Príbeh Pavla Staňa: Pamätný gól za Petržalku, žiaril v Poľsku

Príbeh Pavla Staňa: Pamätný gól za Petržalku, žiaril v Poľsku

S trénerom Žiliny Pavlom Staňom o jeho prvých krokoch v pozícii hlavného kormidelníka, ale aj o pôsobení v Petržalke či 10-ročnom účinkovaní v Poľsku.

Jeho meno prekvapilo. Tréner Pavol Staňo sa stal v MŠK Žilina nástupcom Jaroslava Kentoša, ktorý zamieril k reprezentácii do 21 rokov. Bolo to nečakané aj preto, že predtým bol iba asistent trénera pri juniorke, kde mal na starosti videoanalýzy. Úvod v novej funkcii sa rodákovi z Kysúc skutočne vydaril. Žilina z prvých troch zápasov získala sedem bodov (doma Zlaté Moravce 3:0, vonku Pohronie 1:0, doma Dunajská Streda 2:2), čo dokázal už iba vedúci Slovan Bratislava. Zároveň sa „šošoni“ osamostatnili na druhej priečke tabuľky. „Darí sa nám aj preto, že chlapci svedomito pracujú na tréningoch,“ povedal v rozhovore pre Našu ligu bývalý vynikajúci stopér Pavol Staňo, ktorý sa stal hlavným trénerom Žiliny iba vo veku 42 rokov.   

S Dunajskou Stredou ste prehrávali 0:2. Chutil vám za takýchto okolností bod za remízu ako víťazstvo? 

Dá sa to tak povedať. Hrali sme proti silnému súperovi a napokon sa nám podarilo vyrovnať na 2:2, z čoho sme mali veľkú radosť. DAC sa dostal do vedenia z protiútokov, pri ktorých sme urobili chyby. Stálo nás veľa síl dotiahnuť manko. Silné a skúsené mužstvo ako Dunajská Streda dostalo vietor do plachiet a preto to bolo pre nás náročnejšie. Do druhého polčasu sme ale vstúpili úplne inak a veľa nechýbalo k tomu, aby sme získali aj tri body. 

Svoju misiu pri kormidle Žiliny ste odštartovali ziskom siedmich bodov z troch zápasov. Čo hovoríte na takúto bilanciu? 

Mužstvo výborne pracuje na tréningoch a to sa prejavuje aj v zápasoch. Sme veľmi dobre fyzicky pripravení a keď ukážeme aj futbalovú kvalitu, môžeme sa merať s najlepšími. Dúfam, že to tak zostane. V skupine o titul nás preveria súperi z hornej polovice tabuľky. Sám som zvedavý, ako budeme vyzerať v týchto konfrontáciách. Máme sebavedomie, keďže chlapci svedomito trénujú. Verím, že sa naša sila ukáže aj v nadstavbe. 

Po jeseni ste mali rovnaký počet bodov ako druhá Dunajská Streda. Čo hovoríte na to, že po troch kolách máte pred súperom už štvorbodový náskok?

Nepreceňujeme to. Máme horšie vzájomné zápasy, čiže v podstate môžeme o tento náskok prísť v priebehu jedného kola. Hrá sa ešte o veľmi veľa bodov. Štyri body nič neznamenajú a Dunajská Streda má kvalitu na to, aby pravidelne zbierala body. Musíme naďalej tvrdo trénovať, aby sme sa mohli úspešne biť nielen s DAC, ale aj s ostatnými tímami. 

Žilina mala na jeseň problémy s predfinálnou a finálnou fázou, no na jar ste aj napriek odchodu Boženíka do Feyenoordu Rotterdam strelili šesť gólov. Čo hovoríte na to, ako rýchlo ste sa dokázali zlepšiť v ofenzíve?

Vytvárame si veľa gólových situácií, čo možno nikto ani nečakal. Aj proti Dunajskej Strede sme mali ďalšie šance. Pokiaľ sa do nich budeme dostávať aj v ďalších zápasoch a budeme takisto efektívni, náš gólový priemer môže naďalej rásť. 

Aké si dávate výsledkové ciele? Chcete sa stať vicemajstrami Slovenska, alebo poškuľujete aj po vedúcom Slovane Bratislava? 

