvučnejšie kluby našej ligy, no v dobe neistoty sa vedenie mužstva zo Žiaru nad Hronom odhodlalo ku kroku, ktorý milo prekvapil mnohých. Hoci dnes nevieme, kedy sa opäť rozbehne jarná časť súťaže, klub o jeden rok do leta 2021 predĺžil zmluvu s dvojicou svojich trénerov – hlavným kormidelníkom Mikulášom Radványim a jeho asistentom Jozefom Pavlíkom. „Chceme pracovať koncepčne,“ vysvetlil toto rozhodnutie športový riaditeľ Miroslav Filipko (46), s ktorým sme sa porozprávali na viaceré zaujímavé témy.
Ako sa v neľahkej dobe zrodilo rozhodnutie o predĺžení kontraktov trénerov?
Nereagovali sme na neľahkú dobu, alebo na súčasnú situáciu. Máme v hlave nejaký koncept a chceme budovať klub a mužstvo smerom do budúcna. Predĺženie zmlúv vyplynulo z našej snahy pracovať koncepčne. Chceme, aby sa práca realizačného tímu ukázala v dlhodobom kontexte.
Nebáli ste sa ani na chvíľu predlžovania záväzkov v týchto pohnutých časoch?
Určite nie. Klub je stabilizovaný. Súčasné problémy sa samozrejme dotknú každého, ale máme vieru v to, že ekonomické starosti dokážeme zvládnuť. Pozerali sme sa na športovú stránku.
Čím vás teda presvedčili tréneri, že si vyslúžili túto dôveru?
V prvom rade koncepčnou prácou, ktorú ukazujú od momentu, ako vstúpili na našu pôdu. Mali sme krátkodobý cieľ vybudovať konkurencieschopné mužstvo v ligovom kolotoči. Zamerali sme sa na spevnenie defenzívy, ktorá bola najzraniteľnejšia počas jesennej časti. Následne na to sme chceli nastaviť veci vo fungovaní ofenzívy, aby sme mohli víťaziť.
Práve v progrese útočnej fázy budete pokračovať hneď po tom, čo sa opäť rozbehne súťažný kolotoč?
Určite áno. Prvé jarné zápasy ukázali, že máme na čom pracovať. V ofenzíve sme nepracovali podľa predstáv, no defenzíva splnila naše očakávania, ktoré sme do nej vkladali počas zimy. V štyroch jarných zápasoch ste ani raz neskórovali.
Chýbal vám aj kúsok šťastia?
O šťastí by som nehovoril. Chýbalo nám kvalitnejšie riešenie finálnej a predfinálnej fázy. V kľúčových okamihoch sme nezvládli dané situácie. Keby sme ich vyriešili lepšie, pohľad na naše mužstvo by bol o čosi lepší.
Na základe impulzov vychádzajúcich z mužstva ste optimista v tom, že po opätovnom reštarte sa odlepíte z ligového dna?
Áno. Takto sa snažíme nastaviť aj vnímanie tímu. Do kádra sme priniesli viacero hráčov, ktorí už zažili kritické situácie a teraz očakávame, že nám pomôžu v tejto situácii.
CENÍ SI LOJALITU HRÁČOV
Patríte medzi kluby, ktoré zatiaľ nesiahli k úprave platov. Je to aj vďaka za to, že v Pohroní sa nezarábajú tisíce eur?
Chcel by som upresniť informácie, ktoré sa šíria na verejnosti. S hráčmi sme sa dohodli na percentuálnom znížení platov. Do procesov však vstúpil štát so svojimi opatreniami, ktorý podporí zamestnancov, čo si počas pandémie nemôžu vykonávať náplň svojej práce. Hráči ukázali lojalitu a my zatiaľ čakáme, ako sa vyvinie situácia. Momentálne sme nepristúpili k žiadnemu zníženiu, no súčasný stav nemusí byť definitívny. V akom rozsahu a kedy sa tak stane, to dnes neviem povedať. Sme takisto ekonomicky závislí od sponzorov, ktorí dnes majú svoje problémy. Od každého jedného hráča ale máme prísľub, že v prípade nutnosti bude akceptovať dočasné zníženie platu. Sme skromný klub, ktorý nemá vysoké náklady, no kríza sa určite dotkne aj nás.
Inak sa seká z vysokých, inak z priemerných a inak z podpriemerných platov v národnom hospodárstve. V Pohroní sa pracuje v skromnejších podmienkach. O to viac si vážite lojalitu tímu?
