Zažil vzostup nahor, ale aj tvrdý pád. Obranca Dunajskej Stredy Kristián Koštrna (25) vyrastal v akadémii Wolverhamptonu Wanderers, no po zlomenine nohy musel svoju kariéru reštartovať a cez pôsobenie v štvrtoligovom Boleráze a v tíme účastníka tretej najvyššej rakúskej súťaže z Parndorfu sa opäť predieral nahor. Dotiahol to do Dunajskej Stredy, kde na jeseň nosí kapitánsku pásku a dokonca sa mu dostalo veľkej pocty. Reprezentačný tréner Pavel Hapal ho povolal na októbrové zápasy s Walesom (1:1) a Paraguajom (1:1). Bohužiaľ, menšie zranenie lýtka ho pripravilo o štart v národnom tíme. „Musím makať, aby pozvánka prišla opäť,“ povedal v našom rozhovore pravý obranca DAC.
Prebolelo vás, že ste prišli o premiérovú šancu v
reprezentácii?
Už áno. Samozrejme, keď padlo definitívne rozhodnutie,
veľmi ma to mrzelo. Taký je však futbalový život, zranenia k nemu patria. Toto
bolo naozaj veľmi zle načasované, ale nič sa nedá robiť. Teraz sa chcem čím
skôr vrátiť na ihrisko a zabojovať aj o miesto v reprezentácii.
Po zápase v Trnave (2:1), v ktorom ste nenastúpili,
ste pricestovali na zraz národného tímu do Šamorína. Čo nasledovalo ďalej?
S trénerom som sa porozprával o situácii a dohodli
sme sa, že pôjdem na vyšetrenie magnetickou rezonanciou do Bratislavy, ktoré
odhalilo problém s lýtkovým svalom. Nie je to vážne zranenie, ale bolo jasné,
že nestihnem ani prípravný zápas s Paraguajom. Tréner sa rozhodol, že na moje
miesto nominuje iného hráča.
Naznačil vám Pavel Hapal, že zostávate v jeho
pozornosti?
Povedal mi, nech ďalej na sebe pracujem a že keď
budem napredovať, šancu dostanem. Musím sa vyliečiť a makať, aby pozvánka
prišla opäť. Chcem na sebe pracovať, nech som čoskoro vo forme ako pred
zranením.
Sledovali ste reprezentačné zápasy s trochu
odlišným pocitom? Cítili ste sa už ako súčasť tímu?
To nie, keďže som z reprezentačného zrazu rýchlo
odišiel. Nenadobudol som pocit, že som súčasť mužstva. Chlapcom som však určite
držal palce, aby vyhrali predovšetkým kvalifikačný zápas s Walesom. To sa
bohužiaľ nepodarilo.
Čo hovoríte na výkony národného tímu v posledných
dvoch zápasoch?
V dueli s Walesom boli hostia v prvom polčase
trochu lepší. Prekvapili nasadením vysokého útočníka Moora, ktorý sa strelecky
presadil. Mali sme s ním trochu problémy. V druhom polčase chalani hrali
výborne. Odmakali to až do konca. Vyrovnali, mali ďalšie šance, no v závere
mohli aj inkasovať. Bol to remízový zápas. V súboji s Paraguajom som si
nestihol pozrieť prvých päť minút, ale zvyšný priebeh stretnutia som už videl.
V prvom polčase bol súper veľmi dobrý na lopte, ukázal veľkú silu. Naši hrali
lepšie v druhom polčase, otvorili skóre. Škoda vyrovnávajúceho gólu.
Ako sa vyvíja vaše zranenie a kedy vás uvidíme na
ihrisku?
Momentálne sa dávam dohromady v akadémii v
Dunajskej Strede. Prebieha to veľmi dobre. Verím, že koncom tohto týždňa začnem
behať a kopať do lopty. Víkendový zápas so Zlatými Moravcami ešte nestihnem,
ale všetko nasvedčuje tomu, že ďalší víkend by som mal byť už k dispozícii tímu
na trávniku Pohronia.
KARIÉRU PRIBRZDILO VÁŽNE ZRANENIE
Vyrastali ste v akadémii Wolverhamptonu. Verili ste
v tom čase, že reprezentačná pozvánka môže prísť aj skôr?
Do Anglicka som išiel ako 15-ročný a postupne som sa prepracoval do juniorského družstva do 23 rokov. Dostal som šancu v reprezentácii do
21 rokov, ale vtedy som ešte nerozmýšľal nad tým, že by som raz mohol
dostať pozvánku do seniorského národného tímu. V tom čase som utrpel vážne
zranenie, ktoré pribrzdilo moju kariéru.
