FC ViOn Zlaté Moravce je súčasťou slovenskej futbalovej mapy už 25 rokov. Klub dosiahol v skromných podmienkach pozoruhodné úspechy. Na jeseň 1995 začal svoju púť na najnižšom poschodí ligového futbalu na Slovensku. V lete 2007 po prvý raz postúpil medzi elitu, ovládol Slovenský pohár a na jeseň si zahral dve predkolá Pohára UEFA. Do maličkého mestečka zavítal aj slávny Zenit Petrohrad. Pri najväčších úspechoch dnes už stáleho účastníka Fortuna ligy bol bývalý kapitán a defenzívny stredopoliar Ján Hözl (35). Rodák z neďalekého Skýcova si váži každý moment, ktorý vo ViOne zažil. „Čo sa v klube povie, to platí,“ hovorí o princípoch práce v Zlatých Moravciach dnes už vedúci mužstva žilinskej juniorky.
Čo hovoríte na to, koľko rokov už má ViOn?
Čas beží a mňa teší, že klub, ktorého som bol
súčasťou také dlhé obdobie, stále funguje na zdravých základoch. Verím, že je to
iba začiatok cesty.
Zlaté Moravce získali povesť rodinného klubu. Čím
to je, že sa ViOn môže pýšiť touto reklamou?
Je za tým osoba majiteľa Viliama Ondrejku. Je to
zásadový človek, ktorého zdobí čestnosť, úprimnosť a snaha o vybudovanie
pozitívnych ľudských vzťahov. Na tieto vlastnosti vsadil aj v biznise, vďaka nim je
na pevných základoch postavený celý klub. Buď sa tomu prispôsobíte, alebo
musíte odísť.
Hovorí sa, že s ViOnom nepotrebujete mať podpísanú
zmluvu. Na čom sa ústne dohodnete, to platí. Je to skutočne tak?
Určite áno. Nespomínam si, že by sa vo ViOne
hovorilo o nedoriešených záležitostiach. Vždy to fungovalo tak, že keď ste sa
na niečom dohodli s majiteľom alebo prezidentom Karolom Škulom, tak to aj
platilo. Napadol mi v tejto súvislosti jeden pekný príklad. Keď sme v roku 2007
vyhrali Slovenský pohár, volal mi bývalý spoluhráč, ktorý už pár mesiacov nebol
v našom klube, že mu na účet prišla prémia. V zmluve pritom nikto z nás nemal
podobnú klauzulu, keďže sa takýto úspech neočakával. Klub napriek tomu
nezabudol pri vyplácaní odmien ani na tých, ktorí odišli a podieľali sa na
víťazstve v pohári v skorších fázach súťaže. Niečo neuveriteľné v dnešnej dobe.
ViOn patrí medzi skromné kluby. Motivovalo vás vždy
vytiahnuť sa na tých veľkých?
Určite áno. Zlaté Moravce majú približne 17-tisíc
obyvateľov a kým nevstúpil do futbalu Viliam Ondrejka, maximom vtedajšieho
Calexu bola druhá liga. Ľudia v meste nemali príležitosť porovnávať sa so
slovenskou špičkou. Zrazu začali do Zlatých Moraviec chodiť Slovan Bratislava,
Spartak Trnava, MŠK Žilina. To sú kluby, ktoré navštevovali toto mesto
maximálne vtedy, keď prišli na sústredenie. Pre nás to bolo krásne obdobie, fanúšikovia
sa tešili a hnali nás vpred. Nikomu sa v Zlatých Moravciach nehralo ľahko.
Väčšina kádra prišla z nižších súťaží, boli sme zvyknutí na skromné podmienky.
Pre nás všetkých to bol až neuveriteľný príbeh. V pamäti sme mali ešte zápasy
tretej ligy a zrazu sme čelili najväčším. Super. Verím, že táto atmosféra v
šatni zostala.
Každý hráč Zlatých Moraviec si pochvaľuje výborné
podmienky na tréning a futbalový rast. Môžete potvrdiť, že o mužstvo bolo vždy
špičkovo postarané?
Áno, doma sme mali k dispozícii všetko potrebné.
Nepotrebovali sme jazdiť na sústredenia. V tom čase nebolo bežné, že by kluby
mali k dispozícii vlastnú umelú trávu. V Zlatých Moravciach už bola. Vedenie
vybudovalo krytú plochu, ktorá slúžila ako tenisové kurty, no zároveň sme v zime mohli mať tréningové jednotky pod strechou. Nechýbala posilňovňa, bazén či
sauna. Hráči, ktorí boli z iných miest, mali v hoteli ubytovanie a takisto
zabezpečenú stravu. Podmienky vo ViOne sú fantastické. Pán Ondrejka vždy
hovoril, že sa zakrýva len takou perinou, na akú má. Klub nikdy nepreplácal
hráčov, no čo sľúbil, vždy vyplatil. Zároveň garantoval mužstvu výborné
zázemie. Investície vždy smerovali do vecí, ktoré patria k vrcholovému futbalu.
