Spartak Trnava prešiel v lete v veľkou obmenou. Po 25 rokoch skončil v klube majiteľ Vladimír Poór a po príchode nových vlastníkov prišlo k výraznej reforme aj v manažmente červeno-čiernych, realizačnom tíme a hráčskom kádri. Z pozície športového riaditeľa sa podieľa na naštartovaní novej éry Spartaka Andrej Kostolanský, ktorý v minulosti v Trnave hrával aj trénoval.
Spartaku sa na novej ceste zatiaľ darí. Po štyroch kolách Fortuna ligy mu so ziskom siedmich bodov patrí tretia priečka. „Súčasná pozícia nás teší, ale zvlášť by som ju nepreceňoval. Vieme, s kým sme hrali. Môžeme robiť závery, keď budeme mať za sebou zápasy so všetkými súpermi. Hrali sme už so Žilinou, ale ešte nás čakajú Trenčín, Ružomberok, DAC, Slovan. Potom si budeme vedieť vyhodnotiť, aká je naša reálna sila. Množia sa nám žlté karty, čo sme vzhľadom na skladbu mužstva a štýl hry aj trochu očakávali,“ povedal v našom rozhovore Andrej Kostolanský.
Samozrejme, pred Trnavou je veľmi veľa práce, čo dokumentuje aj bilancia na ihriskách súperov. Kým doma v tejto sezóne všetkých protivníkov zdolala, vonku uhrala iba remízu u nováčika FK Pohronie a "povinné" víťazstvo 3:2 v 2. kole Slovnaft Cupu na ihrisku Bánovej. „Našimi najväčšími pomocníkmi sú trnavskí fanúšikovia, ktorí nám v domácom prostredí výrazne pomáhajú za akéhokoľvek stavu od prvej do poslednej minúty. To však platí aj na ihriskách súperov, kde sa skutočne potrebujeme zlepšiť. Vonku sme si prehrali zápasy našou slabšou koncentráciou. Hnali sme sa za tromi bodmi a niekedy sme ukázali až mladícku nerozvážnosť. Niektoré kľúčové momenty sme nezvládli po taktickej stránke,“ myslí si Andrej Kostolanský.
Trnava si vstup do sezóny odkrútila aj na medzinárodnej scéne, kde sa takisto potvrdilo, že doma hrá podstatne lepšie. Cez 1. kolo kvalifikácie Európskej ligy ešte spartakovci prešli, keď bosniansky Radnik Bijeljina vyradili v penaltovom rozstrele. Vonku prehrali 0:2, na vlastnom štadióne uspeli tým istým výsledkom a rozhodli pokutové kopy. V 2. kole prehralo mužstvo zo slovenského Ríma na ihrisku bulharského Lokomotivu Plovdiv 0:2 a na postup mu už nestačil domáci triumf 3:1, ktorý sa zrodil po parádnom výkone, keď hráči zatlačili svojho súpera aj bez vylúčeného Timoteja Záhumenského. „Samozrejme, mrzí nás to, ale v každom negatíve treba hľadať pozitíva. Všetci vyzdvihli našu hru, ale ja by som chcel poukázať na charakter tímu, ktorý bojoval do poslednej chvíle. Nevyšlo nám to, no všetko zlé je na niečo dobré. Môžeme sa sústrediť na našu ligu. Máme za sebou hektické obdobie, klub prešiel výraznými zmenami, ale na niektorých veciach ešte musíme pracovať. Náš personálny aparát nie je v takej šírke, ako by sme si predstavovali. Transformácia stále prebieha, pracujeme na rozbehnutí skautingu. V klube sme si museli počas krátkeho obdobia určiť priority a úlohy pre každého človeka, bolo toho naozaj veľa v kombinácii s pohárovou Európou,“ konštatuje športový riaditeľ trnavského klubu.
