V lete zostal po konci v Mladej Boleslavi bez klubu a zdalo sa, že jeseň strávi len individuálnym tréningom. Obranca Lukáš Pauschek (27) dostal pomocnú ruku od Slovana Bratislava, v ktorom vyrastal. Päťnásobný slovenský reprezentant najskôr začal trénovať s juniorkou, neskôr sa s vedením klubu dohodol na polročnej zmluve a svojím prístupom si vydobyl šancu v prvom tíme. V posledných zápasoch na domácej scéne v pohári so Žilinou (2:0) a vo Fortuna lige s Dunajskou Stredou (2:0) už začal v základnej zostave a podal veľmi dobrý výkon. Návrat odchovanca potešil aj fanúšikov, ktorí jeho meno často skandujú na tribúnach. „Veľmi pekne im ďakujem za podporu. Veľmi si ju vážim,“ povedal v našom rozhovore Lukáš Pauschek, ktorého v blízkom období čakajú rokovania s manažmentom Slovana o prípadnej ďalšej spolupráci.
Slovan si odkrúti vrchol európskej jesene zápasom
proti Brage. Mrzí vás pri tejto príležitosti, že nie ste na súpiske pre
medzinárodné zápasy?
Trochu. Viem, ako to momentálne na mojej pozícii v
Slovane vyzerá a zrejme by som mal aj reálnu šancu nastúpiť. Situácia sa však v
lete vyvinula tak, že som sa nedostal na súpisku Európskej ligy a hrať nemôžem.
O to viac budem chlapcom držať palce. Neberiem to tragicky a som vďačný za
zápasy, ktoré som túto jeseň mohol za Slovan odohrať.
Vaši spoluhráči nazbierali v prvých piatich zápasoch K-skupiny Európskej ligy štyri
body. Ako sa vám zobďaleč sledovali tieto duely?
Videl som všetky z pohodlia domova, priamo na
štadióne som nebol. Chcem ísť až teraz. Slovan si urobil v Európe veľmi dobré
meno. Veľa ľudí si náš klub určite zapamätá na základe výkonov a dosiahnutých
výsledkov. Som si istý, že fanúšikovia sú hrdí na to, čo mužstvo dokázalo na
medzinárodnej scéne.
V Portugalsku remizoval Slovan s Bragou 2:2.
Cítite, že teraz má šancu na víťaznú bodku?
Chlapci si určite budú chcieť spríjemniť sviatky
pozitívnym výsledkom. Bude to však ťažké a v ich hlavách istotne rezonuje, že
je to už posledný zápas. Všetci sú po náročnej jeseni unavení a určite sa už
tešia na dovolenky, no vzhľadom na kvalitu nášho mužstva si myslím, že v silách
súčasného Slovana je uhrať dobrý výsledok aj teraz.
V čom podľa vás tkvie úspech Slovana?
Určite v tom hrá veľkú úlohu kvalita mužstva, ale
odkedy som v Slovane spozoroval som aj ďalšiu dôležitú vec. Súčasné mužstvo nie
je založené len na sile kádra, ale aj na tímovosti. Mužstvo sa prezentuje ako
jeden muž, a to je naozaj veľmi dôležité. Dokonca si myslím, že to je jeden zo
základných faktorov úspechu.
Má na tom výrazný podiel nový tréner Ján Kozák ml.?
Určite. On síce stále tvrdí, že nie sme spolu dlho,
ale každý tréner prinesie nové veci hneď na začiatku. Na súčasných výsledkoch
má veľmi dôležitý podiel.
ZISTIL, ČO ZNAMENÁ UŽIŤ SI ZÁPAS
Do Slovana ste sa vrátili s tým, že začnete v
juniorke. Čo hovoríte na to, akým spôsobom sa to napokon pre vás vyvinulo?
V lete som nebol v ideálnej situácii. Po skončení
zmluvy v Mladej Boleslavi som sa vrátil domov a s rodinou sme čakali na nový
angažmán. V pokročilejšom termíne, keď sa už ligy pomaly rozbiehali, to bolo
psychicky naozaj veľmi náročné. So Slovanom som sa dohodol, že budem trénovať s
juniorkou a udržiavať sa v kondícii. Napokon sme si s vedením sadli a dohodli
sme sa na spolupráci do januára. Išiel som do toho s malou dušičkou a vierou,
že snáď nastúpim aspoň na nejaký ligový, prípadne pohárový zápas. Uvedomoval
som si, že vzhľadom na európsku jeseň muselo mužstvo zvládnuť veľa zápasov.