V tom čase nám mohli závidieť väčšie kluby, mnohé aj z krajských miest.
NEZABUDNE NA POSTUPOVÝ GÓL
ViOn sa za dvanásť rokov vyhrabal z najnižších
poschodí až do prvej ligy. Ktorý postup vám navždy zostane v pamäti?
V roku 2004 sme postúpili z tretej ligy do druhej.
Museli sme zabojovať v baráži hranej v Prievidzi. Turčianske Teplice sme
zdolali 1:0 a ja som strelil jediný gól. Bol som mladý chlapec, mal som asi 19
rokov a tréner Anton Dragúň ma poslal na ihrisko v priebehu druhého polčasu.
Ani neviem, ako som skóroval. Pamätám si, že som vystrelil spoza šestnástky.
Tento presný zásah nás posunul do celoštátnej súťaže. Mali sme mužstvo zložené
z hráčov z okolitých miest. Prvá posila z ligovej scény, ktorá prišla do
Zlatých Moraviec, bol Roman Greguška. Získali sme hráča so skúsenosťami z
Interu Bratislava, Dunajskej Stredy či Dubnice. Ja som sa stal súčasťou klubu
ešte ako malý chlapec, ktorý prišiel do mládeže Zlatých Moraviec. Zažil som
neskutočne veľa postupov. Bolo to krásne obdobie.
V lete 2007 sa ViOn dočkal historického postupu
medzi slovenskú futbalovú smotánku, keď uspel v tzv. prelínačke. Ako si na to
spomínate?
Súťaž sa delila po jesennej časti. Na jar hrali o
účasť medzi elitou posledné štyri tímy z prvej ligy a prvé štyri tímy z druhej.
Ocitli sme sa v spoločnosti veľkých klubov ako Trenčín, Dubnica či Inter
Bratislava. Bol to zaujímavý model. Prelínačku sme neodštartovali dobre, no
dokázali sme sa nakopnúť. Hrali sme aj semifinále pohára s Petržalkou. Po
prehre u súpera sme doma vyhrali a postúpili sme ďalej. Zrazu sa stroj
naštartoval. Zvládli sme finále pohára so Sencom (4:0) a v prelínačke sme
začali zdolávať súperov doma aj vonku. Napokon z toho vzišiel historický
postup. Bolo to nádherné. V priebehu pár týždňov sa splnili všetky naše
sny a mnoho hráčov dosiahlo svoj kariérny vrchol. Pomohla nám vnútorná sila
kolektívu.
Na víťazstvo v Slovenskom pohári nezabudnete do
konca života?
Bolo to niečo fantastické. Väčšina hráčov už nikdy
nedosiahla viac. Ak sa nemýlim, iba Peter Černák zažil triumf v lige so
Slovanom Bratislava. Celé mesto žilo futbalom. Pamätám si krásne oslavy v
centre mesta s fanúšikmi. Keby som vtedy vedel, že je to môj posledný veľký
úspech, možno by som si to užil ešte viac, ale išlo sa určite naplno.
V roku 2009 ViOn zostúpil z najvyššej súťaže, no
hneď nato sa dokázal vrátiť a mužstvo sa vypracovalo na stáleho účastníka
Fortuna ligy. Napadlo vám počas prvého postupu, že Zlaté Moravce môžu získať
takúto nálepku?
V tom čase som na to nemyslel. Jednoducho, išli sme
od zápasu k zápasu a potom sme si užívali postup. Prvý rok sme sa zachránili,
no druhý nám už nevyšiel. Bolo skvelé, že sme sa hneď vrátili do prvej ligy.
Postup sme spečatili víťazstvom nad Michalovcami. Mužstvo odvtedy nevypadlo
najmä vďaka tomu, že klub správne vedú majiteľ a prezident. Vedenie si vždy
vyberalo hráčov aj na základe charakterových vlastností. Aj z diaľky vidieť, že
ViOn je zdravo fungujúci klub. Podľa mňa je logické, že sa etabloval medzi
elitou.
LEPŠÍ AKO BAYERN
Po víťazstve v Slovenskom pohári vás nečakala len
premiérová sezóna medzi elitou, ale aj Pohár UEFA. Čo ste si pomysleli, keď vám
žreb určil kazašský tím FC Almaty?
