Odvrátil koniec kariéry, v Nitre chce zostať čo najdlhšie

Odvrátil koniec kariéry, v Nitre chce zostať čo najdlhšie

S kapitánom FC Nitra Milošom Šimončičom o súčasnej pozícii jeho tímu aj jeho aktuálnom zdravotnom stave.

Futbalisti Nitry mali zlý úvod do sezóny. Z prvých šiestich zápasov Fortuna ligy päť prehrali a v tabuľke im patrila posledná priečka. Mužstvu spod Zobora určite chýbal aj 32-ročný kapitán Miloš Šimončič. Skúsený defenzívny stredopoliar bojoval s tetániou – ochorením, ktoré úzko súvisí s psychikou. Dokonca mu hrozil koniec kariéry. „Kuko“, ako prezývajú dlhoročnú nitriansku oporu, je našťastie späť, a aj on prispel k tomu, že mužstvo sa po remíze 2:2 v 7. kole Fortuna ligy s AS Trenčín pred reprezentačnou pauzou odlepilo z dna tabuľky. Na trávnik sa vrátil po viac ako štyroch mesiacoch. „Som rád, že som späť,“ priznal Šimončič v našom rozhovore.

Nitrania zásluhou vybojovanej remízy zo súboja s Trenčínom, s ktorým pritom prehrávali 0:2, odsunuli za svoj chrbát Senicu. Počas reprezentačnej pauzy tak už zaberali mimo hlavnej zóny ohrozenia. „Samozrejme, v kabíne je už lepšia nálada. Cítime, že na spodné priečky nepatríme,“ povedal Miloš Šimončič a na margo pozitívneho výsledku dodal: „Charakter tímu je na vysokej úrovni, čo sa ukázalo práve v poslednom súboji, v ktorom sme po prvom polčase prehrávali 0:2. Počas reprezentačnej prestávky sme sa snažili zapracovať najmä na zlepšení herného prejavu.“

Nitrania však určite nie sú z najhoršieho vonku. Počas leta mužstvo opustilo viacero kvalitných hráčov a mnohí noví pribudli do tímu až v priebehu novej sezóny. Kolektív FC má teda na čom pracovať. „Asi najväčšie rezervy máme momentálne v koncentrácii,“ pripúšťa Miloš Šimončič.

Hráči Nitry budú mať už v sobotu možnosť ukázať, že výsledok zo zápasu s Trenčínom nebol len náhoda a že sa mužstvu darí napredovať. Nitra pocestuje do Žiaru nad Hronom, kde nastúpi proti nováčikovi FK Pohronie. Zverenci trénera Jána Rosinského majú len o dva body viac a ak Nitra vyhrá, dostane po Senici s určitosťou za chrbát ďalšieho súpera. „Musíme byť čo najefektívnejší. Myslím si, že veľa šancí nebude ani na jednej, ani na druhej strane. Či bol tento súper pre nás ideálny na ďalší rozbeh, to sa ukáže až po stretnutí. Vo Fortuna lige má každé mužstvo svoju kvalitu,“ myslí si Miloš Šimončič.

   

BLÍZKO GÓLOVÉHO NÁVRATU

Miloš Šimončič hral pred stretnutím s Trenčínom naposledy súťažný duel 26. apríla proti Podbrezovej. Odvtedy pauzoval zo zdravotných dôvodov. V Žiline vybehol na ihrisko len na štyri minúty, no v závere sa ešte dostal do šance. Pred šestnástkou si prebral loptu a napálil ju do žrde. Na kopačke mal teda gól, ktorým by zavŕšil obrat z 0:2 na 3:2. „Áno, mohol som rozhodnúť. Pre Trenčín by to bolo kruté a pre nás krásne. Futbal mi chutil, aj keď som nastúpil iba tesne pred koncom riadneho hracieho času,“ poznamenal Miloš Šimončič a dodal: „Keby som skóroval, bol by to naozaj dokonalý obrat.“

Zahodená šanca skúseného nitrianskeho stredopoliara zamrzela, ale logicky ju nevnímal ako tragédiu. „Som rád, že som späť a konečne môžem hrať naplno futbal.“

Miloš Šimončič sa v podstate celý život venuje aktívne futbalu. Hroziaci koniec kariéry mohol vážne narušiť jeho plány. Napriek tomu sa touto správou nechcel príliš znervózňovať. „Všetko som sa snažil brať tak, ako to bolo. Keby som sa nevrátil do futbalového kolotoča, jednoducho by som sa musel niekam zaradiť. Futbal nie je všetko,“ skúsene vysvetlil.