Chcel by som najmä to, aby sa stále zlepšoval náš herný prejav a aby fanúšikov futbal bavil natoľko, že nám po zápase zatlieskajú. Chceme, aby v našej hre bolo vidieť emócie, nasadenie a kvalitu. Keď sa nám to bude dariť a naši súperi budú napriek tomu lepší a vyhrajú, skloníme hlavy a budeme pracovať ďalej. Verím, že sme pripravení na každého jedného protivníka v lige.   

ZMLUVU DNES NERIEŠI 

Bolo veľké prekvapenie, keď Žilina dala po odchode Jaroslava Kentoša šancu práve vám. Neznervózňuje vás, keď vám ľudia neustále pripomínajú nedostatok skúseností? 

Vôbec nie. Ja som vyrovnaný človek a cítim sa, akoby som trénoval dlhšie. Mám okolo seba ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. O to je moja práca jednoduchšia. 

V čom hľadáte inšpiráciu? 

Trénerstvo je najmä o tom, či cítite futbal. Počas hráčskej kariéry som zažil množstvo trénerov. Aj takých, čo boli nekompromisní a sledovali najmä seba. Tí však zvyčajne stratili šatňu, čo by ma mrzelo, keby sa mi niečo také stalo. Chcem, aby disciplína vychádzala z toho, že hráči rozumejú, prečo v tréningu robia určité veci. Bol by som rád, aby chlapci plnili taktické pokyny, ale zároveň, aby sa nebáli v zápase zobrať zodpovednosť na svoje plecia a urobili aj čosi prekvapivé. 

V Žiline ste sa dohodli na zmluve na pol roka. Veríte, že si svojou prácou vydobyjete dlhodobý angažmán? 

Neriešim to. Pokiaľ bude záujem o predĺženie spolupráce, budem sa tešiť a určite sa rýchlo dohodneme. Dnes nad tým neuvažujem a tým pádom nevyvíjam na seba tlak. Budem spokojný, keď chalani po sezóne povedia, že to stálo za to. Teší ma každý jeden tréning, ktorý mužstvo s chuťou odmaká a keď srší z hráčov emócia, nasadenie, ale aj futbalovosť. 

Aké máte trénerské túžby? 

Snívanie je samozrejme povolené. Sníval som ako hráč a snívam aj ako tréner. Počas aktívnej kariéry som chcel byť najlepší v každom zápase. Niekedy sa to podarilo, inokedy zas nie. Veľa vecí viete ovplyvniť, ale mnohé nie. Podobne sa na to pozerám aj ako tréner. Idem od tréningu k tréningu a čo má prísť, príde. 

Túžite po dosiahnutí mét ako pôsobenie v zahraničí či v reprezentácii? 

Najskôr musím potvrdiť, že dokážem pracovať v takom dobrom klube ako MŠK Žilina. Až potom sa môžeme pozerať po iných výzvach. Momentálne som veľmi spokojný. Dobre sa mi pracuje a sústredím sa iba na svoju robotu v MŠK Žilina. Nehľadám žiadne úniky a nerozmýšľam nad ničím iným. Rád by som tu zostal čo najdlhšie. 

Ktoré trénerské osobnosti vám imponujú? 

Chcem byť sám sebou, ale do určitej miery ma ovplyvňujú tréneri, ktorí vedia mať na futbal aj iný pohľad v zmysle jeho vývoja, náročnosti či taktickej disciplíny. Mohol by som menovať naozaj mnohých. Napríklad Guardiola, Mourinho, Klopp či Bielsa. Každý z nich má v sebe niečo inšpirujúce. V prvom rade chcem ale zostať sám sebou.   

GÓL KAIRATU MU PRIPOMÍNAJÚ 

Ako hráč ste sa zviditeľnili počas pôsobenia v Petržalke v lete 2005 postupovým gólom v 120. min v odvetnom zápase 1. predkola Ligy majstrov do siete Kairatu Almaty, čo odštartovalo púť vášho tímu v milionárskej súťaži. Je to najkrajší moment vašej kariéry? 

Človek si to uvedomil až postupom času. Médiá sa k tomu často vracajú. Pekných okamihov bolo viac. Aj v poľskej lige som zažil veľa krásnych zápasov. Tento gól bol ale určite jeden z tých pekných momentov, ktoré som zažil ako futbalista. 

Vedeli by ste ho ešte opísať? 

Zhodou okolností som ho včera videl, takže úplne presne. Plynul už nadstavený čas predĺženia. Braňo Fodrek bol pri čiare na kolenách, no ešte sa mu podarilo poslať center do pokutového územia a našiel ma na vzdialenejšej žrdi, odkiaľ som hlavou skóroval.

