Novú sezónu začal na lavičke, postupne zbieral minúty a pri debute v základnej zostave MFK Ružomberok strelil gól Slovanu Bratislava, vďaka ktorému Liptáci získali cenný bod za remízu 1:1 s úradujúcim majstrom. Reč je o talentovanom útočníkovi Tomášovi Bobčekovi (18), ktorý sa síce na jeseň vo Fortuna lige strelecky presadil len raz, no na ďalšie tri góly prihral a srdcia fanúšikov pod Čebraťom si získal taktiež bojovnosťou, pracovitosťou a tým, že žiadna lopta pre neho nie je stratená. Nie nadarmo je súčasťou slovenskej reprezentácie do 19 rokov. Aj v tejto súvislosti sme oslovili nie jediného futbalistu v rodine Bobčekovcov. Za Ružomberok hráva aj jeho sestra Natália a brat Marek na jeseň hosťoval v druholigovom Liptovskom Mikuláši.
Ako sa vám zimuje na štvrtej priečke?
Vnímam to fajn, no určite to mohlo byť ešte o niečo
lepšie. Celkovo sme spokojní, keďže v pamäti máme aj to, aké sme mali problémy
na začiatku sezóny. Našťastie, podarilo sa nám otočiť situáciu v náš prospech a
postupne sme stúpali v tabuľke. Radi by sme v tomto trende pokračovali aj na
jar.
Natiahli ste sedemzápasovú šnúru bez víťazstva,
ktorú ste preložili deväťzápasovou šnúrou bez prehry. V čom vidíte príčiny
obratu?
Prvé víťazstvo po ťažšom období prišlo v Dunajskej
Strede (1:0) a myslím si, že nám veľmi pomohla zmena rozostavenia na 3-5-2.
Trénerom tento ťah naozaj vyšiel, no faktorov bolo určite viac. Mužstvo sa
obmenilo a potrebovali sme sa aj trochu zohrať. Do tímu pribudli viacerí mladí
chalani, museli sme sa „oťukať“ v lige. Prehry a neúspechy nás zocelili,
zahryzli sme sa a veľmi sme túžili po obrate. Makali sme a výsledky sa
dostavili. V Dunajskej Strede sme ukázali, že máme tímového ducha a podarilo sa
nám prelomiť krízu. Nabrali sme sebavedomie a užili sme si krásne obdobie bez
prehry.
Počas úspešnej série ste zdolali Dunajskú Stredu,
Žilinu, remizovali ste so Slovanom… Nemali ste miestami pocit, že ste
nezastaviteľní?
Možno trochu aj áno a vidíte, potom sme prehrali v
Myjave s Trnavou. Škoda. Samozrejme, každé víťazstvo nás posúvalo vpred, boli
sme sebavedomejší. Zároveň sme si však uvedomovali aj naše rezervy, nie vždy sme
vyhrali, prípadne remizovali, po výbornom výkone. Vieme, že máme na čom
pracovať a aj počas zimy chceme urobiť maximum, aby sme na jar boli ešte
silnejší.
Ste mladý kolektív. Pomohli vám víťazstvá aj k
vytvoreniu výbornej partie?
Určite áno, fungovalo nám to v šatni aj na ihrisku.
My mladí sme sa možno chvíľu hľadali, no s každou minútou na trávniku sa nám
darilo čoraz viac napredovať.
Aké ciele si dávate do jarnej časti Fortuna ligy?
Naším základným cieľom je udržať sa v skupine o
titul. Nechceme hrať v dolnej šestke. Túžime po kvalitných zápasoch so silnými
súpermi. Pozeráme sa však aj smerom hore. Zaostávame síce o desať bodov za
Žilinou a Dunajskou Stredou, ale určite si veríme. Veď aj v predchádzajúcej
sezóne sme mali veľké manko na Žilinu a napokon práve na jej úkor sme obsadili
tretie miesto a kvalifikovali sme sa do Európskej ligy. Nič nie je
stratené a pokiaľ máme šancu, budeme bojovať aj o Európu. Sme vo štvrťfinále
Slovnaft Cupu, takže sa to dá aj cez pohár.
Ak by ste sa dostali do prvej šestky, máte garanciu
desiatich ťažkých zápasov na jar. To by mohlo mladému mužstvu ešte výraznejšie
pomôcť v napredovaní.
Presne tak. Radi by sme sa bili s najlepšími, s
kvalitou súperov rastie aj náš výkon. V prvých jarných kolách musíme zo seba
vydať maximum, aby sme sa dostali do prvej šestky.
ZAČALI HO SPOZNÁVAŤ, DETI KRIČIA JEHO MENO
Prvé fortunaligové minúty ste nazbierali už v
minulom ročníku. Kedy ste začali veriť, že si vybojujete miesto v základnej
zostave?
Z tréningov som vycítil, že by som mohol dostať
výraznejšiu šancu už v spomínanom zápase v Dunajskej Strede. Tá neprišla, no
čakal som ďalej na príležitosť a hneď v ďalšom súboji v Michalovciach mi
doprial tréner približne polhodinu. Opäť sme vyhrali (1:0) a ja som si začal
viac veriť. Hneď na to som doma proti Slovanu nastúpil od začiatku zápasu.
