Jeho otec Zdeněk je bývalý futbalista a úspešný tréner, jeho sestra Pavlína takisto prepadla láske k lopte a dlhé roky bola najlepšia česká futbalistka, ktorá uspela aj za hranicami. Je logické, že futbal sa stal doménou aj v živote Michala Ščasného (40), ktorý po ukončení hráčskej kariéry úspešne odštartoval trénerský život. Hoci len minulý rok zavŕšil štvrtú dekádu svojho života, v kolónke úspechov má už ako hlavný kouč májové víťazstvo v Slovnaft Cupe s Trnavou, minulú jeseň bol asistent Radoslava Látala počas úspešnej európskej jazdy Spartaka. V lete sa stal trénerom FK Senica a fortunaligový debut v novom pôsobisku sa mu vydaril. Záhoráci zdolali AS Trenčín 3:1. „Dobrý štart samozrejme vždy poteší,“ priznal v našom rozhovore Michal Ščasný.
Ako ste videli vaše víťazstvo nad Trenčínom?
Vyhrali sme, ale musím povedať, že najmä v prvom polčase bol
Trenčín lepší. Mali sme aj porciu šťastia. Na úvod sezóny sme však získali
dôležité body.
Vďaka čomu ste uspeli v tomto zápase a čo by
vás malo zdobiť v priebehu sezóny?
Chceli sme súperovi zatvoriť kombinačný stred pola a dať menej priestoru
šikovným krídelným hráčom. V prvom polčase nám to nefungovalo, po zmene strán
už áno. Chceli by sme, aby nás v priebehu sezóny zdobila kvalita v ofenzíve.
Samozrejme, musíme popracovať na tom, aby sme boli kompaktní v defenzíve.
V sobotu sa predstavíte v Myjave proti Seredi.
Aký duel očakávate?
Sereď je veľmi nevyspytateľný súper. Bol som sa osobne pozrieť na jej
zápas v Trnave, ktorý prehrala. Toto mužstvo má na viac, ako ukázalo. Upozorňoval
som hráčov, že to môže byť ťažší zápas ako proti Trenčínu. Keďže Sereď stratila
body v prvom zápase, o to ťažšie to môže byť pre nás.
V Senici ste krátko a takisto máte výrazne obmenený
káder. Bude úvod sezóny pre vás ešte veľmi náročný?
Nepochybne, aj keď mnohých hráčov poznám. Musíme však pracovať na určitých
automatizmoch, ako je prepínanie do defenzívy. To si pýta viac času.
Niečo podobné ste zažili na jar v Trnave, keď sa
mužstvo výrazne obmenilo. Môžete ťažiť z týchto skúsenosti?
Určite. Navyše, podobné to bolo aj v minulosti v Senici, keď som
pracoval s Mirom Mentelom. Mužstvo sa dávalo dohromady na poslednú chvíľu. Je
to moja výhoda, no všetko bude samozrejme závisieť od výsledkov.
Aké ambície môže mať vaše mužstvo v tejto sezóne?
Nerád odpovedám na takéto otázky. Samozrejme, máme ciele, o ktorých sa
rozprávame s mužstvom. Nechcem, aby to vyznelo, že som alibista. Jednoducho,
nechcem žiadnymi vyhláseniami vytvárať tlak na hráčov. Pred nami je veľmi veľa
roboty a uvidíme, ako zachytíme začiatok súťaže. Po dvoch – troch mesiacoch si
budeme môcť stanoviť už veľmi konkrétne ciele.
CHODIA NA HODINY ANGLIČTINY
Vrátili ste sa do Senice, kde ste v minulosti
zastávali pozíciu asistenta. Prekvapilo vás, že vám prišla na stôl ponuka z
tohto klubu?