PROBLÉMOVÝ PRVÝ TRÉNING
Spartak sa s touto sezónou zatiaľ bije veľmi dobre, veď prešiel veľkou revolúciou počas leta, keď je na Slovensku veľmi krátke prípravné obdobie. „Bolo to naozaj náročné. Spomínam si na prvý tréning. Vedeli sme, že prídu novinári a my sme mali problém poskladať káder s dostatočným počtom hráčov. Hrali sme tak trochu naoko. Vedeli sme, že 70% chalanov, ktorí boli na tréningu, v tíme nezostanú. Mali sme zálusk na iné mená. Chytali sme mačku za chvost a napokon sa nám podarilo zložiť súčasný kolektív. Je za tým tímová robota ľudí, každý do toho vložil srdce. Všetci sme makali naplno, ja som schudol od návratu do Trnavy sedem kilogramov. Verím, že naplníme ciele, ktoré sme si dali,“ skonštatoval Andrej Kostolanský. Nielen vedenie klubu pracuje na sto percent. Ako správny krok sa javí aj angažovanie trénera Ricarda Cheua, ktorý v minulej sezóne upútal svojou prácou v Senici. „Je pravda, že tréner vstúpil do procesu dva dni pred prípravou, v tom čase sme už mali desiatky hráčov vytypovaných. Pamätám si, ako som bol po neho na letisku v Budapešti a strávili sme štyri hodiny v aute rozhovormi o filozofii klubu. Odkedy pricestoval, zaujímal sa o všetko dôležité. Riešili sme, akým herným štýlom sa chceme prezentovať. Niektorých hráčov sme si nechali z pôvodného kádra, ďalších sme priniesli my a na iných si zase ukázal tréner. Výsledok práce dnes vidieť na ihrisku.“
Zdá sa, že kolektív Trnavy napreduje a kto vie, kde sa Spartak môže ocitnúť po skončení prelomovej sezóny... „Nedávame si veľké ciele. Priorita je dostať sa do prvej šestky. Keď sa nám to podarí, budeme veľmi radi, a zabojujeme o priečky, o ktoré bude možné bojovať. Uvidíme, ako na tom budeme po jeseni, keďže v zime je väčší priestor na doplnenie mužstva. Od toho sa bude veľa odvíjať,“ naznačil ambície športový riaditeľ klubu.
TEŠÍ SA Z RUSOVA
Andrej Kostolanský strávil gro svojej kariéry v role trénera brankárov. Dnes sa pasuje s novou pozíciou športového riaditeľa. „Je to náročná práca, ktorá si vyžaduje celého človeka. Počas prípravy to bola každý deň jedna veľká jazda. Som rád, že sa môžem spoľahnúť na kolegov a že pracujeme na tímovej báze. Celý život sa snažím o postupný vývoj. Už ako brankár som sa zaujímal o trénovanie, neskôr som pracoval pri mládeži Spartaka, v Jaslovských Bohuniciach som robil asistenta trénera a ako tréner brankárov som sa dostal do seniorského tímu Spartaka počas éry Milana Malatinského. Zažil som viacero trénerov. Veľkou školou pre mňa bolo pôsobenie pri jemenskej reprezentácii pri Miroslavovi Soukupovi. Neskôr som bol v Spojených arabských emirátoch a Bahrajne, kde to už bolo do veľkej miery aj o manažérskej robote, čo ma pripravilo na prácu v Spartaku. Baví ma organizácia, tímová práca, počúvať ľudí a učiť sa od nich. Netvrdím však, že sa nevrátim k trénovaniu brankárov. Je to krásna práca, ktorá je psychicky menej namáhavá v porovnaní s funkcionárskou,“ povedal Andrej Kostolanský a následne priznal, že ho to na ihrisko aktuálne neťahá. „Zatiaľ som ten pocit nenadobudol. Úprimne, ani nebol čas takto rozmýšľať.“
Jednotkou medzi žrďami trnavského tímu je odchovanec klubu Dobrivoj Rusov, ktorého Andrej Kostolanský viedol v minulosti v pozícii trénera brankárov. Bývalý gólman našej reprezentácie do 21 rokov sa vypracoval na skutočnú oporu, čo dokumentuje napríklad úspešný penaltový rostrel v minulosezónnom finále pohára so Žilinou, rovnako sa blysol aj v 1. kole kvalifikácie Európskej ligy v aktuálnom ročníku. „Veľmi ma to teší, som na neho hrdý a mám radosť z toho, ako pokračuje vo svojej práci so súčasným trénerom brankárov Pavlom Kameschom. Je výborné, že je u nás a mladší brankári sa môžu od neho učiť. Podržal nás v ťažkých momentoch. Keď sa raz rozhodne opäť okúsiť zahraničie, musíme to akceptovať. Kvality má, len v minulosti odišiel do Poľska v trochu zlom čase. Keď odvedie pre Spartak dobrú prácu a odíde si ešte niekam zarobiť, bude to pre neho skvelé,“ poznamenal Andrej Kostolanský.
