Žiadny klub vo Fortuna lige nezažil v lete takú masívnu zmenu kádra ako Spartak Trnava. Súčasťou rekonštrukcie mužstva sa stal aj stredopoliar Martin Gamboš (21), ktorý zamieril k červeno-čiernym na ročné hosťovanie s opciou zo Žiliny. Transfer mu pomohol, presadil sa už aj v reprezentácii do 21 rokov, v ktorej drese strelil pred niečo vyše týždňom víťazný gól v kvalifikačnom súboji s Gruzínskom (3:2). Talentovaný mladík, ktorý žiacke a dorastenecké roky strávil v Nemecku, túži nielen po ďalších minútach v národnom tíme, ale rád by prispel aj k zlepšenej fazóne hry Spartaka. „Krízam sa treba postaviť čelom,“ povedal okrem iného v našom rozhovore Martin Gamboš, ktorý sa pristavil aj pri svojich skúsenostiach z Nemecka.
Z posledných šiestich zápasov ste prehrali päť,
zdolali ste po obrate z 0:2 na 3:2 len nováčika FK Pohronie. Vládne v kabíne
veľké sklamanie?
Sme smutní, ťažko sa to komentuje. Prehry boli
kruté. Takéto obdobia však niekedy prichádzajú. Nielen vo futbale. Krízam sa
treba postaviť čelom. Proti Pohroniu sme odohrali veľmi dobrý druhý polčas a
mysleli sme si, že sme z toho vonku. Verili sme, že na to nadviažeme v zápase s
Trenčínom. Reprezentačná prestávka nám však neprišla vhod. Po hernom výpadku sme
nedokázali nadviazať na dobrý výsledok a prehrali sme 0:1.
Rozhodol prínos Bukariho, ktorý skóroval presnou
strelou od žrde?
Určite. Pri analýze súpera nás tréner upozorňoval
na trenčianskych krídelníkov Osmana Bukariho a Gina van Kessela, ktorý ešte
nedávno bol súčasťou nášho tímu. Hoci sme nechceli dať týmto hráčom
individuálne vyniknúť, inkasovali sme práve z kopačky Bukariho. Chyby sa však
stávajú a musíme sa z nich poučiť.
Trnava v lete poskladala káder na poslednú chvíľu,
no úvod do sezóny sa jej vydaril. Kde sa to podľa vás začalo lámať?
Nehovoril by som o nejakom zlome. Myslím si, že sme
mali dobrý začiatok ligy. Po víťazstve v Zlatých Moravciach sme po veľmi dobrom
výkone doma prehrali s Dunajskou Stredou. Herne neboli zlé ani ďalšie zápasy,
na ihrisku pravidelne dominujeme. Potrebujeme to len pretaviť do lepších
výsledkov. Pomohlo by nám hoci aj „špinavé víťazstvo“ v zápase, v ktorom
nepodáme ideálny výkon, ale vpredu budeme efektívni a vzadu si to ustrážime.
V čom najmä sa potrebujete zlepšiť?
Musíme robiť čo najmenej chýb v defenzíve a vpredu
potrebujeme byť efektívnejší. Potrebujeme dať gól z každej šance. Dnes tých
príležitostí potrebujeme až príliš veľa. Doplácame na slabšiu koncovku. Naopak,
súperi nás poľahky trestajú.
Čaká vás Ružomberok, ktorý neprehral už deväť
zápasov a vonku zaznamenal päť triumfov po sebe. Správny čas ho pribrzdiť?
Určite. Ružomberok má veľa kvalitných hráčov.
Spomenul by som v ofenzíve nádejného útočníka Tomáša Bobčeka. Bude to pre nás
veľmi dobrý súper. Máme na to, aby sme tohto protivníka dobehli v tabuľke. Len
musíme zlepšiť výsledky. Aktuálne to ani náhodou nie je podľa našich predstáv.
Pre výmenu trávnika budete hrať v Myjave. Je to
veľký škrt cez rozpočet?
U nás to nehrá žiadnu rolu. Myjava má pekný štadión
a dobré prostredie, je neďaleko od Trnavy, naši fanúšikovia určite prídu na
zápas. Záležať bude len na nás a na tom, čo ukážeme na ihrisku. Musíme ísť za
víťazstvom.
ŽILINA MU DALA VEĽA
Krátko po začiatku sezóny ste zamierili zo Žiliny do Trnavy.
Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?