Myšlienkou konca kariéry sa vážne zaoberal a už aj rozmýšľal, akým spôsobom sa bude živiť, ak mu lekári vystavia definitívnu stopku. „Robil som si všeobecný rozbor toho, čo by som mohol robiť. Možností bolo veľa, mal by som si z čoho vyberať,“ poznamenal Miloš Šimončič, ktorý napokon dostal povolenie aktívne hrávať a od lekárov prišiel jasný odkaz: „Chce to len pokoj a nestresovať sa.“

   

NETREBA SI ROBIŤ ŤAŽKÚ HLAVU

Ochorenie Miloša Šimončiča sa volá tetánia. Spôsobuje ho dlhodobý stres, citové vypätie či nedodržiavanie stravovacieho a pitného režimu. Príznaky sú nepríjemné. Väčšinou ide o bolestivé a kŕčové napätie svalov, pridáva sa nervozita, búšenie srdca, lapanie po dychu, pocit na odpadnutie, celková slabosť, brnenie v končekoch prstov alebo kŕče v rukách i nohách, prípadne tvári. Tento stav môže dokonca spôsobiť infarkt. „Je to vlastne zlé psychické rozpoloženie spojené s únavou či už psychickou alebo fyzickou,“ vysvetlil Miloš Šimončič zjednodušene podstatu ochorenia, ktoré sa ľudovo nazýva aj „choroba vystresovaných“.

Jednoducho, nie je to žiadna sranda. Zvlášť, keď príznaky pocítite prvýkrát. „U mňa sa choroba prejavila ešte v minulej sezóne pred zápasom s Trenčínom. Na rannej rozcvičke sa mi rozbúchalo srdce. Veľmi som sa zľakol, výsledkom čoho bol vysoký tlak,“ zaspomínal si na nepríjemné obdobie. Sanitka ho odviezla do nemocnice a kardiologické vyšetrenia odhalili problém. „Cítil som sa veľmi zle. Tak mi nebolo nikdy predtým,“ priznal Miloš Šimončič.

Skúsený futbalista si uvedomil, že musí zmeniť určité veci vo svojom živote, aby sa dostal opäť do pohody. „Hlavne to chcelo pokoj. Trochu som upravil aj jedálniček,“ priznal odchovanec nitrianskeho futbalu, ktorý už snáď má najhoršie za sebou. „V súčasnosti ma ochorenie nelimituje našťastie už v ničom.“

Ako to už býva, aj zlé veci v živote prinášajú svoje pozitíva. „Naučil som sa, že si netreba z ničoho robiť ťažkú hlavu,“ uzavrel nepríjemnú tému Miloš Šimončič.

  

VYDRŽAŤ POD ZOBOROM ČO NAJDLHŠIE

V najvyššej slovenskej súťaži pôsobil Miloš Šimončič iba v Nitre. Je odchovancom klubu, s ktorým prepojil takmer celú kariéru. Mužstvu pod Zoborom dal za tie roky veľa a nečudo, že v ťažkom období mal pochopenie spoluhráčov, trénerov aj funkcionárov. „Všetci mi veľmi pomohli. Do ničoho ma netlačili, hlavné bolo moje zdravie. Cítil som veľkú podporu. Každý mi držal palce. Chcem sa za to poďakovať,“ poznamenal Miloš Šimončič.

Defenzívny stredopoliar hral iba za Nitru s výnimkou dvaapolročného pôsobenia v rakúskom SC Ritzing. „Môj vzťah ku klubu a mestu je veľmi silný,“ skonštatoval Miloš Šimončič a svoje tvrdenie dokumentoval jasne v nasledujúcich vetách: „Nemám ambície Nitru opustiť, chcel by som v tíme zotrvať čo najdlhšie.“

Dá sa predpokladať, že v klube pod Zoborom bude kapitán mužstva pôsobiť aj po skončení hráčskej kariéry. „Uvidíme, čas ukáže. Čo má prísť, príde,“ uzavrel rozhovor Miloš Šimončič, ktorý dnes ešte nevie, či by sa chcel v budúcnosti stať trénerom, manažérom alebo či vôbec bude pôsobiť vo futbalových kruhoch.

   

MILOŠ ŠIMONČIČ – FAKTY

  • Narodil sa 27. mája 1987 v Nitre, je stredopoliar FC Nitra a patrí mu aj kapitánska páska, hoci pre zdravotné problémy vynechal väčšiu časť tohto roka.
  • Je ženatý, má tri deti.
  • Svoju kariéru spojil takmer výhradne s FC Nitra. Do prvého tímu nakukol prvýkrát už v lete 2007.
  • Pod Zoborom nepôsobil iba od začiatku roka 2014 do leta 2016, keď si vyskúšal zahraničný angažmán v rakúskom klube SC Ritzing.
  • V našej lige odohral 222 zápasov a na konte má 19 gólov.
  • V aktuálnom ročníku Fortuna ligy nastúpil len v poslednom dueli pred reprezentačnou prestávkou v Žiline proti AS Trenčín (2:2). Na trávnik sa dostal v poslednej minúte riadneho hracieho času. V predchádzajúcom ročníku si pripísal 26 štartov, v ktorých zaznamenal tri góly a jednu asistenciu.
  • Jeho obľúbený zahraničný klub je Manchester United, spomedzi hráčov obdivoval futbalové majstrovstvo legendy FC Liverpool Stevena Gerrarda.
  • Riadi sa životným mottom: „Čo má prísť, príde.“