Ako si spomínate na krásnu púť Petržalky v pohárovej Európe? V ére samostatného Slovenska už nikdy nikto nič podobné nedosiahol. 

Bol to obrovský úspech, ktorý bude ťažké zopakovať. Prejsť všetkými predkolami, kde sa stretávate so špičkovými majstrovskými mužstvami jednotlivých krajín je nesmierne ťažké. Na tejto úrovni má každý tím kvalitu, špičkového trénera, materiálne a ekonomické zabezpečenie. Zvládnuť kvalifikáciu a získať nejaké body v Lige majstrov je naozaj náročné. Držím palce každému slovenskému tímu, ale jednoduché to nebude pre žiadneho nášho majstra. 

Čím bola vtedajšia Petržalka výnimočná? 

Šliapali sme od zápasu k zápasu, dostali sme sa do formy. Nemali sme strach z veľkých súperov. Boli sme dobre charakterovo poskladaní a do každého zápasu sme išli s tým, že zabojujeme o výborný výsledok. Tréneri nás vždy dobre pripravili na zápasy a samozrejme, mali sme aj šťastie. Nakoniec chýbalo málo, aby sme postúpili aj zo skupiny. 

Možno stačilo aj to, aby rozhodca Merk odpískal penaltu na Vaščáka v poslednom súboji s FC Porto (0:0). 

Bohužiaľ… Bol to asi rozhodujúci moment. Samozrejme, ešte by bolo potrebné penaltu aj premeniť. Porto by to potom malo veľmi ťažké. Terén bol na hranici regulárnosti a vyrovnať na takom ihrisku by bolo náročné pre každý tím. Rozhodca to však neodpískal a napokon nám tesne unikol postup.

NAUČIL SA ZVLÁDAŤ TLAK 

Po pôsobení v Petržalke ste ako 29-ročný zamierili do Poľska, kde ste vydržali desať rokov. Ste pyšný na to, čo sa vám podarilo u našich severných susedov? 

Určite. Po vydarenom období v Petržalke som si roztrhol skrížené väzy v kolene a bol som rád, že sa po týchto peripetiách vôbec naskytla možnosť odísť do Poľska. Patril som už medzi starších hráčov, o ktorých nie je na trhu taký záujem. V Ekstraklase sa mi podarilo usadiť sa. Stále som dostával ponuky a presúval som sa z klubu do klubu. Bol som naozaj spokojný a napokon z toho bolo desaťročné pôsobenie. Tamojšia súťaž má svoju úroveň a takisto finančné i materiálne zabezpečenie. Štadióny sú krásne. Spoznal som množstvo výborných ľudí a dobré vzťahy mi zostali dodnes. Som vďačný za to, akú šancu som v Poľsku dostal. 

Keď ste tam odchádzali, napadlo vám, že môžete zotrvať v jednej krajine také dlhé obdobie? 

Takto som nerozmýšľal. Prvý rok nebol ideálny. Až po zimnej prestávke som si vybojoval miesto v základnej zostave. Potom to už bolo len dobré. 

Na čo ste najviac hrdý z pôsobenia v Poľsku? Je to víťazstvo v pohári s Jagielloniou Bialystok v sezóne 2009/10? 

Najpamätnejší zápas bol pre mňa za Koronu Kielce na trávniku silného GKS Belchatow. Zranil sa nám útočník a tréner ma oslovil s tým, či by som mohol hrať na hrote. Spýtal sa ma, či sa nebojím tejto výzvy. Povedal som mu, že idem do toho. Dal som dva góly a vyhrali sme 2:0. Navyše, neodpískali na mňa čistú penaltu. Vždy sa pousmejem, keď si na to spomeniem. Odohral som naozaj dobrý zápas na hrote. 

O poľskej lige sa hovorí ako o veľmi sledovanej. Zápasy navštevuje veľa fanúšikov a je aj pod drobnohľadom médií. Aké to bolo vyrovnať sa so všadeprítomným tlakom? 