Teší ma, že som dostal šancu. Hodnotím to veľmi pozitívne. Po dlhšom výpadku
som si to naozaj užil. Dohodu so Slovanom vnímam ako správny krok.
Všetci hráči hovoria, že si idú zápas v prvom rade
užiť…
Pre mňa však dostalo toto slovo úplne nový význam.
Nie je to klišé. V dvoch predchádzajúcich rokoch som odohral v podstate všetky
zápasy za Mladú Boleslav a bral som to automaticky. Miestami som si aj hovoril,
že sa mi nechce a že som unavený. Asi je na niečo aj dobré, že som tento rok
toho veľa neodohral a mnohé som sa vďaka tomu naučil. Po náročnom období, ktorým som si prešiel, si už dnes vážim každý zápas.
Ste maximálne spokojný s tým, ako ste sa znova
etablovali v Slovane?
Nerád hovorím o sebe a dupľom sa nerád chválim.
Poviem to tak, myslím si, že som svoju úlohu zvládol. Uvidíme, či to tak vníma
aj vedenie a či sa dohodneme na ďalšej spolupráci.
Slovan ste opustili v lete 2013, vrátili ste sa po
šiestich rokoch. V čom sa klub zmenil?
Zmien je dosť. Stojí nové Tehelné pole, ktoré je
úžasné. Je to plus pre klub, ale aj celý slovenský futbal. Keď som odchádzal,
mužstvo bolo zložené z drvivej väčšiny zo slovenských a českých hráčov. Dnes
dominujú legionári. Čo sa však nezmenilo, je to, že keď idem na tréning alebo
zápas, stále mám pocit, že idem domov. Hrám za svoje mužstvo, som Bratislavčan,
Slovan beriem ako svoj klub.
Kam siaha potenciál súčasného Slovana Bratislava?
Slovan má veľké možnosti, je to najznámejší
slovenský klub. Dúfam, že klub bude stále rásť a čoraz častejšie sa dostávať do
pohárovej Európy. Potešilo by ma, keby si Slovan zahral nielen Európsku ligu,
ale keby mal možnosť zažiť aj Ligu majstrov, ktorá je ešte prestížnejšia súťaž.
Bola by to krásna odmena pre všetkých.
Kedy by mohla padnúť definitíva o tom, či pôjde
Slovan za týmito métami v zostave s Lukášom Pauschekom?
Očakávam, že moju budúcnosť by sme mohli s vedením
vyriešiť v najbližších dvoch týždňoch. Začiatkom roka štartuje príprava na
jarnú časť sezóny a asi tri dni po prvom zraze odlieta mužstvo na mesiac na
sústredenie do Turecka. V tom čase by už určite klub mal rád k dispozícii
káder, s ktorým vstúpi do ligy. Dúfam, že sa to vyrieši čo najskôr, aby sme ja
aj moja rodina vedeli, na čom sme.
VĎAKA FANÚŠIKOM
Viete si predstaviť, že by ste pôsobili aj v inom
slovenskom klube?
Priznám sa, že v lete, keď som čakal na ponuky a
čas sa krátil, som sa snažil o kontakt aj s inými slovenskými klubmi. Išlo o
živobytie a o to, aby som vôbec niekde hral. Som rád, že sa napokon podarila
dohoda so Slovanom, ktorý je pre mňa prioritný a dnes už sa mi ťažšie
predstavuje, že by som mal hrať v lige proti nemu.
Práve to cítia aj fanúšikovia, popri Dominikovi Greifovi a Davidovi Strelcovi ste sa stali miláčikom tribún. Čo hovoríte na to, ako vás prijali
diváci?
Som z toho veľmi šťastný. Hráča veľmi povzbudí,
keď počuje, ako ľudia skandujú jeho meno. Mám radosť, že po rokoch strávených v
Česku na mňa fanúšikovia nezabudli. Keď som nastúpil, dostal som od nich
energiu, takisto mi dodali sebavedomie.
S legionármi prišla kvalita, no fanúšikovia si
vážia Slovákov a obzvlášť odchovancov, keďže ich je menej v porovnaní s
minulosťou. Cítite to?
Je to tak. Mužstvo sa naozaj výrazne obmenilo a
ľudia to vidia. Čítal som pozitívne ohlasy fanúšikov na všetkých slovenských
hráčov. Objektívne však treba povedať, že s legionármi prišla kvalita. Rozumiem aj ľuďom, že túžia vidieť na ihrisku aj domácich futbalistov, ale musia mať patričnú úroveň.
