Zomknutie v neľahkých časoch

Zomknutie v neľahkých časoch

So stredopoliarom Senice Denisom Baumgartnerom nielen o súčasnej situácii v Senici, ale aj o pôsobení v Taliansku a reprezentačnej výzve.

Futbalisti Senice neprežívajú ideálne obdobie. Klub po konci venezuelského majiteľa doťahuje presun akcií do rúk ďalšieho investora. Po zimnej časti Fortuna ligy skončilo v tíme jedenásť futbalistov a nedávno aj tréner Michal Ščasný. V prvom jarnom kole na ihrisku Dunajskej Stredy nastúpili Záhoráci v oklieštenom zložení, na lavičke mali iba mladíkov z akadémie. O to viac prekvapila bezgólová remíza na ihrisku favorita a ešte vo väčšej miere spôsob, ako sa k nej Seničania dopracovali. Počas väčšiny času boli výrazne lepší, dostali sa do väčšieho počtu gólových šancí a len chýbajúca efektivita ich obrala o víťazstvo. „Mužstvo ukázalo charakter, z čoho mám veľkú radosť,“ povedal v našom rozhovore 22-ročný stredopoliar Denis Baumgartner, ktorý je odchovancom klubu a aj v tomto zápase potvrdil status lídra. Senicu neopustil ani v ťažkých časoch, hoci o reprezentanta do 21 rokov bol určite záujem aj inde.

   

Čo hovoríte na to, aký ohlas na verejnosti zanechal výkon Senice v Dunajskej Strede?
Dostali sme veľa pozitívnych reakcií od fanúšikov aj od ľudí, ktorí nie sú spojení so senickým futbalom. Bolo toho naozaj dosť. Teší nás, že sme viacerým spravili radosť a že sme ukázali, že vieme hrať futbal.

Škoda len toho, že ste jednu z množstva šancí nepremenili na gól?
Veru, škoda. Určite nás to mrzí, pretože sme v pokoji mohli zobrať tri body. Šancí bolo naozaj neúrekom.

V Senici nie sú práve ľahké časy, čo súvisí s hľadaním nového majiteľa. Boli ste hrdý na mužstvo?
Určite. Zomkli sme sa, ukázali sme charakter a išli sme na ihrisko zabojovať. Sme radi, ako to napokon vypálilo, hoci sme v konečnom dôsledku dva body stratili.

Čomu pripisujete, že mužstvo v náročnej situácii podalo taký oduševnený výkon?
Bolo toho veľa, najmä minulý týždeň bol nesmierne hektický. Dalo nás to dohromady a bojovali sme jeden za druhého.

V Dunajskej Strede ste v minulej sezóne hosťovali a šance ste sa nedočkali. Túžili ste po úspechu v MOL Aréne aj z osobného pohľadu?
Takto som to nevnímal. Možno keby bol Peter Hyballa na lavičke DAC, vrelo by to vo mne viac. Všetko bolo úplne v pohode, išiel som do zápasu s cieľom pomôcť nášmu tímu.

Ste optimista v súvislosti s budúcnosťou?
Určite áno. Treba však doriešiť veci a pevne verím, že potom odohráme dobrú jar.

   

VÝBORNÁ PARTIA

Zimná obmena kádra pozmenila zloženie tímu. Legionári v kabíne už tak výrazne nedominujú. Ako sa to prejavilo v šatni?
Aj sme sa na tom zasmiali. Slovákov nás už je pomaly aj viac. Legionári, ktorí sa nachádzajú v kádri, sú súčasťou tímu minimálne od začiatku sezóny. Zvykli sme si na seba a neľahké časy nás všetkých spojili. Tvoríme výbornú partiu.

Ceníte si zahraničných hráčov, ktorí zotrvali v Senici napriek všetkým problémom?
Stopercentne! Majú môj veľký obdiv. Sú ďaleko od domova a mnohí hrajú nielen preto, aby zarobili na seba, ale tiež, aby poslali nejaké peniaze svojim rodinám. To, že zotrvali napriek meškajúcim výplatám, je naozaj obdivuhodné.