Odísť som chcel už ku koncu minulej sezóny. V
prípravnom období som však dostal šancu v Žiline. Keď som na začiatku nového
ročníka opäť nemal priestor na ihrisku a ozvala sa Trnava, chcel som využiť
túto príležitosť. Dostalo sa mi do uší, že aj tréneri Spartaka o mne hovorili v
dobrom. Potvrdzuje sa, že som sa rozhodol správne. Zbieram ligové minúty
rýchlejšie v porovnaní s tým, ako to išlo v Žiline. Som za to vďačný
realizačnému tímu aj majiteľom klubu.
Inšpiroval vás Andrej Kadlec, ktorý v minulosti
takisto zamieril zo Žiliny do Trnavy, so Spartakom hral v
Európskej lige a dnes pôsobí v poľskej Ekstraklase?
Poznám jeho príbeh. V prípade Andreja sa ukázalo,
že spravil dobrý krok. Nielen Žilina, ale aj Trnava dáva priestor mladým
hráčom. Na tréningoch ich máme veľa a je na každom z nich, či sa pobije o svoju
šancu.
Škrie vás, že ste v Žiline nedostali väčší
priestor?
Beriem to ako realitu. Žilinu mám stále v srdci,
veľa som sa v nej naučil. Klub mi veľmi pomohol, keďže sa v MŠK zameriavajú na
výchovu mladých hráčov. Tréneri nezanedbávajú žiadny detail.
V Žiline hrajú družstvá dlhodobo v schéme 4-3-3,
Trnava nastupuje najmä v rozostavení 3-5-2. Zažívate niečo nové. O to
rýchlejšie napredujete?
Jedna vec je rozostavenie, druhá vec sú úlohy na
ihrisku. Mne vyhovujú všetky systémy.
Je to tak preto, že v každom rozostavení potrebujete
svedomitého stredopoliara?
Určite. Stredoví hráči sú dôležití v ofenzíve aj
defenzíve.
V Trnave hrávate pred emotívnejším publikom ako v
Žiline. Je to príjemná zmena?
Trnava má určite lepších fanúšikov, v zápasoch vám dodávajú
energiu. Aj keď sa nám aktuálne nedarí, cítime ich podporu. Uvedomujeme si, že
keď sa konečne dostaneme z krízy, bude to aj vďaka nim. Teším sa, ako budeme s
nimi oslavovať prelomové víťazstvo.
Čo by ste radi v Trnave dosiahli?
V prvom rade sa chceme dostať do prvej šestky. Je
to cieľ každého z nás – hráčov, trénerov aj majiteľov. Keď sa nám to podarí,
pokúsime sa pobiť o popredné pozície. Najskôr si však musíme vybojovať skupinu
o titul. Verím, že sa nám to podarí a potom si budeme postupne pridávať ďalšie
ciele.
NA GRUZÍNSKO NIKDY NEZABUDNE
Stali ste sa členom reprezentácie do 21 rokov.
Splnili ste si tým jeden z cieľov?
Určite áno. Som vďačný, že môžem reprezentovať
svoju krajinu. Pre nás mladých hráčov je nominácia do dvadsaťjednotky ocenenie
práce. Keď na sebe makáte, dávate do toho srdce, máte šancu dostať sa do
národného tímu.
Ako budete po rokoch spomínať na kvalifikačný zápas
s Gruzínskom, v ktorom ste dali zlomový gól?
Nikdy na to nezabudnem. Strelil som svoj druhý gól
za reprezentáciu, no tento bol veľmi dôležitý. Bol premiérový v kvalifikácii,
zostane mi navždy v pamäti.
Tréner reprezentácie do 21 rokov Adrián Guľa v
minulosti pôsobil v Žiline. Naskakuje sa vám o to ľahšie do národného tímu?
Poznám ho osobne, keďže ma trénoval aj v Žiline.
Určite mi to pomohlo v aklimatizácii, pretože presne viem, čo môžem od neho
očakávať.
V Žiline ste si pod ním nevybojovali miesto v základnej zostave. O to viac vás motivuje ukázať svoju kvalitu v dvadsaťjednotke?
Nemyslím si, že by som to mal vnímať negatívne. V
Žiline som sa musel v prvom rade aklimatizovať po príchode z Nemecka, aby som
mohol dostať šancu. Vedel som, že musím byť trpezlivý. Teraz sa mi to vracia.
Som rád, že mi dal šancu v reprezentácii. Nikdy nie je neskoro na to, aby ste
sa presadili.
Kvalifikácia sa pre Slovensko nezačala dobre, keďže
mužstvo prehralo v Azerbajdžane. Veríte, že ešte môžete zabojovať o postup?
Cítim, že sa už rozbiehame. Úvod nám nevyšiel, ale
z nášho mužstva cítiť tímovosť. Rozbiehame sa od zápasu k zápasu a všetko je
otvorené. Verím, že na ďalšom zraze si pripíšeme opäť víťazstvo.
