V polovici októbra prišiel na lavičku Pohronia. Zdalo sa, že ani skúsený tréner Mikuláš Radványi (51) nedokáže naštartovať nováčika. Po štyroch prehrách však mužstvo zo Žiaru nad Hronom remizovalo so Zlatými Moravcami (1:1), v Žiline šokujúco zdolalo favorizovaný Trenčín (1:0) a napokon si na záver jesennej časti poradilo aj so Sereďou (2:1). Vďaka zisku siedmich bodov v posledných troch dueloch roka zaostáva FK Pohronie už len o jeden bod za predposlednou Nitrou. „Naším prvoradým cieľom je záchrana,“ jasným spôsobom deklaroval v našom rozhovore klubové ambície tréner Mikuláš Radványi.
Zimnú prípravu si užívate viac ako hráči?
Tak to určite. Tréningová morálka je však dobrá,
začali sme 6. januára. Testy dopadli v poriadku. Vieme, na čom musíme
popracovať a aj na tom robíme. Máme vytvorené dobré podmienky v domácom
prostredí. K dispozícii máme halu, posilňovňu či umelú trávu. Snažíme sa o
pestré tréningy a zatiaľ to chlapcom vcelku chutí.
Zimovať na poslednom mieste nie je nič príjemné.
Cítiť z mužstva odhodlanie?
Samozrejme. Som pozitívne naladený človek a aj
preto som prijal túto výzvu. Vyžadujem od hráčov, aby rozmýšľali rovnako. Pevne
verím, že to tak bude stále. Z chlapcov ide dobrá energia. Pracujeme na novej
skladbe tímu. Momentálne som spokojný s tým, čo z mužstva vyžaruje.
Pohronie je skromný klub. Nebude vám chýbať
sústredenie v teple, kde by ste mohli hrať kvalitné prípravné zápasy?
Bolo by to výborné, ale musíme žiť v realite.
Vzhľadom na možnosti klubu máme vytvorené maximálne vyhovujúce podmienky a aj
my si odkrútime sústredenie. Začiatkom februára pôjdeme na juh Slovenska.
Osobne som si pozrel, čo všetko budeme mať k dispozícii. Nič nám nebude chýbať.
Som spokojný s tým, že mužstvo bude spolu pár dní pohromade.
Získali ste dvoch zaujímavých hráčov, ktorí si na
Slovensku vybudovali kredit. Stopér Petr Pavlík odvádzal cennú prácu Senici a
Myjave, Ismar Tandir zase dával góly za Ružomberok. Tešíte sa z príchodu týchto
chalanov?
Samozrejme. Mal som ich obidvoch vytypovaných.
Poznám ich osobne. Pavlíka som trénoval v Myjave a Tandira poznám z
Frýdku-Místku. Pavlík je veľmi skúsený, odohral nesmierne množstvo ťažkých
ligových zápasov. Tandir v Ružomberku ukázal, že vie byť platný hráč, dokáže
strieľať góly. Potrebovali sme vysokého útočníka. Veľmi som stál o obidvoch
chalanov a mám radosť aj z toho, že smeruje k nám ďalší skúsený futbalista
Marko Radič. Dúfam, že sa nám ho podarí definitívne pritiahnuť.
Na aké posty by ste ešte privítali posily?
Robíme ešte na príchode defenzívneho stredopoliara.
Máme na tento post vytypovaných vhodných futbalistov. Uvidíme, čo sa nám v
tomto smere podarí. Radi by sme vzhľadom na odchod Martina Vantrubu pritiahli
ešte jedného brankára, aby Tomáš Jenčo cítil konkurenciu. Ostatné posty máme
vyriešené.
Počas zimy ukončil kariéru bývalý reprezentačný
obranca Lukáš Tesák, ktorý sa stal kondičným trénerom. Teší vás, že máte k
dispozícii „predĺženú ruku“ do kabíny?