Určite áno. Som absolútne spokojný s charakterom nášho mužstva. Pozitívne to vnímajú aj ostatní členovia vedenia klubu. To však vyplýva aj z toho, že náš manažment vždy korektne pristupoval ku každému hráčovi, ktorý v Pohroní bol, je a aj bude. Náš klub pracuje na báze serióznosti. Všetci sa snažíme byť transparentní a dodržať sľuby. Platobná disciplína je len jedna časť mozaiky korektnosti Pohronia. Klub sa správa zodpovedne voči hráčom, ďalším zamestnancom, ale aj voči okoliu.
Ako vy vnímate súčasné obdobie?
Je to zložitá situácia. Najhoršia na celej veci je neistota. Dnes nevieme odhadnúť, kedy sa začne, či sa vôbec začne a aké budú ekonomické dopady na futbal a šport. Nepridáva to na pohode. Musíme byť optimisti a veriť, že sa nenaplní hrôzostrašný scenár a opäť sa veci rozbehnú.
Chlapci individuálne trénujú v domácich podmienkach. Akým spôsobom s nimi komunikujete?
Komunikujeme prostredníctvom telefónov, sociálnych sietí a mobilných aplikácií. Dnes je to o čosi jednoduchšie ako v minulosti. Ich tréningový proces kontrolujeme pomocou športtesterov. Tým, že futbal je kolektívny šport, toto trénovanie nemá až takú hodnotu ako kolektívne cvičenia. Je to len náhrada, ktorá nepredstavuje plnohodnotný tréningový proces.
Počas tohto obdobia sa každý pýta futbalistov na tréningový proces, no dôležitá je aj psychika. Ako to chlapci zvládajú po mentálnej stránke?
Určite nie sme výnimka v tom, že chlapci boli mentálne nastavení na to, že v tomto období sa budú hrať súťažné zápasy. Tento stav je demotivujúci. Boli zvyknutí pracovať v kolektíve a to dnes nie je možné. V klube máme nachystaného mentálneho kouča, ktorý v prípade potreby komunikuje s hráčmi. Zatiaľ nám ale žiadny z nich nehlásil problém, prípadne určitý diskomfort. Chlapci sú odolní voči tlaku a zatiaľ to príkladne zvládajú.
Veríte, že neľahké obdobie môže zoceliť kolektív?
Myslím si, že chlapci sa dokázali zoceliť už aj v minulosti a toto len potvrdí, že tvoria veľmi silný kolektív.
IHRISKO VYMENIL ZA KANCELÁRIU
Ste na začiatku manažérskej kariéry. Čo hovoríte na to, aké starosti vám osud privial do cesty?
Z môjho pohľadu je to veľmi divoké. Musím sa s tým vyrovnať, ale na niečo takéto neboli nachystaní ani skúsení manažéri. Je to nová situácia pre celý svet. Komunikujem aj s manažérmi ostatných klubov. Navzájom si vymieňame skúsenosti, aby sme učinili správne rozhodnutia. Učíme sa za pochodu všetci, vrátane mňa. Možno to mám o čosi náročnejšie, ale nebojím sa. Treba sa s tým vyrovnať a hľadať čo najlepšie riešenia na problémy, ktoré vyvstali.
Čo vás presvedčilo, aby ste sa minulý rok stali športovým riaditeľom FK Pohronie?
Mužstvo sa v danom momente nachádzalo v kritickej situácii. Bolo treba urobiť zásadné kroky v realizačnom tíme a hráčskom kádri. Oslovilo ma, že klub mal jasnú víziu a funkcionári sú zapálení pre robotu. Ich cieľom je etablovať mužstvo v najvyššej súťaži. Bola pre mňa výzva odovzdať klubu skúsenosti, ktoré som nadobudol počas hráčskej kariéry a pomôcť tímu vo vtedajšej neľahkej situácii.
V čom najmä sa vám zmenil život, keď porovnáte svoju súčasnú prácou s hráčskym obdobím?
Podstatne viac sedím za počítačom a viac komunikujem telefonicky. Už nepracujem toľko s vlastným telom, ale viac-menej s vlastnou hlavou.
Asi aj voľného času je pomenej…
Samozrejme. Je to práca na plný úväzok a musím byť 24 hodín k dispozícii. Čokoľvek sa udeje, treba to okamžite riešiť a byť k dispozícii. Práca ma ale napĺňa a nevidím problém v tom, že mi zaberá určitý čas.
Miroslav Filipko v roku 2012 hájil farby Spartaka Trnava ako brankár
Darí sa vám ako bývalému hráčov oddeliť sa od kabíny?