S ktorým z hráčov z vašej predchádzajúcej éry v
Slovane by ste si ešte chceli zahrať v belasom drese?
Určite s Erikom Čikošom, s ktorým mám výborný vzťah
už odvtedy, ako sme sa po prvý raz stretli v Slovane. Zahrali sme si na jeseň
spolu pár zápasov za juniorku a schuti sme sa zasmiali, že nám to spolu stále
funguje.
O Tehelnom poli sme už hovorili. Je to najkrajší
štadión, na ktorom ste hrali?
Určite patrí medzi najkrajšie. Teraz si ťažko
narýchlo vybavím v mysli všetky pekné štadióny, na ktorých som mal tú česť
nastúpiť, ale rozhodne patrí medzi tie naj. Je nový, takže je veľmi moderný aj
na európske pomery.
Máte na ňom obľúbené miesto?
Je to moje miesto v šatni, kde som sa prezliekal
pred zápasmi, v ktorých som dostal šancu.
DO SMRTI VĎAČNÝ BOHEMIANS
Slovan ste opustili vo veku 20 rokov a upísali ste
sa pražskej Sparte. Ako si spomínate na toto obdobie?
Môj odchod neprišiel v ideálnom období. Jar predtým
som za Slovan neodohral veľa zápasov. Bol to môj prvý prestup v živote a v
Sparte to nie je jednoduché. Nezvládol som to podľa predstáv, ale aj zlé
skúsenosti vás posúvajú vpred. Dnes sa na to pozerám pozitívne.
V čom najmä ste pocítili náročnosť prostredia v
Sparte?
Vo veľkom tlaku na hráčov. Ten je aj v Slovane, ale
v Sparte ho cítite ešte intenzívnejšie. Bol som mladý, žil som v novom meste,
chýbala mi rodina. Trochu sa to na mňa celé zosypalo a nezvládol som to.
Nakoľko vám pomohlo hosťovanie v tíme pražských
Bohemians?
Veľmi, bolo to úžasné. Mužstvo má výborných
fanúšikov, zrejme najlepších v českej lige. Klub má síce veľkú históriu, ale nepatrí
medzi najväčšie a je založený na rodinnom prostredí. Na hráčov nie je vyvíjaný
taký vysoký tlak. Futbal si užívate aj preto, že si vás každý váži. V tom čase
sme tvorili výborný kolektív. Všetky tieto faktory prispeli k tomu, že sa mi
podarilo reštartovať kariéru. Na Bohemians spomínam len v tom najlepšom. Keď
som neskôr hral proti tomuto tímu ako súper, fanúšikovia nikdy na mňa
nepískali. Práve naopak, zatlieskali mi a skandovali moje meno. Je logické, že
toto pôsobenie navždy zostane v mojom srdci.
V Česku ste si urobili renomé v Mladej Boleslavi.
Ako sa spätne pozeráte na pôsobenie v tomto klube?
Po príchode do klubu to nebolo jednoduché. Mal som
konkurenciu na pravom kraji obrany v podobe skúseného Jana Kyselu. Navyše ma
trápili zdravotné problémy. Pomaličky som sa rozbiehal, začal som sa postupne
presadzovať, prestali ma brzdiť zranenia a moja situácia sa stále zlepšovala.
Predchádzajúce dva roky som bol zdravý a odohral som v podstate všetky ligové
aj pohárové zápasy. Získal som veľa skúseností.
Počas tohtoročnej jari ste už v Mladej Boleslavi nehrávali. Prečo
ste odišli z klubu po polroku bez zápasovej praxe?
Vedeniu som oznámil, že nemám záujem o predĺženie
zmluvy a že by som sa rád posunul ďalej. Vždy som pre Mladú Boleslav nechal na
ihrisku všetko, no manažment sa zachoval voči mne tak, ako som nečakal. Aj
taký však býva futbal. Napriek tomu želám ľuďom z Mladej Boleslavi len to
najlepšie, aj táto skúsenosť ma zocelila po psychickej stránke. Som však rád,
že je to už za mnou. Bolo to najťažšie obdobie v živote nielen pre mňa, ale aj
pre celú moju rodinu. Celý polrok som musel trénovať s béčkom, chodiť na
zápasy, ale mal som zakázané hrať. Navyše, najbližších som mal na Slovensku,
lebo sme nevedeli, ako sa situácia vyvinie, či sa mi podarí niekam prestúpiť.
Za partnerkou a synom som cestoval len na jeden-dva dni a hneď som sa
vracal naspäť do Česka. Som rád, že sme to zvládli. Ťažké to bolo aj pre
priateľku, ktorá to však úžasne zvládla a som jej za to veľmi vďačný. Dnes sa
už pozerám len dopredu.