Zranenie bolo hlavným dôvodom toho, že ste si
museli prejsť cez Boleráz a Parndorf?
Áno. Pre zlomeninu nohy som bol mimo futbalu
približne desať mesiacov a na ihrisko sa mi vracalo ťažko. Musel som
reštartovať kariéru. Išiel som do nižších súťaží, ale stále som veril svojmu
talentu. Tvrdo som na sebe pracoval, aby som sa prepracoval do lepšieho klubu.
V tomto smere mi veľmi pomohol angažmán v bulharskom tíme Pirin Blagoevgrad.
V čom konkrétne bolo účinkovanie v tomto klube pre
vás dôležité?
Po pôsobení v nižších súťažiach som zažil konečne
vydarenú sezónu na prvoligovej úrovni a dostal som sa do pozornosti Dunajskej
Stredy, s ktorou som podpísal zmluvu. V DAC mám priestor na ďalšie
napredovanie.
Ako sa vám stalo spomínané vážne zranenie?
Bolo to v zápase reprezentácie do 21 rokov v
Portugalsku. Išiel som do sklzu, zasekla sa mi noha a už som len počul, ako mi
to v nej praskalo.
Dostali ste sa zo situácie, v ktorej vám údajne
hrozil dokonca koniec kariéry. Posilnila vás v niečom táto skúsenosť?
Je to tak. Keď človek zvládne ťažké obdobie, stáva
sa silnejším. Dnes som šťastný. Darí sa mi v klube, prišla reprezentačná
pozvánka. Verím, že mi svitá na lepšie časy. Budem na sebe tvrdo pracovať, aby
to tak naozaj bolo.
Minulosť je za vami, pred vami už len obdobie
napredovania?
Pevne v to verím. V decembri budem mať 26 rokov.
Práve v tomto období sa v živote futbalistu zvyčajne začínajú najlepšie roky.
Spravím všetko pre to, aby to tak bolo aj v mojom prípade.
PÁSKA NA RUKE VEĽA NEMENÍ
Dnes ste kapitánom Dunajskej Stredy. Čo pre vás
znamená tento honor?
Trochu to musíme poopraviť. V tejto funkcii
zastupujem kapitána Zsolta Kalmára, ktorý sa na jeseň zranil. Pozícia kapitána
prináša určité zmeny. Musíte viac komunikovať v kabíne či s ľuďmi z klubu. Na
ihrisku som však nepocítil žiadnu zmenu. Snažil som sa podávať rovnaké výkony
ako predtým. Páska pre mňa nie je až taká dôležitá, v šatni máme viacero hráčov,
ktorí by si ju zaslúžili.
Pred vami ju nosili futbalisti ako Ljubičič či Huk.
Musí to byť pocta, nie?
Ale áno. Sú to veľmi dobrí hráči. Marin Ljubičič tu
strávil dlhé roky, Tomáš Huk je nielen výborný futbalista, ale bol aj skvelý
kapitán. To isté platí aj o Zsoltovi Kalmárovi. Byť ďalší v poradí je pre mňa
veľká pocta. Vážim si to.
Ako páska ovplyvnila vaše fungovanie v kabíne?
Som pod väčším drobnohľadom médií, častejšie si ma
novinári vyberajú na rozhovor. Samozrejme, občas musím riešiť veci, ktoré sa
týkajú nášho fungovania v tíme.
Zmenil sa váš status u fanúšikov DAC?
Nemám ten pocit. Môj vzťah s fanúšikmi bol vždy v
poriadku. Nemáme medzi sebou žiadny problém. Kapitánska páska u nich podľa mňa
nehrá žiadnu významnú rolu.
BIŤ SA NA ČELE TABUĽKY
Dunajská Streda pred reprezentačnou prestávkou
uspela v Trnave, kde predtým prehrala v predchádzajúcich deviatich
zápasoch. Nakoľko bolo pre vás dôležité prelomiť negatívnu sériu?
Chceli sme najmä nadviazať na výborný domáci zápas
so Žilinou (1:0). Do Trnavy sme išli s tým, že séria prehier u tohto súpera je
už veľmi dlhá a bolo by načase to zmeniť. Verili sme, že môžeme zvíťaziť. Vo
Fortuna lige sa dá vyhrať a prehrať s každým. Veď napríklad my sme zdolali
Slovan a Žilinu, no stratili sme body s papierovo slabšími súpermi. Chalani
odovzdali na ihrisku maximum. Prvý polčas bol z našej strany výborný. Po zmene
strán domáci prevzali iniciatívu, ale išli sme na dno svojich síl a vydolovali
sme tri body. Veľmi si ich vážime.
Ako ste to prežívali na tribúne?
