Nastrieľal 103 gólov v elitných národných ligách, bol najlepším strelcom v Maďarsku. Dnes je nielen členom, ale aj prezidentom Klubu ligových kanonierov (KLK), ktorý združuje autorov 100 a viac gólov v najvyšších súťažiach. Reč je o 45-ročnom bývalom útočníkovi Tomášovi Medveďovi, ktorý zostal činný vo futbalovom hnutí aj po konci aktívnej kariéry. V našom rozhovore porozprával nielen o svojej súčasnej pozícii, ale aj o tom, čím by mal disponovať kvalitný útočník a ako sa mu pozdáva práca televízneho spolukomentátora, ktorej sa takisto venuje.
Čo vás podnietilo k tomu, aby ste sa stali
prezidentom KLK?
Chceli sme oživiť myšlienku KLK, ktorý vznikol v
roku 1972 a po rozdelení republík v Česku naďalej existoval, no u nás sa naň
zabudlo. Pred pár rokmi sa ho rozhodla znovuobnoviť skupina nadšencov – Peter
Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch. Tento elitný klub dokázali opäť dostať do
povedomia, ale stále nemal svoj právny základ a chýbalo mu zázemie vo futbalovom
zväze. Po návrhu Petra Divékyho som sa rozhodol, že do toho pôjdem s nimi s
cieľom pokračovať v získavaní stratenej vážnosti tejto značky. Našou ambíciou
bolo nadobudnúť právnu identitu a stať sa buď členom Slovenského futbalového zväzu,
prípadne pridruženým členom. Postupne sme obnovili kontakty s hráčmi, ktorí si
svojou streleckou produktivitou vybojovali členstvo v tomto elitnom klube. Snažíme
sa dostávať do povedomia veľké mená našej futbalovej histórie, aby deti poznali
nielen Messiho a Ronalda, ale aj mená slovenskej futbalovej histórie.
Na ktoré projekty ste dnes najviac hrdý?
Som veľmi rád, že sa nám podarilo stať sa
občianskym združením a pridruženým členom futbalového zväzu. To znamená, že sme
splnili základné úlohy. Máme vlastný výkonný výbor. Začali sme oceňovať hráčov,
ktorí zaznamenali sto gólov v najvyšších súťažiach. Nadviazali sme úzky dialóg
s českým klubom kanonierov a snažíme sa prinášať rôzne projekty. Naši členovia
odovzdávajú pred zápasmi Fortuna ligy ceny pre autorov najkrajších gólov mesiaca.
Snažíme sa vypracovať sociálny projekt pomoci pre bývalých hráčov, v tejto
súvislosti spolupracujeme s kúpeľmi v Lúčkach a Bardejove. Zorganizovali sme už
dve odborné konferencie či footgolfové turnaje, prípadne futbalové exhibície s
našimi osobnosťami. Pripravujeme knihu o slovenských kanonieroch. Radi by sme
do budúcna spolupracovali s futbalovými internacionálmi. Robíme všetko pre to,
aby sa v budúcnosti nezabudlo na veľké osobnosti našej futbalovej histórie.
Kam sa chce dostať KLK vo vzdialenejšej budúcnosti?
Chceli by sme naše rady rozšíriť o brankárov, ktorí
si pripísali sto a viac núl v najvyšších súťažiach. Naším cieľom je vytvoriť
ženský klub kanonierok, čo je už v štádiu riešenia. V tomto smere odvádzajú
neoceniteľnú robotu pri vyhľadávaní štatistík Peter Divéky a Peter Šurin.
Chceme sa venovať edukácii, organizovať besedy a hovoriť o veľkých menách našej
futbalovej histórie. Popri tom vzdelávať mladých futbalistov v oblastiach ako
finančná gramotnosť, vysvetľovať im, čo prináša život po konci kariéry. Chceme
pomáhať športovcom urobiť im život ľahší po tom, čo spľasne bublina, ktorú so
sebou prináša profesionálna kariéra.
Členovia KLK aj na základe vašej iniciatívy
odovzdávajú ceny súčasným ligovým strelcom. Čo pre nich znamenajú tieto
momenty?
Veľmi si vážia takúto príležitosť. Je to pre nich
satisfakcia. Z vlastnej skúsenosti viem, že je príjemné, keď si na vás spomenú
po konci aktívnej kariéry. Byť opäť na ihrisku, hoci už v inej pozícii, je
niečo, čo si vážite. Je dôležité naše legendy opäť socializovať v športovom
svete, aby nezostali zabudnuté. Vidieť, že sa im potom vracia farba na tvár a
že majú veľkú radosť.