V JEMENE ZAŽIL PRACOVITÝCH HRÁČOV, V BAHRAJNE NAJLEPŠIE PODMIENKY
Pred piatimi rokmi sa Andrej Kostolanský vydal na zaujímavú cestu. V Trnave skončil a prijal ponuku trénera brankárov pri Čechovi Miroslavovi Soukupovi v jemenskej reprezentácii. Netreba pripomínať, že Jemen neoplýva práve pokojom. „Bolo to hop alebo trop. V živote každého človeka príde bod, keď musí zvážiť riziko. Dnes už mám svoju rodinu a niečo také by som zvažoval. Vtedy som si povedal, že takáto šanca už nemusí prísť. Riskol som to. V tom čase tam bol relatívny pokoj, hoci existovali zóny, do ktorých nebolo vôbec bezpečné ísť. Hlavné mesto Saná však bolo relatívne pokojné. Mali sme ochranu, nemal som vážnejšie problémy. Zažil som streľbu, výbuchy či bombové atentáty v relatívnej blízkosti, ale priamo v problémoch som sa nikdy neocitol. Odišli sme asi týždeň pred vypuknutím vojenského konfliktu. Išli sme na sústredenie do Turecka, odkiaľ sa len niektorí chlapci vracali domov. Mnohí odišli do Kataru,“ spomína Andrej Kostolanský. Následne pokračoval v kariére na klubovej úrovni v Spojených arabských emirátoch. „To bolo úplne o inom. V Jemene sme pracovali so skromnými a pracovitými hráčmi, v SAE boli hráči skôr pohodlní. Museli sme dávať väčší zreteľ na náboženské záležitosti. Mnohokrát sme museli tréning po rozcvičke prerušiť a dať priestor na modlitbu. Proti tomu nemá význam ísť. V Jemene sme s tým problém nemali, hráči sa modlili pred alebo po tréningu.“ Zaujímalo nás, čo by bolo, keby realizačný tím nevyhovel náboženským požiadavkám hráčov. „Vo finále by sa to otočilo proti trénerovi. Nebol by to možno problém v ten deň, ale v dlhodobom horizonte,“ vysvetlil Andrej Kostolanský.