Som veľmi rád, že to takto vyšlo. Už v novembri sme
debatovali o tom, že ak ukončí hráčsku kariéru, potešilo by ma, keby zostal v
realizačnom tíme. Zastáva pozíciu kondičného trénera, a navyše jeho prínos
spočíva v tom, že je naozaj vynikajúci motivátor. Zatiaľ odvádzal veľmi dobrú
robotu.
PADOL MU KAMEŇ ZO SRDCA
Pohroniu sa začalo dariť na záver jesennej časti.
Bolo vám ľúto, že sa skončil futbalový rok?
Jasné, ale pravda je aj to, že som videl, aká
náročná bola jeseň pre chlapcov najmä z psychickej stránky. Oddych im určite
prišiel vhod. Mužstvo dlho prehrávalo, čo bolo pre nich ubíjajúce. Ku koncu sme
získali sedem bodov. Hráči pochopili, čo po nich chcem a poriadne unavení si
mohli spokojne odpočinúť. Na začiatku zimnej prípravy som im povedal, že naším
cieľom bude pokračovať tým spôsobom, akým sme ukončili jeseň. Dúfam, že sa nám
to aj podarí a že Fortuna ligu zachránime.
Padol vám kameň zo srdca? Ak by ste neskresali
odstup na Nitru, asi by sa vám zimovalo podstatne horšie.
Určite. Som rád, že zaostávame len o bod. Verím, že po
doplnení mužstva budeme zdatný súper pre všetky kluby v súťaži.
Ako vám vyhovuje prostredie v Žiari?
Som veľmi spokojný, cítim sa tu výborne. V klube sú
ochotní ľudia, ktorí chcú pracovať. Pohronie je rodinný klub so všetkým, čo k
tomu patrí. Urobím všetko pre to, aby sme pre týchto ľudí udržali mužstvo medzi
elitou.
Pohronie je historicky po prvý raz vo Fortuna lige.
Cítite hrdosť a zanietenie ľudí?
Presne tak a to je najlepšie na pôsobení v tomto
klube. Ľudia sa síce učia, čo je veľký futbal, no sú veľmi ochotní zlepšovať
veci. Všetko je pozitívne.
O to viac vás to ženie za záchranou?
Samozrejme. Odkedy som tu, nepočul som, že by
diváci aj v prípade prehry nadávali. Práve naopak, chlapcov povzbudzovali.
Obecenstvo si váži mužstvo, čo je pozitívne. Všetkých nás to ženie vpred.
FORTUNALIGOVÝ ADRENALÍN
Vo Fortuna lige ste naposledy pôsobili na jeseň
2016. Chýbal vám angažmán v našej najvyššej súťaži?
Určite, je to adrenalín. Je iné trénovať mužstvo z najvyššej súťaže a iné pôsobiť v druhej alebo tretej lige. Som rád, že som sa dostal
naspäť do Fortuna ligy a urobím všetko pre to, aby sme sa v nej s Pohroním spoločne udržali.
Po odchode z Myjavy ste pôsobili v Maďarsku. Čím
vás to posunulo v kariére?
Maďarský futbal má podporu od štátu v porovnaní so
Slovenskom na úplne inej úrovni. Točia sa v ňom nemalé peniaze. Prekvapilo ma,
aké možnosti majú tamojšie kluby k dispozícii. Mojou úlohou bolo zachrániť Mezökövesd v najvyššej súťaži,
čo sa nám aj podarilo. V lete som mal vybudovať nový tím, keďže klub predal
celú stredovú formáciu. Prišli dobrí hráči, mali sme výborný vstup do sezóny,
no zranili sa nám štyria futbalisti. Nemali sme široký káder, a tak sa napokon
moja misia skončila skôr, ako som očakával. Nazbieral som napriek tomu nové
skúsenosti, vyskúšal som si futbal v zahraničí v iných podmienkach. Samozrejme,
keď nie ste domáci tréner, pozerajú sa na vás inak. Zažil som množstvo
pozitívnych i negatívnych vecí, zo všetkého som sa snažil poučiť.