Každý deň si vyhodnocujem to, akým spôsobom komunikujem s hráčmi. Niekedy musia ísť emócie bokom. Vo funkcii športového riaditeľa musíte byť pragmatik. Zakladám si na pozitívnej a otvorenej komunikácie. Snažím sa vždy hľadať spoločné riešenia na to, aby sme sa zlepšovali, čo potom môžu doceniť aj fanúšikovia.
Aké ciele si dávate v pozícii športového riaditeľa?
Momentálne ich neriešim. Zaoberám sa len tým, aby sme sa ako klub etablovali v najvyššej súťaži. Robím pre to maximum, ale to sa dá povedať o každom v našom vedení. Ľudia v Pohroní túžia po progrese.
JENČO JE VÝBORNÝ BRANKÁR I ČLOVEK
Boli ste výborný brankár. Máte stále najbližšie k mužom v rukaviciach?
Ďakujem za kompliment. V tomto momente už nerozlišujem brankárov a hráčov v poli. Možno pri sledovaní tréningov mám o čosi špeciálnejší pohľad na brankárov, ale v globále platí, že mužstvo vnímam komplexne, a tak sa k chlapcom aj staviam. Pre mňa je dôležitý každý jeden hráč.
Napriek tomu sa budeme chvíľu pýtať práve na veci súvisiace s brankármi. Čo hovoríte na vašu jednotku medzi žrďami Tomáša Jenča?
Tomáš v úvodných jarných zápasoch potvrdil, že sa tréneri rozhodli správne, keď mu udelili status jednotky. Nie je dôvod o ňom pochybovať. Jeho výkonnosť je na vysokom štandarde a patrí medzi nosných hráčov nášho kolektívu.
Dlhé roky chytal druhú ligu. Cítiť z neho, že si váži fortunaligovú príslušnosť?
Ocenil by som najmä jeho lojálnosť voči klubu. Vyžaruje z neho pokora a pracovitosť, vďaka čomu výkonnostne rastie. Tým je povedané asi všetko. Ja si Tomáša vážim aj ako človeka. Prešiel si aj ťažším obdobím v klube, keď sa dostal na pozíciu dvojky, no dokázal sa opäť prepracovať na post jednotky. Určite mu to mentálne pomohlo. Je silnejší, čo sa prejavuje priamo na ihrisku. Sme radi, že ho máme v mužstve.
Čo mu chýba k ešte výraznejšej kariére? Je to azda pár centimetrov?
Nestaval by som to do tejto polohy. Barthez alebo Casillas neboli dvojmetroví brankári a mali fantastickú kariéru. Tomášovi možno chýbajú fyzické parametre, ale to samé o sebe nemusí byť prekážka. Ja sa na neho pozerám cez jeho súčasnú výkonnosť a to, akým spôsobom dokáže pomôcť mužstvu. Momentálne odvádza výbornú prácu, čo si v klube veľmi vážime.
CHYTÁ ZA BRANČ
Miroslava Filipka môžete stále stretnúť aj na ihrisku. Občas si totiž zahrá za účastníka šiestej ligy OFK Branč. „Keď mi čas dovolí, idem si zahrať. Je to pre mňa príjemný doplnok a snažím sa takto aj pomôcť jednému z dobrých kamarátov, ktorý tento klub sponzoruje a vedie. Nie som ale k dispozícii na každý zápas,“ povedal Miroslav Filipko, ktorého sme podpichli, že aspoň si pri kancelárskej robote nemusí úplne strážiť hmotnosť. „Pri tých stresoch môže veru hmotnosť tak trochu kolísať, ale ja s tým nemám až taký problém. Každý pohyb je však dobrý,“ uzavrel 46-ročný rodák z Banskej Bystrice.
MIROSLAV FILIPKO – FAKTY
- Narodil sa 23. septembra 1973 v Banskej Bystrici, pracuje ako športový riaditeľ v FK Pohronie.
- Je ženatý, s manželkou Barborou má 14-ročného syna Markusa.
- Počas aktívnej kariéry nastupoval na brankárskom poste.
- Hrával postupne za ŠK Banská Bystrica, Martin, Ružomberok, Trnavu, Petržalku, izraelské kluby Hapoel Rishon IeZion, Hapoel Tzafririm Holon, České Budějovice, grécky Iraklis Solún, opäť Hapoel Tzafririm Holon, 1. FC Slovácko a na záver kariéry sa vrátil do Trnavy a Petržalky.
- V súčasnosti si popri práci občas zahrá za účastníka nižšej súťaže OFK Branč.
- Slovensko reprezentoval v mládežníckych výberoch po kategóriu do 21 rokov.
- Športovým riaditeľom FK Pohronie sa stal v októbri minulého roka.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Real Madrid a hráč Cristiano Ronaldo.