Nakoľko je podľa vás dôležité budovať slovenské
vzory?
Sme národ, ktorý veľmi rýchlo zabúda na svoje
legendy. Preto si ich treba stále pripomínať. Pre mladú generáciu je už 20
rokov dozadu história. Dali sme si za cieľ hovoriť o našich ikonách, ktoré
odviedli veľa pre popularizáciu Slovenska. Pokiaľ si ich nebudeme vážiť, budeme
popierať vlastnú identitu. Televízie máme preplnené zahraničnými kanálmi, kde
si môžeme pozrieť, ako funguje svet. Nezabúdajme však na špičkových ľudí z nášho
prostredia.
BOŽENÍKA ČAKÁ ZAUJÍMAVÁ BUDÚCNOSŤ
Kto je z vášho pohľadu najlepší kanonier súčasnej
Fortuna ligy?
Mrzí ma, že nemáme tak veľa slovenských kanonierov
ako v minulosti, keď po našich trávnikoch ešte nebehalo veľa legionárov. Škoda,
že Šporar nie je Slovák. Je to fantastický strelec. U nás je číslo jeden.
Páči sa mi aj Boženík, ktorý sa dokonca presadil v slovenskej
reprezentácii. Myslím si, že ho čaká zaujímavá budúcnosť. Držím mu palce a
dúfam, že ho budú nasledovať ďalší slovenskí útočníci.
Čím je Boženík výnimočný, že už
v 19 rokoch sa stáva pevnou súčasťou národného tímu?
Vzišiel z výbornej liahne a dobre pracujúceho klubu
MŠK Žilina, v ktorom sa rodia veľké talenty. Viacerí odchovanci šošonov sa
presadili aj v zahraničí v silných kluboch. Boženík má v sebe veľa dobrých
vecí. Je zaujímavý bojovnosťou, ale aj solídnou technickou zdatnosťou. Navyše,
má to upratané v hlave. Chce niečo dosiahnuť, ide naproti svojim ambíciám.
Verím, že prvé úspechy mu nepomotajú hlavu a že bude na sebe ďalej tvrdo
pracovať. Ak aj príde pokles formy, snáď ho to ešte viac nakopne. Dúfam, že
bude na sebe tak makať, aby sa raz stal členom KLK. Bohužiaľ, veľa nových mien
na rozšírenie našej elitnej spoločnosti sa aktuálne nečrtá. Boženík by mohol
byť tým mužom, ktorý potvrdí, že aj na Slovensku vieme stále vychovať
kanoniera.
Čím to je, že u nás skutočne ťažko vychovávame
strelcov?
Túto tému som už rozoberal s viacerými odborníkmi.
Je za tým viacero dôvodov. Možno je to aj o herných štýloch, ktoré
momentálne tréneri preferujú. Možno si niektoré talenty vyberajú iné športy.
Ťažko povedať, nevedeli sme sa zhodnúť na jednoznačnej odpovedi. Možno je to
len naozaj zhoda náhod a že po slabšom období príde zase lepšie. Snáď sa nám
znovu začnú rodiť vyhlásení kanonieri.
Čo musí mať z vášho pohľadu v sebe výborný útočník?
Najmä musí byť hladný po góloch. Ak sa nenarodíte s
inštinktom strelca, musíte sa cez to prehrýzť, veľa trénovať, a to dokonca aj
individuálne, venovať sa práci v pokutovom území, zdokonaľovať sa v streľbe.
Dôležité je sledovať najlepších útočníkov sveta a snažiť sa vnímať, čo robia
inak.
Koho dnes považujete za najlepšieho útočníka
planéty?
Poliak Robert Lewandowski z Bayernu Mníchov je
veľmi zaujímavý. Je to prototyp klasického moderného hrotového útočníka. Páči
sa mi takisto Pierre-Emerick Aubameyang z Arsenalu.
POZITÍVNE TRENDY
Časť verejnosti zvykne podceňovať našu Fortuna
ligu. Čím je pre vás zaujímavá?