Dodnes z toho ťažím. Hrával som v kluboch, ktoré mali silných majiteľov, ktorí takisto vedeli vyvinúť tlak. To isté fanúšikovia a médiá. Naučilo ma to, že musím neustále makať. Každý jeden zápas môže znamenať stratu pozície. Neustále musíte niečo dokazovať. V mojom prípade to bolo najmä o tom, aby som potvrdzoval, že nie som ešte starý a že mám na to, aby som hral v Poľsku. Vedel som, že musím byť vždy stopercentne kondične a silovo pripravený.

Poľská liga výrazne pomohla Ondrejovi Dudovi či Jánovi Muchovi. Odporúčali by ste túto súťaž každému? 

Netvrdím, že každému. Určite je ale Ekstraklasa zaujímavá ako prechodná stanica. V Poľsku môžete pravidelne zažívať zápasmi pred veľkou diváckou kulisou na krásnych štadiónoch, čo vám môže neskôr pomôcť v adaptácii v silnej lige. Atmosféra priamo ovplyvňuje aj kvalitu súťaže. Ekstraklasa má dobrú reklamu a hráči sa z nej predávajú za solídne odstupné. To je veľký plus pre každého.   

V LIGE AKO 24-ROČNÝ 

Je to milý paradox. Hoci Pavol Staňo dostal šancu ako tréner popredného slovenského tímu už vo veku 42 rokov, na svoje prvé hráčske kroky v najvyššej súťaži si musel počkať. Presadil sa až vo veku 24 rokov. „Pochádzam z dedinky Čierne, kde som sa okrem futbalu venoval aj ďalším pohybovým aktivitám. Obľuboval som napríklad zimné športy. Všetko sa začalo lámať v 16 rokoch, keď som hrával tretiu mužskú ligu. Veľmi mi to pomohlo. V dorasteneckej lige som neskôr nastupoval za Inter Bratislava a potom som narukoval na vojenčinu do Trenčína, čo mi veľmi pomohlo. Po jej skončení som hrával druhú ligu v Martine a Rimavskej Sobote. Pribrzdili ma zranenia a dva roky som nemohol hrať,“ povedal Pavol Staňo, ktorý si našu najvyššiu súťaž napokon zahral za FC Spartak Trnava a Artmediu Petržalka.   

PAVOL STAŇO – FAKTY

  • Narodil sa 29. septembra 1977, pochádza z kysuckej obce Čierne. Hrával na poste obrancu, dnes je tréner MŠK Žilina. 
  • Je ženatý, s manželkou Jankou má dve dcéry Patríciu a Michaelu. 
  • Na Slovensku hrával za MŠK Kysucké Nové Mesto, Inter Bratislava, FK Čadca, ZŤS Martin, Rimavskú Sobotu, Spartak Trnava a Artmediu Petržalka. V najvyššej súťaži debutoval ako 24-ročný. 
  • Víťazným gólom v predĺžení odvetného zápasu 1. predkola Ligy majstrov 2005/06 s Kairatom Almaty naštartoval pohárovú púť Petržalky, ktorá si zahrala v skupinovej fáze milionárskej súťaže, kde obsadila 3. miesto a predstavila sa v jarných bojoch Pohára UEFA. 
  • V lete 2007 prestúpil do Polonie Bytom a v Poľsku napokon zotrval desať rokov. Hrával aj za Jagielloniu Bialystok, s ktorou sa v roku 2010 radoval zo zisku pohára, ďalej pôsobil v tímoch Korona Kielce, Podbeskidzie Bielsko-Biala a Termalica Nieciecza. Po skončení profesionálnej kariéry si na amatérskej úrovni zahral na rodných Kysuciach. 
  • S trénerstvom na najvyššej úrovni začínal vo februári 2018 ako asistent v Termalici Nieciecza. V novembri 2018 sa stal asistentom trénera v žilinskej juniorke a začiatkom tohto roka prekvapujúco prevzal ako hlavný kormidelník prvý tím Žiliny. 
  • Ako tréner má za sebou vo Fortuna lige tri zápasy, v ktorých jeho tím získal sedem bodov. - Za reprezentáciu nenastúpil. V roku 2006 bol ako súčasť ligového výberu pod vedením Dušana Galisa na turnaji v Portugalsku. 
  • Jeho obľúbený zahraničný hráč je Zlatan Ibrahimovič a od detstva drží palce milánskemu AC. Ako dieťa obľuboval futbalové majstrovstvo Emilia Butragueňa. 
  • Neriadi sa podľa nejakého všobecne zažitého životného motta. Za kľúčovú vlastnosť v bežnom i pracovnom živote považuje férovosť.