Počas minulého týždňa ste zažili troch trénerov. Michala Ščasného nahradil Jozef Olejník a po jeho konci vás viedol v Dunajskej Strede kouč  dorastu Eduard Pagáč, ktorý pre klub veľa odviedol. Teší vás, že práve on bol na lavičke v Dunajskej Strede?
Určite áno. S trénerom sme sa dobre poznali. V tejto súvislosti však treba povedať, že pozitívny výsledok a výkon pramenil ešte z práce Michala Ščasného, ktorý bol s nami celú jeseň aj zimnú prípravu až do minulého týždňa. Pozitívny ohlas na náš výkon patrí aj jemu.

Ste rodák zo Senice. Čo pre vás znamená klub, za ktorý hráte?
Veľa. Keby som bol cudzinec, možno by som nemal dôvod tu zostať a pobral by som sa ďalej. Som však domáci a cítim zodpovednosť. Chcel som zotrvať a pomôcť tímu.

Cítite, že fanúšikovia si to vážia?
Po zápase v Dunajskej Strede nám to dali mnohí najavo. Kontaktujú nás so slovami vďaky. Sme radi, že sme ich potešili.

Nabíja to energiou?
Presne tak.

   

OBDIV K ŠKRINIAROVI

Ako odchovanec Senice ste už mali možnosť zažiť život v zahraničí. Ešte ako tínedžer ste zamierili do Sampdorie Janov. Pre mladého chlapca to muselo byť náročné. Neoľutovali ste nikdy, že ste sa vybrali touto cestou?
Určite nie. Som veľmi rád, že som mohol niečo také zažiť. Dalo mi to veľmi veľa. Posunul som sa futbalovo ďalej. Teraz chcem napredovať v našej lige, ktorá je výborná pre mladých hráčov a môže mi poslúžiť ako dobrý odrazový mostík. Hrám za Senicu a chcem sa stále zlepšovať.

V čom to bolo v Taliansku ťažké?
Náročné bolo najmä odísť vo veku 16 rokov do neznámeho prostredia a nechať doma rodinu i kamarátov. Musel som sa s tým pobiť a zvyknúť si nielen na tamojší životný štýl, ale aj na futbal. Verte, že vám to dá veľmi veľa do života. Sú to skúsenosti, ktoré viete potom zužitkovať v ďalších rokoch kariéry.

Boli ste súčasťou Sampdorie Janov. Čo musí mať hráč v sebe, aby dokázal uspieť v prvom tíme takéhoto renomovaného klubu?
Talianska liga je podľa mňa najnáročnejšia na adaptáciu. Netvrdím, že je to najlepšia súťaž na svete, no presadiť sa v nej je veľmi ťažké. Obdivujem Milana Škriniara za to, že sa v Sampdorii dokázal nielen etablovať, ale že sa ešte posunul ďalej. Je úžasné, za aký klub hráva a aké výkony predvádza. Človek zvonku si ani nedokáže predstaviť, aké to mal najmä v začiatkoch ťažké. So všetkým sa dokázal vyrovnať.

V Serii A máme už šesť Slovákov. Okrem Škriniara sú súčasťou elitných tímov na Apeninskom polostrove aj Stanislav Lobotka, Juraj Kucka, Denis Vavro, Nikolas Špalek a Lukáš Haraslín. Čo hovoríte na túto zaujímavosť?
Je to super. Slovensko má veľmi veľa výborných futbalistov, ktorí by tam ešte mohli hrávať. Miňa Škriniara som dal ako príklad preto, že sme spolu v Sampdorii strávili nejaký čas a na vlastné oči som mohol sledovať, aké to mal ťažké, ako sa nepoddal a stále rástol. Zobral som si z jeho príbehu veľmi veľa.

Ani vy ste neboli ďaleko od toho, aby ste si vydobyli svoje miesto v Taliansku. Aký polkrok vám chýbal k tomu, aby ste sa v Sampdorii presadili?
Nebolo to vôbec ľahké. Išiel som hosťovať do Livorna, kde mi to príliš nevyšlo. Vtedy som sa rozhodol opustiť Taliansko a vrátiť sa na Slovensko.