Čo vám dalo pôsobenie v českej lige?
Je to fyzicky náročnejšia súťaž ako naša Fortuna
liga. Zároveň je priamočiarejšia a rýchlejšia smerom dopredu. V Slovane hráme
technický futbal na jeden dotyk, hráči často podržia loptu, niekoľkokrát otočia
ťažisko hry, nikam sa neponáhľajú. V Česku sa tímy snažia hneď po získaní lopty
dostať kolmými prihrávkami k súperovej bráne.
Na čo ste najviac hrdý z toho, čo sa vám v Česku
podarilo?
Myslím si, že som si vybudoval dobré meno. Hrdý som
najmä na to, že keď sa po príchode moja situácia nevyvíjala podľa predstáv,
dokázal som sa preniesť cez problémy a ukázal som, čo je vo mne. Pomohlo mi
najmä spomínané hosťovanie v Bohemians, za čo budem klubu do smrti vďačný.
SEN KAŽDÉHO HRÁČA
Lukáš Pauschek má na konte päť reprezentačných zápasov. V národnom tíme debutoval v auguste 2012 pod vedením trénerov Stanislava Grigu a Michala Hippa, naposledy si obliekol slovenský dres na jeseň 2016 v kvalifikácii MS 2018 na ihrisku Slovinska pod vedením Jána Kozáka st. Odvtedy sa v reprezentácii neobjavil. „Účasť v národnom tíme je sen každého hráča. Bol by som nesmierne šťastný a vďačný, keby sa mi podarilo vrátiť do reprezentácie. Nie je to však priorita týchto dní. Myslím najmä na to, aby som získal dlhodobejší angažmán a opäť zažil normálny futbalový cyklus – to znamená príprava, pravidelné tréningy a zápasy. Keď všetko dobre pôjde, potom sa možno v mysli k tomu vrátim a budem tvrdo pracovať na tom, aby som sa opäť objavil v národnom tíme. Momentálne však takto neuvažujem,“ povedal Lukáš Pauschek.
LUKÁŠ PAUSCHEK – FAKTY
- Narodil sa 9. decembra 1992 v Bratislave, hráva na pozícii pravého obrancu za Slovan Bratislava.
- Má dlhodobý vzťah s priateľkou Nikolou, s ktorou má triapolročného syna Nicolasa.
- Je odchovancom Slovana Bratislava, vo Fortuna lige debutoval vo februári 2011 v derby proti Trnave (3:1). Hneď v prvej sezóne sa pričinil o zisk slovenského double.
- V sezóne 2011/12 sa podieľal na postupe cez AS Rím do skupinovej fázy Európskej ligy, kde zažil konfrontácie s Parížom Saint-Germain, Athleticom Bilbao a Red Bullom Salzburg.
- V nasledujúcom ročníku odohral za Slovan už len 25 ligových zápasov, no 10. marca 2013 dal v zápase s Nitrou (3:0) svoj jediný gól v našej lige. V belasom drese získal ďalšie slovenské double. Celkovo si v prvej ére pôsobenia v Slovane pripísal 51 ligových štartov.
- V lete 2013 prestúpil do Sparty Praha, kde podpísal štvorročnú zmluvu. V rudom drese nastúpil len v predkole Európskej ligy a v pohárových zápasoch, v lige sa nepresadil. Podieľal sa však na triumfe v Českom pohári 2013/14. V januári odišiel na hosťovanie do Bohemians, kde strávil dva roky a pripísal si 56 ligových zápasov bez streleného gólu.
- Začiatkom roka 2016 prestúpil do Mladej Boleslavi, s ktorou sa hneď v lete tešil z víťazstva v Českom pohári. Postupne sa čoraz viac presadzoval, roky 2017 a 2018 odohral prakticky celé v základnej zostave, no na jar 2019 už šancu nedostal.
- V lete 2019 sa vrátil do Slovana, začal trénovať s juniorkou, no jeseň ukončil v základnej zostave v prvom tíme. Na jeseň si pripísal štyri fortunaligové štarty proti Senici, Seredi, Žiline a Dunajskej Strede. Jeho budúcnosť je nateraz otvorená, čakajú ho rokovania so Slovanom o predĺžení zmluvy na ďalšie obdobie.
- Pôsobil vo všetkých mládežníckych reprezentáciách Slovenska, v seniorskom národnom tíme odohral päť zápasov (2012 – 2016).
- Nemá obľúbený zahraničný klub ani obľúbeného hráča.