Myslím si, že sa urobilo veľa pre zvýšenie jej
atraktivity. Niektorí ľudia majú možno odlišný názor, no mne sa páči rozdelenie
na prvú a druhú šestku po základnej časti. Po trávnikoch našej ligy behá množstvo zaujímavých hráčov, ktorí potrebujú iba trochu času. Lige pomohla
výstavba a rekonštrukcia štadiónov. Tento projekt sa navyše ešte neskončil. Škoda,
že v slovenskom športe nie je viac peňazí, pretože tie najviac chýbajú nášmu
ligovému futbalu. Pomocou nich by kluby dokázali dlhšie udržať talentovaných
slovenských hráčov a pritiahnuť ešte kvalitnejších legionárov, ktorí by na
našich mladíkov vytvárali tlak. S tým by rástla aj úroveň a atraktivita
zápasov, čo by pritiahlo ešte viac fanúšikov.
Rastie kvalita Fortuna ligy?
Sú kluby, ktorých úroveň skutočne vzrastá. Slovan
to dokazuje na medzinárodnej scéne, kde konkuruje tímom z prestížnych
európskych líg. Trnava v minulej sezóne takisto predviedla, že keď sa dá dohromady
dobrá partia, kvalita vyjde na povrch a môžete sa merať aj s papierovo
silnejšími protivníkmi.
To, že Slovensko má dva roky po sebe účastníka
skupinovej fázy Európskej ligy, považujete za prejav vzostupného trendu
slovenského ligového futbalu?
Určite. Slovan za veľké peniaze získal silných
hráčov. V klube urobili všetko pre úspech. Začiatok sezóny bol síce pre
belasých krkolomný a mnohí už nad nimi lámali palice, no napokon sa podaril
veľký úspech. Slovan aj Trnava pomohli slovenskému koeficientu a ukázali, že aj
slovenské tímy majú na to, aby mohli kohokoľvek zaskočiť.
Myslíte si, že tento trend sa bude potvrdzovať aj v
nasledujúcich rokoch?
Dúfam v to. Bolo by fajn, keby sa darilo viacerým
klubom. Keby účinkovali pravidelne dva kluby v skupinovej fáze európskych
súťaží, bola by to pre náš ligový futbal fantastická vizitka. Verím, že sa v
budúcnosti k tomu dopracujeme.
Na čom musia kluby najmä pracovať, aby sa to
podarilo?
Dôležitá je práca s mládežou, keďže peňazí nie je
veľa.
VÝBORNÁ SKÚSENOSŤ
V poslednom období vás počujeme už aj v pozícii
televízneho spolukomentátora. Ako sa vám páči táto práca?
Je to výborná skúsenosť. Každá nová vec v živote
vás obohatí. Nie je to jednoduché. Som veľmi rád, že môžem byť súčasťou
televíznych prenosov, veľa som sa naučil. Dúfam, že ma budú pozývať aj naďalej.
Na čo najviac sa snažíte upriamiť pozornosť pri
spolukomentovaní?
Mojím cieľom je priblížiť divákom momenty, ktoré si
možno bežný fanúšik nevšimne. Snažím sa prezradiť aj nejaké veci zo zákulisia,
zaujímavosti, ktoré môžu byť pre ľudí obohacujúce.
V čom je táto práca náročná?
Na sústredenie a koordináciu s hlavným
komentátorom, s ktorým by ste si nemali skákať do reči. Dôležité je správne sa
zosúladiť. Spolukomentátor musí vedieť, kedy má vstúpiť do deja. On nie je
kľúčový, je len výpomoc.
Nemáte problém udržať si objektívnosť a nadhľad,
keďže vo futbalovom svete máte množstvo známych a priateľov?
Nie vždy je to jednoduché. Poznám majiteľov,
funkcionárov, trénerov i hráčov. Určite sa však snažím byť objektívny.
Aký najvtipnejší moment ste zažili pri tejto práci?
Zabudol som si vypnúť mikrofón a začal som sa
rozprávať s režisérom. O našej debate razom vedeli všetci.