NAUČIL SA PROFESIONALIZMU
Ako mladý chlapec ste zamierili do Regensburgu. Ako
sa zrodil váš odchod do Nemecka?
So Žilinou sme chodievali na rôzne turnaje do
zahraničia, navštevovali sme aj Nemecko. Darilo sa nám a prišli za mnou skauti,
ktorí sa ma spýtali, či by som tam nechcel hrať. Pouvažovali sme nad tým a
nakoniec sme prijali túto výzvu.
Koľko ste mali vtedy rokov?
Dvanásť a išiel som tam žiť s maminou.
Nemali ste rešpekt?
Ani nie. Keby som tam išiel sám, určite by som si
aj poplakal. Veľmi mi pomohlo, že mamina bola so mnou. Okolie mi to uľahčilo.
Rodina mi vždy dodávala správnu energiu a ja som sa mohol sústrediť len na
futbal. Dnes z toho ťažím, veľa som sa naučil, môžem porovnávať.
V čom boli začiatky náročné?
Musel som dochádzať na tréningy 120 kilometrov
každý deň. Keďže som nevedel po nemecky,
musel som bývať blízko hraníc v Česku, kde som chodil aj do školy.
Začiatky neboli jednoduché. Po dvoch rokoch som prestúpil do Mníchova 1860,
otec s maminou prišli za mnou. Chodil som tam už do nemeckej školy, keďže za
ten čas som sa naučil cudzí jazyk. Vtedy to už bolo ľahšie.
Mladí sa rýchlo učia. Čo sa na vás nalepilo okrem
jazyka?
Každá krajina má inú kultúru a mentalitu. V Nemecku
môžete toho veľa spoznať, keďže v krajine žije aj veľa prisťahovalcov rôznych
národností. Naučil som sa veľa najmä čo sa týka profesionality vo futbale aj v
bežnom živote. Uvedomujem si, že pre úspech sa musíte obetovať. Spomínam na
všetko len v dobrom. Zažil som skvelé podmienky. Nikdy som tento krok
neoľutoval.
Ako hráč Mníchova 1860 ste asi nedržali palce
Bayernu, je tak?
Určite nie, to by ma tam asi zabili (smiech). Občas
som si zápasy Bayernu pozrel doma s bratom, keďže on Bayernu fandí. Trochu sme
sa škriepili. Vždy som mu hovoril, že Bayern je slabší ako Mníchov 1860.
Ktorý z popredných nemeckých tímov si získal vaše
sympatie?
Dortmund, s ktorý má Mníchov 1860 dobré vzťahy. Je
to stále môj obľúbený klub.
Vrátite sa niekedy do Nemecka, trebárs práve do
Dortmundu?
Bolo by to krásne, ale človek musí mať postupné
ciele. Potrebujem na sebe veľa pracovať. Chcem to dotiahnuť čo najďalej.
Dôležité je, aby mi slúžilo zdravie a aby som pomohol tímu. Uvidíme, čo sa
napokon podarí.
MARTIN GAMBOŠ – FAKTY
- Narodil sa 23. januára 1998 v Žiline, hráva na pozícii stredopoliara za FC Spartak Trnava.
- S futbalom začínal v MŠK Žilina, ako 12-ročný odišiel do akadémie nemeckého Regensburgu. V kategórii U15 sa stal hráčom Mníchova 1860, kde strávil zvyšné mládežnícke roky a po nich sa vrátil do Žiliny.
- V drese Žiliny debutoval v minulej sezóne v 3. kole Fortuna ligy. Odohral 5 minút pri prehre 1:3 v Ružomberku. Za MŠK nastúpil v minulej sezóne na sedem zápasov, trikrát bol v základnej zostave. Strelil jeden gól do siete Slovana Bratislava, Žilina na Tehelnom poli vtedy prehrala 2:6, ale Gambošovi tento krásny zásah vyniesol aspoň víťazstvo v ankete Gól mesiaca máj.
- Začiatkom tejto sezóny odišiel na ročné hosťovanie s opciou do Spartaka Trnava, kde si pripísal už deväť štartov. Na premiérový gól v červeno-čiernom drese zatiaľ čaká.
- Je súčasťou reprezentácie do 21 rokov, za národný tím Slovenska nastupoval aj v kategóriách do 18 a do 20 rokov.
- Jeho obľúbený zahraničný hráč je Toni Kroos a klub Borussia Dortmund.
- Jeho životné motto pochádza z nemčiny a týka sa najbližšej rodiny, vo voľnom preklade znie: „S podporou mamy a otca sú aj čierne dni ľahšie.“