Dokážu Maďari zužitkovať veľké financie na to, aby
sa nám výkonnostne vzďaľovali?
Práveže ani nie, pritom v mládeži sa im darí
dosahovať úspechy. Niekde robia chyby. Mladých hráčov občas vedia pokaziť
peniaze. Potom na to trpí dospelý futbal, ktorý nedokáže vyťažiť viac z
podmienok.
Naposledy ste pôsobili v treťoligovom Gabčíkove. V
čom to bolo pre vás iné v porovnaní s klubmi z najvyšších súťaží?
Do Gabčíkova som išiel preto, že okolo tamojšieho
futbalu robia moji kamaráti, napríklad primátor s viceprimátorom. Prehovorili
ma. Povedali, že keď už som doma, nech im pomôžem. Hrali o záchranu a ja som
naskočil do klubu ako poradca trénera. Sľúbil som im, že ak sa mi v lete nič
nenaskytne, prevezmem to na sto percent. Bavilo ma to, hoci to bol len
amatérsky futbal. Ak hovoríme o Pohroní ako o rodinnom klube, tak tam to
platilo dvojnásobne. Podarilo sa nám vytvoriť silné mužstvo z chlapcov, ktorí vyšli z akadémie Dunajskej Stredy. Viacerých som poznal. Nie je
náhoda, že Gabčíkovo je momentálne na tretej priečke.
Vážili ste si po skúsenosti z nižšej súťaže o to
viac, keď vám prišla ponuka z Fortuna ligy?
Určite áno. Amatérsky a profesionálny futbal sa
nedá porovnať a samozrejme, tréner si musí vážiť, keď sa dostane opäť do
fortunaligového kolotoča.
Čo by ste chceli z dlhodobého hľadiska dosiahnuť v
Pohroní?
Prvoradý cieľ je záchrana. Keď sa nám to podarí,
musíme mať k dispozícii stabilizované mužstvo, ktoré sa dokáže etablovať vo
Fortuna lige. To je náš dlhodobejší cieľ.
PÁČIA SA MU BOŽENÍK, STRELEC A BOBČEK
Boli ste výborný útočník. Prečo je takých podľa vás
na Slovensku teraz menej?
Pýtajú sa ma na to viacerí. Myslím si, že vo
všeobecnosti je problém, že deti nešportujú tak často, ako to bývalo v
minulosti. Keď som bol malý, nemali sme toho veľa, a tak sme hrali futbal alebo
hokej. Nemáme teda toľko detí, ktoré by sa zaujímali o šport, takže máme aj
menšiu základňu talentov. Ako útočník sa musíte narodiť. Niektoré veci môžete
zdokonaľovať, ale sám od seba sa nenaučíte strieľať góly. Ak to vo vás nie je,
môžete trénovať koľko chcete a nebude z vás vyhlásený kanonier. Dôležité je aj
to, aby ľudia, ktorí sa točia okolo futbalu, takéto typy nachádzali.
Ktorí slovenskí útočníci sa vám dnes páčia?
Určite Róbert Boženík zo Žiliny a obrovský talent
má David Strelec zo Slovana Bratislava. Sú to mladí chlapci, ktorí majú v sebe
intuíciu strelca. Dobre sa pohybujú v pokutovom území, no zároveň vedia hrať
futbal. Páči sa mi aj Tomáš Bobček z Ružomberka. Je ešte mladý, subtílny, ale
veľmi šikovný. Nie je vyslovený útočník, ale v ofenzíve je veľmi cenný.
Absencia slovenských útočníkov spôsobila, že kluby
hľadajú strelcov vonku a vo Fortuna lige pôsobí, prípadne pôsobilo, veľa zaujímavých legionárov. Behal podľa vás po našich ihriskách niekedy
vyhlásenejší kanonier ako Andraž Šporar?
Šporar je výnimočný, o čom svedčia štatistiky.