V exotike pokračoval súčasný športový riaditeľ Spartaka aj naďalej. Po konci v SAE prijal ponuku z reprezentácie Bahrajnu. „To bolo asi najlepšie, čo som v trénerskom živote zažil. Podmienky boli výborné, futbalová kvalita solídna a mentalita miestnych mi bola asi najbližšia. Vládne tam európsky štýl života, môžete ísť na pivo, manželka chodila oblečená podľa vlastných predstáv. Krajina je naozaj veľmi pekná a futbal má až nevídanú podporu,“ pochvaľuje si Andrej Kostolanský, ktorý by bez problémov okúsil angažmán z exotických regiónov aj v budúcnosti. „Určite áno. Nie som človek, ktorý by bol niekde desať rokov. Teším sa z každej novej výzvy, no rodina je pre mňa prvoradá. Ak sa doma dohodneme, že je to pre mňa zaujímavé, idem do toho. Všade sa snažím odviesť maximum, som workoholik, veľa vecí si prenášam domov. Mám skvelú manželku, ktorá má pre mňa pochopenie a vie to so mnou.“
PRI TITULE A EURÓPSKEJ JAZDE NEBOL, Z ÚSPECHOV MAL VEĽKÚ RADOSŤ
Andrej Kostolanský mal ako rodený Trnavčan k Spartaku vždy veľmi silný vzťah. V čase, keď v klube nepôsobil, sa Trnava po dlhých 45 rokoch čakania tešila zo zisku titulu a v nasledujúcej sezóne predviedla parádnu európsku jazdu, ktorá vyústila do zisku pre Slovensko rekordných siedmich bodov v skupine Európskej ligy. „Bolo to skvelé a svojím spôsobom som mal radosť, že pri tom nie som. Možno keby som tam bol, veci by išli iným smerom. V tom čase boli v Trnave správni ľudia, ktorým som prial a sledoval som všetky zápasy, ktoré sa len dalo. Majstrovská sezóna bola úžasná. Futbal možno nebol krásny, ale tréner Nestor El Maestro dokázal ušiť vhodnú taktiku na skladbu svojho tímu. Skladám klobúk pred každým, kto sa podieľal na tomto úspechu,“ vyhlásil Andrej Kostolanský, ktorý bol takisto blízko titulu v Spartaku. V sezóne 2011/12 pracoval ako tréner brankárov pri hlavnom koučovi Pavlovi Hoftychovi a Trnava obsadila druhé miesto. Žilina si definitívne zaistila prvenstvo až v poslednom zápase. „Samozrejme, mrzí ma to, ale nebolo to o poslednom kole. Zlomilo sa to skôr. V podstate sme už chytali mačku za chvost.“
ANDREJ KOSTOLANSKÝ – FAKTY
- Narodil sa 17. marca 1982 v Trnave, pracuje ako športový riaditeľ Spartaka.
- Je ženatý, s manželkou Veronikou má dvojročnú dcérku Adelku a sú v očakávaní ďalšieho prírastku.
- Hrával na pozícii brankára, za Trnavu chytal až po dorast, resp. juniorský tím, na najvyššej úrovni sa nepresadil.
- Neskôr strážil bránu Vrakune, Pezinka, Rapidu Bratislava, následne pôsobil tri roky v nižších súťažiach v Rakúsku.
- Popri futbale vyštudoval Fakultu telesnej výchovu a športu Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na futbalové trénerstvo.
- Ako tréner brankárov začal pracovať ešte popri štúdiu na FTVŠ v mládežníckych výberoch Spartaka. Neskôr sa stal asistentom trénera Juraja Jarábka v treťoligových Jaslovských Bohuniciach, potom sa vrátil na pozíciu trénera brankárov už do seniorského tímu Spartaka, kde strávil päť rokov. Jeden rok zastával popri svojej klasickej pozícii aj post hlavného trénera U11. Posledný rok bol v Trnave už v pozícii asistenta trénera Juraja Jarábka.
- Po rokoch v Spartaku zamieril do zahraničia, pozíciu trénera brankárov získal pri jemenskej reprezentácii, na ligovej úrovni pôsobil v Spojených arabských emirátoch, reprezentačnú výzvu prijal v Bahrajne.
- V lete 2019 sa po zmene majiteľa Spartaka stal súčasťou nového vedenia Trnavy, zastáva pozíciu športového riaditeľa.
- Nemá obľúbeného zahraničného hráča ani klub, ale jeho srdcovkou je tréner FC Liverpool Jürgen Klopp.
