Čo pre vás znamená fair-play?
Hodnoty, podľa ktorých som sa snažil a snažím správať a vystupovať.
Vždy som chcel hrať férovo na ihrisku aj mimo neho a byť príkladom pre
ostatných.
Spomínate si na
konkrétne činy v duchu fair-play z obdobia vašej hráčskej kariéry?
Bolo ich viac. Vážim si každého futbalistu, ktorý takto koná
aj v prípade, ak tým napríklad môže stratiť nejakú výhodu v dôležitom
momente zápasu. Jedno ocenenie za fair-play som dostal aj ja počas pôsobenia v nemeckom
Norimbergu. Rozhodca odpískal jedenástku v náš prospech, ale ja som mu
povedal, že to faul na mňa nebol a on na základe toho opravil svoj
verdikt.
Stretli ste sa na
trávnikoch aj s nekalými praktikami? Zažili ste chvíle, keď ste mali
pocit, že futbal prichádza o svoju čistotu?
Osobne našťastie nie, ale príkladov by sme našli dosť v celom
svete. Preto je dobré, že sa robí osveta a otvorene sa proti takýmto
aktivitám bojuje. Treba spraviť maximum pre to, aby sme negatívne javy z futbalu
čo najviac vytlačili.
Ako ste prijali
možnosť zapojiť sa do projektu Fotuna liga hrá fér?
Som rád, že som sa stal ambasádorom našej ligy a mám takto
možnosť pomôcť jej. Súčasťou viacerých aktivít, ktoré robíme, je aj tento
projekt. Mne sa v živote férový prístup vždy vyplatil a rád by som bol
pozitívnym príkladom pre ďalších, najmä mladých, futbalistov. Preto som sa
doňho zapojil. Verím, že aj takto môžeme pomôcť slovenskému futbalu.
Aké skúsenosti máte s podobnými
projektmi zo zahraničia?
Všade sme mali takéto prednášky, ale nebolo ich veľmi veľa.
Predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku snáď ani nepredpokladali, že
by k pokusom o manipuláciu zápasov vôbec mohlo dôjsť a sám som
nikdy nemal pocit, že by tam niečo takéto hrozilo.
Dokážete si vôbec
predstaviť, aké emócie a zážitky môže aktérom a fanúšikom priniesť „nečistý“
šport?
Nie a som rád, že som niečo také nikdy nezažil. Práve
čistá emócia je to, čo priťahuje milióny ľudí na celom svete k športu v akejkoľvek
podobe, či už ako profesionálnych hráčov, amatérov i fanúšikov. Neviem,
ako to vnímajú hráči, ktorí sa zapletú do manipulácie. Treba sa však pozrieť aj
na dôvody, pre ktoré ten hráč niečo takéto spravil. Sú prípady, keď nevidel inú
možnosť, ako prežiť, aj keď to, samozrejme, neospravedlňuje. Je to, žiaľ, aj
obraz celej našej spoločnosti.
Môže práve šport ísť
v tomto smere príkladom?
Bolo by dobré, keby to tak bolo. Samozrejme, treba ďalej
intenzívne pracovať na osvete. Zároveň by sa však mal slovenský šport rozvíjať
po všetkých stránkach. Podpora súkromných subjektov na to nestačí. Viem, že u nás
máme veľa vážnych problémov v zdravotníctve či školstve, ale takisto si
myslím, že aj šport je dôležitou súčasťou nášho života a hrá významnú
úlohu v tom, aby sa ľudia hýbali a boli zdraví. Pre príklady, ako verejný
sektor podporuje šport, netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do okolitých
krajín. Dotácie sú tam oveľa vyššie. Zmeny v legislatíve prebiehajú aj u nás
a verím, že pre šport to bude znamenať viac peňazí. Potom už bude záležať
len na tom, aby sa tieto prostriedky dostali tam, kam majú a aby čo
najefektívnejšie pomohli slovenskému športu.