MEDVEĎ SŤAHOVAVÝ
Tomáš Medveď si počas svojej kariéry vyslúžil prezývku „Medveď sťahovavý“. Aby aj nie, na najvyššej úrovni pôsobil v trinástich kluboch a do niektorých sa dokonca po čase vrátil. Hrával nielen v Česku, Nemecku či Maďarsku, ale bol aj prvým Slovákom v čínskej lige. „Priznávam, niektoré veci som riešil horúcou hlavou. Iný pohľad má človek ako hráč a iný už s odstupom času. Nebolo mojím cieľom vytvoriť rekord v počte prestupov. Veľa vecí by som dnes urobil inak. Radšej som mal v niektorých kluboch zostať dlhšie obdobie a budovať si svoju pozíciu. Určite by sa úplne inak vyvíjal aj môj súkromný život,“ preukázal nadhľad pri hodnotení minulosti Tomáš Medveď a nevyhol sa ani odpovedi na otázku, ktorý klub sa mu najviac vryl do srdca: „Na každej zastávke som zažil pekné aj zlé veci. V srdci mi zostali košické kluby, v ktorých som vyrastal. Rád spomínam na obdobie v Banskej Bystrici, Petržalke či Slovane Bratislava, ktorý má na Slovensku výsostné postavenie a každý si musí vážiť šancu zahrať si v tomto klube.“
TRÉNEROM UŽ NEBUDE
Tomáš Medveď si krátko vyskúšal aj pozíciu trénera v bratislavských kluboch – Petržalka, Rača a Domino. Táto pozícia ho však už neláka. „Momentálne riešim iné veci. Trénerstvo ma bavilo, ale prešiel som si aj udalosťami v súkromnom živote, ktoré mali prednosť, a táto profesná etapa musela ísť bokom. V tom čase mi tak trochu ušiel vlak. Dnes už chcem svoju pozornosť venovať najmä pomoci futbalistom prekonávať náročné obdobie po skončení kariéry,“ vysvetlil Tomáš Medveď.
MEDVEĎOVE NAJ-
- PRIHRÁVAČ: Ťažko povedať. Mal som veľa špičkových spoluhráčov, ktorí mi prihrávali na góly, ako Vladislav Zvara, Marek Hollý či Martin Obšitník. V Maďarsku som nastupoval aj v spoločnosti tamojších reprezentantov, vďaka ktorým som takisto zaznamenal veľa gólov.
- TRÉNER: V mládežníckych kategóriách Dušan Ujhely či Peter Benedik, ktorý bol priekopník v špecializovaných tréningoch. Spomenúť musím Vladimíra Weissa, Dušana Radolského a najmä Karla Brücknera. Som rád, že som v Interi Bratislava zažil takúto ikonu. Mal premyslené všetko, z každého hráča vedel vydolovať maximum. Mal som pocit, že vďaka nemu som dával góly iba do prázdnej brány.
- OBĽÚBENEJŠÍ BRANKÁR SÚPERA: Môj veľký kamarát Peter Holec, proti nemu sa mi veľmi darilo. Niekedy mal už chuť po mne hádzať rukavice. Dnes na to s úsmevom spomíname.
- NEOBĽÚBENEJŠÍ BRANKÁR SÚPERA: Myslím si, že veľa gólov som nedal Šaňovi Vencelovi. Pamätám si, že som ho trafil do hlavy, opečiatkoval som mu žrde. Ľahké to nebolo ani proti Mirovi Königovi. Tomu som gól asi ani nikdy nedal.
- OBĽÚBENEJŠIA STRELECKÁ PARKETA: Strela bez prípravy v pokutovom území. Nikdy som nebol hráč, ktorý by dával pekné góly z diaľky. Skôr som zblízka zakončoval akcie tímu. Darilo sa mi pravačkou, ľavačkou aj hlavou.
TOMÁŠ MEDVEĎ
- Narodil sa 31. decembra 1973 v Košiciach, hrával na pozícii útočníka, dnes je prezident Klubu ligových kanonierov.
- Vyrastal v Lokomotíve Košice, neskôr počas mládežníckeho obdobia hral aj za VSS Košice.
- Na najvyššej úrovni nastupoval za Banskú Bystricu, Inter Bratislava, 1. FC Košice, český Zlín, Humenné, Lokomotívu Košice, Slovan Bratislava, Petržalku, nemecký SSV Ulm, maďarské kluby Videoton a Pápa, čínsky Šenjang a Senec.
- Počas angažmánu v Pápe sa s 18 gólmi stal v sezóne 2004/05 najlepším kanonierom maďarskej ligy.
- V najvyšších súťažiach nasúkal 103 gólov a je členom prestížneho Klubu ligových kanonierov.
- Ako tréner krátko pôsobil na nižšej úrovni v bratislavských kluboch Petržalka, Rača a Domino.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je FC Liverpool, v minulosti obdivoval holandského útočníka Marca van Bastena, dnes sa mu pozdáva najmä poľský kanonier Bayernu Mníchov Robert Lewandowski.
- Za najdôležitejšie v živote považuje rodinu a domov.