V tomto období určite áno. S generálnym manažérom Tonom Caanenom sme
boli v kontakte, často sme si telefonovali a písali. Konkrétnu ponuku som mal
minulú zimu. V senickom kádri je v posledných sezónach veľa hráčov, ktorí
hovoria po španielsky, a tak klub hľadal v posledných prípadoch trénera so
znalosťou španielčiny. Teraz som dostal ponuku ja, čo ma prekvapilo a s
radosťou som ju prijal.
Čím je pre vás zaujímavá práca v Senici?
V mužstve sú typy hráčov, ktoré majú v sebe niečo iné v porovnaní so
slovenskými a českými futbalistami. Na defenzíve môžete pracovať, ale
kreativitu, ktorá je v týchto chalanoch, tú musíte mať v sebe. Nenaučíte sa ju
len tak. Je to pre mňa zaujímavé. Mojím cieľom je skĺbiť kvalitnú defenzívu s
pestrou ofenzívou. Myslím si, že v mužstve je veľký potenciál.
Je náročné dať dohromady takýto pestrý
kolektív?
Zatiaľ nemám taký pocit. Keď to porovnám so svojím predchádzajúcim
pôsobením v Senici, je to ľahšie. Väčšina hráčov vie po anglicky. Tí, ktorí nevedia, navštevujú dvakrát do týždňa hodiny angličtiny. Keď domáci futbalisti
niečomu nerozumejú, vysvetlím im to po slovensky. V tomto smere nevidím žiadny
problém.
Senica sa chce sústrediť aj na výchovu vlastných
hráčov. Kedy by sa fanúšikovia mohli dočkať viacerých odchovancov v základnej
zostave?
Sú tu hráči, ktorí majú potenciál. Kučera, aktuálne zranený, nastúpil
ešte počas mojej prvej éry na trávniku Žiliny. Spomenul by som aj Totku, tomu
takisto nechýba talent. Závisí len od nich, ako budú pracovať a či sa prebojujú
do základnej zostavy. Určite budeme spolupracovať s mládežníckym úsekom. Bola
by škoda nevyužiť šikovných mladých hráčov, ktorých máme k dispozícii.
Môže mix legionárov a talentovaných mladíkov dostať
Senicu na popredné miesta vo Fortuna lige?
Dôležitá je najmä kvalita, nie národnosť. Sila kádra určuje, či budete
hrať o popredné miesta alebo o záchranu.
VERÍ, ŽE TRNAVE SA BUDE DARIŤ AJ NAĎALEJ
Poďme k minulej sezóne, ktorú ste strávili v
Trnave. Na čo vám zostanú najsilnejšie spomienky?
Ťažko vyberať. V pamäti mi určite zostane, ako sme vyhrali Slovnaft Cup
v dramatickom finále so Žilinou, ktoré rozhodol až penaltový rozstrel. Zápas v
Nitre sa hral vo výnimočnej atmosfére a Spartak ovládol pohár po dlhých
21 rokoch. Znamenalo to veľa pre klub, hráčov, fanúšikov a tiež pre mňa ako trénera,
keďže na jar som už bol v pozícii hlavného kouča . Ešte viac by som však
vyzdvihol jesennú časť, keď som robil asistenta Radoslavovi Látalovi. Odohrali
sme krásny dvojzápas v 2. kole kvalifikácie Ligy majstrov s Legiou Varšava. Navždy mi
zostanú v hlave spomienky na skupinovú fázu Európskej ligy, v ktorej sme
získali sedem bodov. Pracovali sme na krásnom štadióne, podporovali nás
fantastickí fanúšikovia. Urobilo to na mňa obrovský dojem a som rád, že som to
mohol zažiť.
Zažívali ste ako asistent počas jesennej časti menší stres ako na jar, keď ste už boli hlavný tréner?
Určite nie. Väčšia zodpovednosť je samozrejme vždy na hlavnom trénerovi,
ale Radoslav Látal mi dával veľký priestor. Mohol som sa realizovať v
tréningovom procese a tiež pri analýzach súpera. Spolupráca bola výborná. Sadli
sme si ľudsky aj pracovne, spolu sme sa snažili odviesť čo najlepšiu robotu
pre Spartak.