Remizovali sme (1:1), dal som gól a vtedy som si uvedomil, že môžem byť platný
hráč pre Ružomberok. Počas celej jesene som robil všetko pre to, aby som
nevypadol zo základnej zostavy.
Gól proti Slovanu nebol obyčajný. Loptu ste si
narazili okolo Myentyho Abenu a sklzom ste ju poslali do siete. Budete mať tento moment
navždy pred očami?
Určite. Dal som zatiaľ jediný ligový gól, takže je
to pre mňa samozrejme aj najkrajší moment, ktorý som zažil počas jesene. Mal
som však radosť aj z toho, keď sa mi podarilo pomôcť tímu asistenciou, prípadne
dobrým výkonom.
Šancu v základnej zostave na fortunaligovej scéne
ste dostali od trénera Jána Haspru ml., ktorý vás viedol v rezervnom tíme aj
v mládeží MFK. Čo pre vás osobne znamená?
Veľmi veľa. Je to naozaj veľký človek, ako tréner
je ľudský. Nerozpráva sa s vami ako nadradený, vie komunikovať ako kamarát, no
zároveň má prirodzený rešpekt. Zaujíma ho aj váš nefutbalový život, posúva nás
vpred nielen ako hráčov, ale aj ako ľudí. Veľmi mu pomáha asistent Marek
Sapara. Sú nielen výborní tréneri, ale takisto sú skvele zladení. Verím, že to
bude takto pokračovať.
V čom sa zmenil váš nefutbalový život, odkedy
ste sa presadili v prvom tíme?
Ľudia ma zrazu začali spoznávať. Počas zápasov
kričia deti moje meno, čo som nikdy predtým nezažil. Vychutnávam si tieto
momenty. Predtým som ich nezažíval a je to veľmi pekné.
V čom najmä ste sa zlepšili z futbalovej stránky?
Keď som dostával šancu na pár minút, bol som
zbrklý. Vždy som sa chcel rýchlo predviesť a kým som na ihrisku stačil niečo ukázať, prišiel koniec. Bol som možno až príliš upätý na to, aby som pomohol
tímu k víťazstvu. Veľa som do toho dával, no času bolo malo. Keď som začal dostávať
väčšiu minutáž, presvedčil som sa, aby som hral s pokojom a naraz to bolo
lepšie. Uvedomujem si, že musím zostať na zemi a nesmiem uletieť len preto, že
zažívam vydarené obdobie. Dôležité je, aby som nestratil výkonnosť a aby som
bol naďalej prospešný pre mužstvo.
Musíte si dávať pozor na mentálnu stránku?
Stále si hovorím, že chcem zostať pokojný. Som
chlapec z dediny, ktorý hrá za fortunaligové mužstvo. Stretávam sa s ľuďmi,
ktorí vám hovoria, ako veľa ste dokázali a že vo veku 18 rokov je to naozaj
nečakané. Dávam si pozor na to, aby som stále myslel len na prácu. Keby som
„uletel“, určite by si to všimol aj tréner. Možno by som si nejaké veci zľahčil, výkonnosť by išla dole a ja by som prišiel o miesto v zostave. To nemôžem
pripustiť.
V čom cítite rozdiel medzi Fortuna ligou a
druhou najvyššou súťažou, ktorú ste hrávali v juniorskom tíme?
Jednoznačne v rýchlosti, súbojovosti a v kvalite
zápasov a súperov. Vo Fortuna lige máte menej času na riešenie situácií.
POVOLENÉ SNÍVAŤ
Ste členom národného tímu do 19 rokov. Čo pre vás
znamená nosiť reprezentačný dres?
Česť. Som rád, že mi tréner Albert Rusnák dôveruje.
Priznávam, že nie každý môj výkon bol najlepší. Predsa len, hrať za reprezentáciu je o to
náročnejšie, že nemáte taký priestor zohrať sa so svojimi
spoluhráčmi ako v klube. Vždy budem s radosťou reprezentovať svoju krajinu.
Na turnaji v Taliansku ste si na úkor Malty a Cypru
vybojovali postup do ďalšej fázy kvalifikácie majstrovstiev Európy. Cítite, že
ste o krok bližšie k šampionátu?
Splnili sme náš základný cieľ. Zdolali sme síce
krajiny, ktoré nemajú také veľké futbalové meno, no určite mali solídnu
kvalitu. Prvé dva zápasy sme aj s trochou šťastia zvládli, potom sme
prehrali s Talianmi. Postúpili sme síce ďalej, ale ukázalo sa, že máme na čom
pracovať, aby sme dosahovali lepšie výsledky aj so súpermi z najužšej európskej
špičky. Čaká nás elite round, v ktorom sa pokúsime zabojovať o postup na
šampionát.
Je to pre vás sen?
Hrať na majstrovstvách sveta či Európy je sen
každého futbalistu. Určite sa o to pokúsime aj my.