Bola to pre nás veľká neznáma. Poriadne sme ani
nevedeli, kde leží Kazachstan. Dozvedeli sme sa, že káder Almaty bol zložený aj
z reprezentantov ázijských krajín, ktorí mali perfektné zmluvy. Doma sme ich
zdolali 3:1 a v odvete sme uhrali postupovú remízu 1:1. Dostali sme gól pred
plným štadiónom, diváci hnali nášho súpera, ale Peťo Černák skóroval asi z
tridsiatich metrov a oslávili sme postup. Čakali sme na letisku na žreb 2.
predkola a buch… Zenit Petrohrad.
Ako si vôbec spomínate na cestovanie do
Kazachstanu?
Leteli sme linkou, klub zažíval niečo podobné po
prvý raz a všetci sa učili tak trochu za pochodu. Všetko sme však zvládli.
Keď ste sa dozvedeli, že do Zlatých Moraviec príde
Zenit – ako sa ukázalo, neskorší víťaz celej súťaže – čo ste si povedali?
Ešte sme boli precítení z osláv postupu cez Almaty.
Našimi potenciálnymi súpermi boli mužstvá ako Lens, viedenské kluby Austria či
Rapid. Dostali sme Zenit a v atmosfére radosti vyšlo z úst niektorého z našich
funkcionárov aj to, že to je pohodička, prejdeme cez nich ďalej. Viete si
predstaviť tú atmosféru… Napokon sme to nedali. Bol to veľkoklub. Sledovali
sme, ako sa ďalej vyvíjali kariéry hráčov, ktorí prišli do Zlatých Moraviec a
veru, mnohí toho dokázali veľa. Až neskôr nám všetkým postupne dochádzalo,
proti komu sme hrali. Bolo to úžasné. V Zenite boli brankár Kamil Čontofalský a
tiež Martin Škrtel, ktorý však nehral, pretože bol zranený. Spomenúť môžeme
Aršavina, Keržakova či Timoščuka. Bol to nesmierne silný protivník, s ktorým
sme si to rozdali, no kvalita sa prejavila a Zenit postúpil po víťazstvách 2:0
a 3:0. Pamätám si, že aj napriek domácej prehre majiteľ klubu Viliam Ondrejka v
Petrohrade vyhlásil, že si ideme po postup. Po vypadnutí povedal domácim
novinárom, že nás môže zastaviť jedine víťaz Pohára UEFA. A vidíte, stalo sa.
Na jar tam Bayern dostal štvorku. Smiali sme sa, čo by oni dali za našu prehru
0:3. Spomienok je naozaj veľa, budeme si to pamätať do konca života. Za Zenit
vtedy hral aj český futbalista Radek Šírl. Občas sa s ním stretnem, keďže
máme spoločných známych. Hovoril mi, že to bol zážitok aj pre neho. Bol rád, že
do Petrohradu zavítal slovenský tím.
Hráči súpera nemali hviezdne maniere?
Nie, boli milí, slušní a féroví. Patrikovi
Pavlendovi venoval Radek Šírl dres v momente, keď schádzal ihriska. Maťo Škrtel
nás prišiel pred zápasom pozrieť do hotela. Bolo to fajn.
UŽ LEN TITUL
Čo hovoríte na súčasný tím Zlatých Moraviec, ktorý
sa od roku 2010 drží v najvyššej súťaži a dnes dokonca ašpiruje na miesto v prvej šestke?
Dnes som hrdý, že som mohol byť súčasťou tohto
klubu. Z ViOnu sa stala solídna značka. Nikdy nemôžete vedieť, kde sa až
zastavíte. Zlaté Moravce sa etablovali vo Fortuna lige a verím, že prichádza obdobie,
keď mužstvo bude pravidelne bojovať o prvú šestku a nielen o záchranu. Ktovie,
možno naši nasledovníci spravia titul. Pohár sme vyhrali my, takže klubu už
chýba len tento úspech.
Čo môže dokázať kolektív ViOnu v tejto sezóne?
Netrúfam si to odhadnúť. Mužstvo sledujem trochu
zobďaleč, v Zlatých Moravciach mám už len pár priateľov. Na Slovensku aktuálne
dominujú Slovan, Žilina a DAC, no pri správnom vedení klubu, dobrom výbere
hráčov a vhodnom tréningovom procese, sa môže ViOn merať s každým ďalším
súperom. Mám taký pocit, že klub môže z roka na rok stúpať. Prečo by teraz
nemohla z toho vzísť prvá šestka a prečo by v ďalších rokoch ViOn nemohol
postupne stúpať a raz zažiť aj spomínané oslavy titulu?
Kto je váš obľúbenec zo súčasného kádra Zlatých Moraviec?