Aké to pre vás bolo, keď ste sa dozvedeli, že
dostanete šancu ako hlavný tréner?
Veľmi ma to potešilo. V tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať
bývalému majiteľovi Trnavy Vladimírovi Poórovi, že mi dal šancu v takomto
veľkom klube ako mladému trénerovi. Určite mi pomohlo aj to, že mal pozitívnu
skúsenosť s Nestorom El Maestrom, ktorý bol tiež začínajúci tréner. Nerád
by som sa však s ním porovnával. V klube asi vnímali aj moju prácu v pozícii
asistenta.
Keď vám po prehre so Sereďou ušla skupina o titul,
neznervózneli ste?
Vôbec nie. Dnes už môžem prezradiť, čo som povedal hráčom, že sme pohár
získali aj vďaka tomu, že sme sa neprebojovali do prvej šestky. Tá by bola pre
nás extrémne náročná a nemali sme taký široký káder, aby sme zvládli toľko
náročných zápasov. Samozrejme, keď sa nám nepodarilo postúpiť do skupiny o
titul, bol som sklamaný. Zároveň sme však pred sebou mali ešte výzvu –
víťazstvo v pohári.
Bude Trnava podľa vás silná aj po zmene majiteľa?
Dúfam v to. Pre mňa bol zážitok pracovať v Trnave a určite tento klub
zostane v mojom srdci. Spartaku želám len to najlepšie, samozrejme, s výnimkou
zápasov proti Senici.
OTEC SA MU DO ROBOTY NESTARÁ
Ste veľká futbalová rodina. Dokážete si oddýchnuť
od práce v spoločnosti blízkych?
Áno. Napríklad, po roku v Trnave, keď som vzhľadom na nahustený program
často chodieval spať o druhej – tretej ráno, som chcel ísť s rodinou najskôr na
kratšiu dovolenku a potom na tri – štyri týždne na Cyprus. Dokonca som
plánoval polročný oddych od práce vo futbale, chcel som chodiť na stáže a vzdelávať sa.
To sa napokon neuskutočnilo, ale teraz som v pohode a užívam si novú robotu.
Váš otec, tréner Zdeněk Ščasný, viedol veľké
kluby. Ako vás ovplyvnil na vašej futbalovej ceste a ako ste zvládali
porovnávania s ním?
Možno mi to robilo problémy, keď som bol ešte hráč, a zároveň ma aj
trénoval. Nebola to jednoduchá pozícia. Dnes už som tréner a porovnávania neriešim.
Samozrejme, ovplyvnil ma svojou robotou, odovzdal mi veľa vecí. O jeho kvalite
hovorí skutočnosť, že viedol kluby ako Sparta Praha či Panathinaikos Atény.
Idem si však svojou cestou, na rozdiel od neho som len na začiatku.
Preferujete ako tréner podobný futbal ako váš otec?
Ťažko na to odpovedať, keďže každý z nás pracuje vždy s iným kádrom.
Spôsob hry musíte prispôsobiť tímu. Keby sme v Trnave mali mužstvo ako Sparta
Praha, určite by sme na medzinárodnej scéne nehrali najmä zozadu a na rýchle
protiútoky. Mali sme typy hráčov, ktorým tento model vyhovoval, tak prečo to
nevyužiť? Ja osobne mám rád futbal s rýchlym prechodom do útoku, agresívny a
dôrazný, ktorý súperovi nedáva priestor. Aj otec hral inak so Žižkovom a inak
so Spartou.
Snaží sa vám otec radiť, prípadne až „fušovať“ do
roboty?
To vôbec. Času je málo, do Česka príliš nechodíme a keď sme spolu na
dovolenkách, skôr sa rozprávame o herných systémoch či taktike. On sa niečo
spýta mňa, ja zase jeho. Je to vždy normálna rodinná debata o futbale.