Začiatky mal ťažšie, ale každý hráč potrebuje čas na aklimatizáciu. Svojho času
v Dunajskej Strede som viedol veľmi dobrého útočníka Leonarda Kweukeho. V
priebehu jesene dal 11 gólov a následne ho klub predal do Frankfurtu. Mal veľkú
kvalitu. Verím, že ju teraz ukáže aj Tandir u nás. V Ružomberku už potvrdil
vlohy kanoniera a má predpoklady na to, aby pravidelne dával góly v našej
najvyššej súťaži.
Žilina sa rozhodla vsadiť na špecializovaného
trénera Stanislava Grigu, ktorý má pomôcť s výchovou útočníkov. Myslíte si, že
toto je cesta budúcnosti?
Určite áno. Stano bol vynikajúci útočník a svojimi
skúsenosťami môže pomôcť mladým hráčom. To, že sa im individuálne venuje, je
veľmi dobré. Post útočníka je špecifický, so strelcami musíte robiť inak.
Musíte sa výrazne sústrediť aj na ich mentálnu zložku. Je výborné, keď ich má
pod krídlami tréner, ktorý to má v sebe a sám to zažil.
TEŠÍ HO, ŽE HOVORÍ O MINULOSTI
Mikuláš Radványi si urobil meno ako tréner Dunajskej Stredy. Na Žitnom ostrove nezažil len pekné časy. V roku 2013 polícia odhalila korupčné správanie štyroch jeho zverencov, ktorí podľahli tipovacej mafii. Jediný z nich, bývalý reprezentant Ivan Hodúr, svoje chyby oľutoval a dnes pomáha v boji proti korupcii vo futbale. Ako človek, ktorý prežil dopady tejto kauzy na vlastnej koži, hovorí mladým futbalistom, že sa majú vyvarovať nekalej činnosti, akú robil on. „Uf, pre mňa to bolo vtedy veľmi ťažké obdobie. Zradili ma hráči, ktorých som zobral do mužstva. U Ivana som to bral obzvlášť ťažko, s jeho strýkom Jánom som hrával za Dunajskú Stredu. Vieme, prečo mal finančné problémy a aj organizátori tohto podvodu presne vedeli, za kým majú ísť. Je dobré, že Ivan rozpráva o svojich negatívnych skúsenostiach, aby mladí hráči pochopili, že futbalový život je krátky a opakovať jeho chyby by bolo nesprávne. Som rád, že je schopný aspoň čiastočne odčiniť svoje správanie,“ povedal Mikuláš Radványi.
MIKULÁŠ RADVÁNYI – FAKTY
- Narodil sa 22. novembra 1968 v Dunajskej Strede, pracuje ako tréner FK Pohronie.
- Je ženatý, má dvoch synov.
- Hral na poste útočníka. Futbalovo vyrástol v rodnej Dunajskej Strede, odkiaľ sa v lete 1994 dostal do nemeckého Saarbrückenu. Ešte predtým hral aj za Galantu, Gabčíkovo a Šaľu. Po roku v Nemecku sa vrátil na Slovensko, pôsobil v Trnave, krátko bol aj v českej Opave a opäť v Dunajskej Strede. Posledné roky strávil v rakúskych kluboch SC Neusiedl am See, SV Würmla, FC Andau, SV Donau Langenlebarn.
- Ako tréner si urobil meno v Dunajskej Strede, viedol aj Senec, Komárno, český Frýdek-Místek, Myjavu, maďarský Mezökövesd a Gabčíkovo. V októbri sa stal trénerom fortunaligového nováčika FK Pohronie.
- Jeho angažmán v Žiari nad Hronom sa začal štyrmi prehrami, no Pohroniu vyšiel záver jesennej časti, keď z troch zápasov získalo sedem bodov.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Bayern Mníchov, z hráčov sa mu páčia Lionel Messi, Cristiano Ronaldo, v minulosti obľuboval Zinedina Zidana.
- Drží sa dvoch životných hesiel: „Nikdy sa nevzdávaj,“ a tiež: „Rozmýšľaj pozitívne.“