Z reprezentačného výberu do 19 rokov hrávajú pravidelne vo Fortuna lige okrem vás už len Ján Bernát z MŠK Žilina a Ivan
Mesík zo Spartaka Trnava. Cítite, že sa od vás veľa očakáva?
Trochu áno. Zo začiatku som si myslel, že prídem do
reprezentácie a nebudem cítiť žiadny tlak. Potom som si však povedal, že keď už
hrám ligu, mal by som byť pre mužstvo o to nápomocnejší. Samozrejme, chcel by
som som čo najviac pomôcť družstvu a skúsenosti z Fortuna ligy zužitkovať pre kolektív
aj v národnom tíme.
Poškuľujete aj po reprezentácii do 21 rokov? Novým
trénerom sa stal Jaroslav Kentoš a dá sa očakávať, že káder prejde určitou
obmenou.
Priznávam, už som nad tým uvažoval. Nič však
netreba zbytočne naháňať. Keď tvrdo pracujete, všetko príde samo a v ten
správny čas. Nemám problém počkať si a ak sa šanca naozaj dostaví, s radosťou
odovzdávam pre reprezentáciu do 21 rokov všetko. Teraz však nepredbieham a
sústredím sa najmä na Ružomberok a na národný tím U19.
Snívate aj do ďalekej budúcnosti? Túžite trebárs po
seniorskej reprezentácii?
Samozrejme, mám svoje sny a jedným z nich je
nominácia do seniorského národného tímu, iným zas pôsobenie v silnej
zahraničnej súťaži. Človek si musí dávať méty. Primárne sa však sústredím na
každodennú prácu a snažím sa ísť krôčik po krôčiku vpred.
FUTBALOVÁ RODINA
Futbal hrajú váš brat Marek i sestra
Natália. Je vo vašej rodine futbal téma číslo 1?
Futbal je, bude, aj bola u nás vždy téma číslo 1.
Takisto otec si rád zahrá futbal a odjakživa nás podporoval a viedol k športu.
Brat hosťoval na jeseň v druholigovom Liptovskom
Mikuláši. Veríte, že si spolu zahráte vo Fortuna lige?
Bol by som veľmi šťastný. Otec mi nedávno povedal,
že je to jeho sen. Uvidíme, či sa nám to napokon aj podarí.
Ste lepší ako váš brat?
Nerád by som sa s ním porovnával. Každý máme svoje
kvality. On má silnejšie niektoré stránky, ja zase iné. Uvidíme, možno nám to
raz bude ladiť spoločne vedľa seba. Nechávam tomu voľný priebeh a sám som
zvedavý, ako to napokon vypáli.
Sestra nastupuje za tím žiačok. Baví ju to?
Áno. Keby ju to nebavilo, určite by na futbal
nechodila. Dlho hrala tenis a prestala s ním práve pre futbal. Asi sme ju
s bratom inšpirovali.
Chodievate sa na ňu aj pozrieť?
Pravdupovediac, ešte som nebol. Zvykne sa to kryť s mojimi zápasmi. Určite si raz nájdem čas a zavítam aj na jej zápas.
HLAVNE BYŤ ZDRAVÝ
Tomáš Bobček má za sebou výborný rok 2019, ktorý však ukončil artroskopiou kolena. Určite aj preto si do nového roka želá najmä zostať zdravý. „Mal som menšie zranenie a zápasy som dohrával s bolesťami. Aj preto sme sa rozhodli, že po jeseni podstúpim operačný zákrok. Do roka 2020 túžim najmä po pevnom zdraví. Rád by som sa udržal v základnej zostave a samozrejme, mužstvu chcem pomôcť gólmi k čo najlepšiemu umiestneniu v tabuľke. Potešilo by ma, ak by som sa prepracoval do reprezentácie do 21 rokov,“ povedal Tomáš Bobček.
TOMÁŠ BOBČEK – FAKTY
- Narodil sa 8. septembra 2001, pochádza z kúpeľnej obce Lúčky neďaleko Ružomberka. Hráva na poste útočníka za MFK Ružomberok.
- Futbal aktívne hrajú aj jeho brat Marek (na jeseň hosťoval v Liptovskom Mikuláši) a sestra Natália (družstvo žiačok MFK Ružomberok).
- S futbalom začal v rodnej obci Lúčky, do Ružomberka sa presunul v kategórii U11 a súčasťou MFK je dodnes.
- Vo Fortuna lige debutoval v minulej sezóne, no pevné miesto v základnej zostave Ružomberka si vybojoval až v tomto ročníku. Na konte má 18 fortunaligových štartov s bilanciou 1 gól (do siete majstrovského Slovana Bratislava), 3 asistencie, 2 žlté karty a dohromady 758 súťažných minút.
- Je súčasťou národného tímu do 19 rokov, Slovensko reprezentoval aj v kategóriách U16, U17 a U18.
- Zo zahraničných klubov fandí FC Barcelona, spomedzi hráčov si ho svojím majstrovstvom získali najmä Zlatan Ibrahimovič, Jamie Vardy a Ronaldinho.
- Snaží sa držať kréda: „Užívaj si a zabávaj sa futbalom.“