Túžite po návrate na túto scénu, alebo sa dnes už pozeráte iným smerom?
Ťažko povedať. Je to nesmierne náročná liga a ísť z Fortuna ligy priamo do nej je extrémne ťažké. Myslím si, že v ideálnom prípade je dobré urobiť medzikrok, aby ste boli pripravený na výzvy Serie A.

   

UDRŽAŤ SA V NÁRODNOM TÍME

V januári ste sa zúčastnili na tréningovom kempe reprezentácie do 21 rokov v tureckom Beleku. Ako veľmi vás potešila pozvánka do národného tímu?
Veľmi. Každý hráč si váži pozvánku do reprezentácie. Je to najviac v živote futbalistu. Musím naďalej predvádzať dobré výkony, aby som sa dostal aj do ďalšej nominácie.

Práve to je vaša hlavná ambícia? Udržať sa v dvadsaťjednotke dlhšie obdobie?
Určite áno. Každý hráč v mojom veku po tom túži.

Veríte, že výborným výkonom v Dunajskej Strede ste sa priblížili k naplneniu tohto cieľa?
Uvidíme. Do reprezentačného zrazu ešte zostáva nejaký ten zápas. Potrebujem v ďalších kolách hrať minimálne tak dobre ako v Dunajskej Strede. Až potom môžem uvažovať nad tým, či mi príde nominácia. Zatiaľ sa sústredím najmä na to, aby som predvádzal dobré výkony a nesnažím sa rozptyľovať bočnými vplyvmi.

Po odchode Adriána Guľu do Viktorie Plzeň sa ujal národného tímu do 21 rokov nový tréner Jaroslav Kentoš. Aký ste mali z neho pocit?
Turecko bolo najmä o spoznávaní sa, keďže sme sa videli všetci prvýkrát. Snažili sme sa pochopiť jeho filozofiu. Priznávam, nie je ľahké si v priebehu týždňa zvyknúť na niečo úplne iné ako v klube. Snažil som sa využiť čas na to, aby som nazbieral čo najviac informácií. Blíži sa kvalifikácia, veľa priestoru už nemáme. Verím, že to bude fajn.

Počas minulého roka zakopol náš tím v Azerbajdžane a podľa očakávaní prehral doma s Francúzskom. Veríte, že ešte žije šanca na účasť na majstrovstvách Európy 2021?
Ťažko to teraz povedať. Samozrejme, kým šanca existuje aspoň matematicky, treba sa o ňu pobiť. V každom zápase musíme vydať zo seba maximum, pretože je to reprezentácia. V nej sa nikdy nevzdáva. Uvidíme, aké výsledky sa dostavia. Pevne verím, že ešte zamiešame kartami.

   

DENIS BAUMGARTNER – FAKTY

  • Narodil sa 2. februára 1998 v Senici, hráva na pozícii stredopoliara za FK Senica.
  • S futbalom začínal práve v rodnej Senici, no už ako 16-ročný prijal ponuku zo Sampdorie Janov.
  • V prvom tíme janovského klubu sa nepresadil a v lete 2017 zamieril na hosťovanie do treťoligového Livorna.
  • Angažmán v Livorne sa mu nevydaril podľa predstáv, hoci prispel k postupu tímu do Serie B.
  • Sezónu 2018/19 strávil na hosťovaní v Dunajskej Strede, kde však nedostal šancu v tíme trénera Petra Hyballu. Za prvý tím DAC si vo Fortuna lige pripísal jedinú minútu.
  • V lete 2019 odišiel po konci zmluvy v Sampdorii do FK Senica. Vo svojom materskom klube odohral v tejto sezóne 15 fortunaligových zápasov (710 minút). Strelecky sa zatiaľ nepresadil, na konte má dve asistencie.
  • Je súčasťou našej reprezentácie do 21 rokov. Slovensko reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách.
  • Jeho obľúbený zahraničný hráč je Lionel Messi a klub FC Barcelona.