Môj súputník Martin Chren, s ktorým som bol ešte v
doraste a pár rokov sme to spolu ťahali v prvom tíme. Dúfam, že bude zdravý a v
mužstve zostane do štyridsiatky.
Čo hovoríte na to, že vo ViOne pôsobil aj súčasný
hráč Interu Miláno Milan Škriniar?
Vo ViOne robia slušní ľudia a s klubom preto radi
spolupracujú aj ostatné tímy. Na hosťovanie do Zlatých Moraviec prišlo veľa zaujímavých hráčov, trebárs aj zo Žiliny. Fanúšikovia ViOnu mohli
sledovať Tomáša Hubočana, ktorý bol prvou lastovičkou. Spomenúť však musíme aj
ďalšie zaujímavé mená ako Michal Škvarka či Jakub Paur. Vtedy možno ešte ani
netušili, ako sa môže zvrtnúť ich kariéra. Milan Škriniar dnes môže byť vzor
pre mladých hráčov. Keď svedomito pracujete a sústredíte sa na dosiahnute svojich
cieľov, môžete sa dostať von a aj do veľkých klubov. Stačí správne trénovať,
správať sa ako profesionál a aj hosťovanie v menšom klube vám môže pomôcť k
naštartovaniu veľkej kariéry. Ktovie, možno raz bude bývalý hráč Zlatých
Moraviec pôsobiť aj v Barcelone alebo Reale Madrid. A možno to bude práve Miňo.
DESIATKA PRE UJLAKYHO
Je to príbeh, o ktorom Ján Hözl rozprával už miliónkrát, no stále sa ho každý na to pýta. Akoby totiž podčiarkol to, v akom prostredí sa pracuje v Zlatých Moravciach. Keď v januári 2008 prišiel do klubu legendárny tvorca hry Spartaka Trnava Marek Ujlaky, Ján Hözl mu prenechal číslo 10, ktoré nosil na drese práve on. „Nikdy som nebol na desinu upätý, akosi mi prischla. Nebolo o čom. Prišla legenda, ku ktorej desiatka neodmysliteľne patrila. Dohoda sa upiekla rýchlo, bolo to za jednu kávu. Ani si nespomínam, či ju vôbec Marek zaplatil. Ale asi áno,“ zasmial sa Ján Hözl a ďalej pokračoval: „Cítil som, že si to zaslúži. Potvrdil svoju kvalitu a aj charakterovo zapadol do nášho prostredia.“
SPOLUPRÁCA S ČERNÁKOM
Ján Hözl a Peter Černák spolu bojovali vo farbách ViOnu. Obaja sa spolu stretli znova na jednej lodi v lete. Prvý menovaný bol od zimy minulého roka vedúci mužstva v žilinskej juniorke, Peter Černák sa stal trénerom béčka MŠK o pár mesiacov neskôr. „Vždy sme mali výborný vzťah a vidíte, opäť sme vedľa seba. Mám radosť, že môžem zastávať túto pozíciu. Stretávam sa s mnohými bývalými futbalistami, s ktorými sme zostali v priateľskom vzťahu. Z viacerých sa stali tréneri. Mám radosť, že môžem pracovať v Žiline. Nie som každý deň pri družstve, pretože mám aj svoje zamestnanie. Vždy sa však teším na štadión. Spolupracujem s výbornými ľuďmi. Je to obohacujúce,“ skonštatoval Ján Hözl.
JÁN HÖZL – FAKTY
- Narodil sa 13. februára 1984, pochádza z obce Skýcov neďaleko Zlatých Moraviec.
- Je ženatý, s manželkou Veronikou má dcéru Anetku (5 rokov) a syna Janka (2 roky).
- Nastupoval na poste defenzívneho stredopoliara, zastával pozíciu kapitána v FC ViOn Zlaté Moravce. Dnes je vedúci mužstva v žilinskej juniorke.
- Vyrástol v mládežníckych družstvách Zlatých Moraviec, v ktorých sa presadil aj na seniorskej úrovni. Okrem ViOnu, s ktorým sa v roku 2007 prepracoval do najvyššej súťaže a vyhral Slovenský pohár, nastupoval aj za Topoľčany, Dunajskú Stredu, Palárikovo, štyri roky hrával nižšiu rakúsku súťaž za Schwanenstadt, ďalej pôsobil v nižších súťažiach na Slovensku.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je AC Miláno, obľuboval majstrovstvo bývalých hráčov Paola Maldiniho, Alessandra Nestu či Zinedina Zidana.
- Neriadi sa podľa známeho životného motta, drží sa toho, aby bol slušný človek a aby sa ráno vedel pozrieť do zrkadla.