Vaša sestra Pavlína bola veľmi úspešná futbalistka.
Žiarlili ste na ňu v detských rokoch?
Musím sa priznať, že keď som bol malý a Pavlína do štrnástich rokov
hrávala s chlapcami, od ktorých bola o triedu lepšia, tak som aj trochu
žiarlil. Potom išla do Sparty a ja som bol akosi najmenej výrazný v našej
rodine. Samozrejme, to patrilo k veku. Keď už som bol dospelý, pozeral som sa
na to inak a navzájom sme si veľmi priali. Medzi nami bola zdravá a súťažná
rivalita, ktorá patrila k našej futbalovej rodine.
Dnes ste už mladý tréner a všetko máte pred sebou.
Veríte, že prekonáte otcove úspechy?
Uf, to by som bol asi najšťastnejší človek, no poznáte trénerské
remeslo. Niekedy jeden okamih dokáže zmeniť futbalový život. Robím všetko pre
to, aby bolo úspešné naše mužstvo a aby som sa aj ja posúval dopredu. Čo z toho
bude, to uvidíme.
CYPRUS BERIE AKO SVOJU KRAJINU
Tréner Senice Michal Ščasný je úzko prepojený s Cyprom. Na Afroditinom ostrove vyrastal, hrával aj trénoval. „Cyprus beriem ako svoju krajinu. Vyrastal som v nej, keďže otec práve tam končil aktívnu kariéru. Dohromady som na Cypre žil približne sedem rokov a prirástol mi k srdcu. Mám tam veľa kamarátov, s manželkou sme sa tam zosobášili. Viem si predstaviť, že by som na Cypre raz žil,“ povedal Michal Ščasný.
MICHAL ŠČASNÝ – FAKTY
- Narodil sa 19. augusta 1978, je trénerom FK Senica, v minulosti hrával na pozícii obrancu, prípadne stredopoliara.
- Je ženatý, s manželkou Nikolou má 8-ročného syna Nicosa a štvormesačnú dcérku Zoe. Prestrú futbalovú a trénerskú kariéru má aj jeho otec Zdeněk a medzi najlepšie české futbalistky patrila jeho sestra Pavlína.
- S futbalom začínal v českom klube SK Roudnice nad Labem, seniorský futbal okúsil najskôr v Ústí nad Labem, dostal sa do Sparty Praha, belgického tímu K.V.C. Westerloo, neskôr hral v cyperskom klube Anagennisi Deryneia, slovenský futbal okúsil v Tatrane Prešov a aktívnu kariéru ukončil v nižšej cyperskej súťaži.
- S trénerstvom začínal pri prešovskej mládeži, neskôr sa presunul na Cyprus, kde na chvíľu zaskakoval aj pri seniorskom tíme v nižšej súťaži, vrátil sa do Prešova, následne v pozícii asistenta pôsobil v druholigovej Haniske a tri a pol roka v Senici.
- Zlom v jeho kariére prišiel v minulej sezóne, keď sa stal asistentom trénera Radoslava Látala pri vtedy majstrovskom tíme Trnavy. So Spartakom zažil úspešnú púť pohárovou Európou, ktorá vyvrcholila ziskom siedmich bodov v skupinovej fáze Európskej ligy.
- Po jeseni skončil v Trnave Radoslav Látal, Michal Ščasný dostal šancu ako hlavný tréner a mužstvo priviedol k zisku Slovnaft Cupu, keď Trnava zdolala v nitrianskom finále po dramatickom priebehu a výsledku 3:3 Žilinu až v penaltovom rozstrele. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Senice už v pozícii hlavného kouča.
- Páči sa mu futbal, akým sa v súčasnosti prezentuje FC Liverpool, palce drží APOEL-u Nikózia a Sparte Praha, obľuboval majstrovstvo francúzskeho stredopoliara a dnes už trénera Realu Madrid Zinedina Zidana.