Osobne nemám rád zápasy, v ktorých nemôžem
nastúpiť. Na tribúne som veľmi nervózny. V prvom polčase som nemal
žiadne obavy zo zápasu. Po zmene strán to už so mnou neraz trhalo.
Ste odchovanec Trnavy. Sú zápasy na štadióne
Spartaka pre vás špecifické?
V Spartaku som strávil približne päť rokov, prešiel
som si viacerými mládežníckymi kategóriami. Keď hrám v Trnave, príde ma
podporiť rodina a množstvo kamarátov. Vždy si to veľmi užívam.
Z posledných šiestich ligových zápasov ste päť
vyhrali. Čo hovoríte na súčasnú fazónu mužstva?
Je to výborné. Veľmi dobre pracujeme na tréningoch.
V lete prišlo viacero nových chalanov, ktorí sa už zžili s kolektívom, čo sa
prejavilo aj na výsledkoch. Som rád, že sa nám darí.
Zaostávate o štyri body za dvojicou Slovan –
Žilina. Je to veľa či málo?
Nemyslím si, že by to malo byť veľa. Pred nami je
ešte dlhá sezóna. S každým súperom sa ešte raz stretneme v základnej časti a v
prípade postupu dvakrát v nadstavbe. Musíme naďalej podávať také výkony, aké sa
nám darí predvádzať teraz. Verím, že do konca sezóny budeme bojovať o čelo
tabuľky.
Po minulej sezóne sa zdalo, že budete hlavným vyzývateľom Slovana v boji o majstrovský primát, no belasí súperia aktuálne o
prvé miesto so Žilinou. Skloňuje sa vo vašej kabíne slovo titul?
Verím, že máme šancu na titul, keď budeme
pokračovať v aktuálnej fazóne. Nebude to však jednoduché, keďže aj naši súperi
majú výborné mužstvá a trénerov. Slovan to potvrdzuje aj na medzinárodnej
scéne. Pre nás je dôležité to, aby sme do posledného kola boli v hre o
prvenstvo.
DRŽÍ PALCE SLOVANU
Úradujúci slovenský šampión Slovan Bratislava nastúpi v najbližšom zápase Európskej ligy proti anglickému Wolverhamptonu. Práve v tomto klube vyrastal Kristián Koštrna, a tak sa natíska otázka, komu bude držať palce. „Pre Slovan to bude veľmi náročný zápas. Wolverhampton má veľmi, veľmi dobrých hráčov. Slovanisti však hrajú doma, a hoci majú trest, na zápas príde veľmi veľa detí, ktoré budú povzbudzovať. Držím im palce, je to slovenský klub a každý dobrý výsledok pomôže našej lige. Tipujem, že sa to skončí 1:1,“ povedal Kristián Koštrna.
KRISTIÁN KOŠTRNA – FAKTY
- Narodil sa 15. decembra 1993, hráva na pozícii pravého obrancu za Dunajskú Stredu, ja zastupujúcim kapitánom DAC.
- Futbalovo vyrastal v Spartaku Trnava, no už ako tínedžer v lete 2010 odišiel do anglického Wolverhamptonu, kde to dotiahol až do výberu do 23 rokov.
- Jeho futbalový rozlet pribrzdila zlomenina nohy v zápase slovenskej reprezentácie do 21 rokov, čo ho prinútilo reštartovať kariéru.
- V septembri 2014 sa presunul do Bolerázu, kde hrával štvrtú slovenskú ligu, po polroku zamieril do rakúskeho treťoligového Parndorfu.
- Na najvyššiu úroveň sa vrátil v lete 2016, keď sa dohodol na zmluve s vtedy prvoligovým bulharským klubom Pirin Blagoevgrad.
- V Blagoevgrade absolvoval vydarenú sezónu, po ktorej ho angažovala Dunajská Streda, kde sa v predminulom ročníku pričinil o zisk tretieho miesta a v uplynulej sezóne dosiahol DAC s Koštrnom v zostave historický míľnik v podobe umiestnenia na druhej pozícii. Kristián Koštrna sa navyše dostal do najlepšej jedenástky Fortuna ligy 2018/19 na poste pravého obrancu.
- Vo Fortuna lige odohral za DAC 58 zápasov, strelil dva góly, pripísal si tri asistencie a nazbieral desať žltých kariet.
- Slovensko reprezentoval po kategóriu do 21 rokov. V októbri sa dočkal prvej reprezentačnej pozvánky do seniorského národného tímu, no napokon do duelov s Walesom a Portugalskom nemohol zasiahnuť pre zranenie lýtkového svalu.
- Jeho obľúbeným zahraničným hráčom je Dani Alves, palce drží FC Barcelona.