V lete 2017 opustil Fortuna ligu s majstrovským titulom vo vrecku a s honorom najlepší hráč súťaže. Filip Hlohovský (30) prijal po úspešnej sezóne v Žiline výzvu v podobe pôsobenia v druhej juhokórejskej lige. Šikovný krídelník sa vrátil minulý týždeň späť na Slovensko a stal sa posilou ambiciózneho tímu z Podbrezovej. Hneď v prvom zápase proti Nitre (1:1) sa uviedol efektným gólom z priameho kopu. „Samozrejme, potešilo ma to. Mrzí ma však, že sme zápas nedotiahli do víťazného konca,“ povedal v našom rozhovore Filip Hlohovský.
Ako ste si užili gólový návrat na slovenskú scénu?
Užil som si to najmä preto, že
som takmer rok nehral majstrovský zápas. Veľmi som sa tešil, že konečne vybehnem
na ihrisko. Som rád, že sa som hneď aj skóroval. Samozrejme, potešilo ma to.
Mrzí ma však, že sme zápas nedotiahli do víťazného konca. To by už bolo
dokonalé.
Do Podbrezovej ste zavítali len pár dní pred zápasom. Prekvapilo vás,
že ste dostali šancu?
Rozprávali sme sa o tejto
alternatíve už cez týždeň. Nevedel som úplne, čo mám od seba očakávať.
Pripravoval som sa síce každý deň, tvrdo som pracoval, ale veľmi dlho som bol
bez lopty a ihriska. Začal som teda trénovať s chlapcami a cítil
som sa dobre. Nakoniec som dostal dôveru od trénera a odohral som celý zápas.
Viem, kde mám rezervy, no som rád, že som späť.
Hovorilo sa o viacerých záujemcoch o vaše služby. Prečo ste
napokon posilnili Podbrezovú?
Snažil som sa nájsť si angažmán
v Ázii. Čakal som na ponuky, prestupový trh sa tam otváral v januári.
Prvé ponuky odinakadiaľ som mal už v decembri, ale všetky som odmietol.
Veril som, že sa mi podarí nájsť si ďalší angažmán v Ázii. Prišiel január,
čas išiel, no nepodarilo sa mi dohodnúť sa so žiadnym zo záujemcov. Vedel som
o záujme Podbrezovej a minulý pondelok sa mi ozvali znovu. Napokon
sme sa dohodli na zmluve do konca sezóny. Vzájomne si pomôžeme a uvidíme,
čo prinesie leto.
Podbrezová v zime výrazne zmenila svoju filozofiu. Čo hovoríte na
novú cestu, ktorou sa klub vydal?
Práve to bol jeden
z dôvodov, prečo som prijal ponuku Podbrezovej. Viem, akým spôsobom chcú
budovať mužstvo. V kádri je množstvo mladých talentovaných hráčov. Tréneri
chcú hrať atraktívny futbal. Tréningy sú vynikajúce. Vyhovuje mi, že stále
pracujeme s loptou. Môžem nabrať hernú prax a pohodu, akú som mal,
keď som odchádzal zo Žiliny. Užívam si každý jeden deň a tieto momenty si
zrejme vážim viac ako predtým.
Tréneri Podbrezovej pôsobili v minulosti pri mládeži Žiliny. Prebieha dnes o to ľahšie vaša adaptácia?
Myslím si, že áno. Vyznávajú
herný štýl, ktorý bol v Žiline. Je to pre mňa o čosi jednoduchšie.
Samozrejme, každý tréner sa odlišuje v určitých maličkostiach. Rozprávali
sme spolu a snažím sa plniť ich očakávania. Verím, že sa počas reprezentačnej
prestávky dostanem do formy, zohrám sa so spoluhráčmi, aby som čo najviac pomohol
tímu gólmi, asistenciami aj skúsenosťami.
Hráte skupinu o udržanie sa, na čo ste neboli zvyknutý. V čom je
to pre vás iné?
Vôbec to nevnímam a teším sa
zo zápasov. Rok som nehral, nechodil som ani na lavičku. Teraz som rád, že
môžem byť na ihrisku a vôbec neriešim, o čo aktuálne hráme. Myslím
si, že Podbrezová má zaujímavé mužstvo, ktoré vďaka systému stále napreduje.
Keď budeme efektívnejší, nebudeme mať problémy so záchranou. Myslím si, že
môžeme atakovať aj vyššie priečky, je tu veľký potenciál.
Aké sú teraz vaše ambície?
Chcem si užívať každý jeden
tréning a každý jeden zápas. Budem do toho dávať maximum, o čo som sa
snažil vždy. Posledný rok bol veľmi ťažký, a preto si teraz vážim súčasnú
situáciu. Mojím cieľom je dávať čo najviac gólov a chcem mať čo najviac
asistencií. Uvidíme, čo sa stane v lete. Momentálne nič neplánujem
a nič nevylučujem.
CENÍ SI, ČO DOSIAHOL
Fortuna ligu ste opustili s nálepkou najlepšieho hráča
a kanoniera. Zdá sa, že napriek tomu si nepripúšťate
žiadny tlak.
Asi je to moja výhoda. Tieto veci
neriešim. Viem, čo dokážem a za tým si idem. Sústredím sa na každú minútu
tréningu a zápasu. Nebolo by dobré, keby som počas zápasov riešil, čo si
kto o mne myslí na tribúne. Treba sa koncentrovať na aktuálny okamih. Som
presvedčený, že to pôjde lepšie a lepšie.
Hráči vždy vyzdvihujú skôr tímové úspechy. Ako si s odstupom času
vážite vaše individuálne ocenenia, s ktorými ste odchádzali z našej ligy?
Samozrejme, človek neskôr docení,
čo dosiahol. Určite to nebolo jednoduché. Bola to však vizitka celého tímu.
Každé ocenenie si veľmi vážim a aj to ma ženie vpred. Chcem dosahovať
úspechy a keď si človek spomenie na získané trofeje, môže ho to
motivovať k ďalšej tvrdej práci. V ťažkých chvíľach veľmi pomôže, keď
sa obzriete za sebou a vidíte úspechy.
Vo Fortuna lige ste dosiahli všetko. S motiváciou napriek tomu nemáte žiadny problém?
Keď som odchádzal, povedal som,
že na Slovensku už hrať nechcem. Vtedy som naozaj nemal chuť pokračovať
u nás. Situácia sa zmenila. Hlavným cieľom pre mňa bolo vhupnúť konečne do
zápasového kolotoča. Túžil som opäť zažívať emócie po strelenom góle. Veľmi mi
to chýbalo. Na Slovensku som možno vyhral všetko, ale teraz chcem pomôcť
Podbrezovej uspieť v čo možno najväčšom počte zápasov a samozrejme
chcem streliť čo najviac gólov.
Doteraz ste pôsobili s výnimkou Senice vo väčších mestách. Ako si
teraz zvykáte na maličkú Podbrezovú?
Je to rozdiel. Prišiel som
z pätnásťmiliónového Soulu. Som však prispôsobivý. Aj po odchode zo
Slovenska som sa rýchlo adaptoval v Južnej Kórei. Nebudem mať problém ani
teraz. V Podbrezovej som týždeň a v podstate už viem, ako to tu
chodí. Človek si nájde systém, aby sa dokázal pripraviť na svoju robotu.
ZÍSKAL VEĽKÉ ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI
V Južnej Kórei ste pôsobili v dvoch kluboch. Ako
s odstupom času hodnotíte svoj odchod do tejto krajiny?
Prvý polrok som mal dobrý.
Prišiel som do nového klubu FC Seongnam, cítil som dôveru trénera. Hneď na
úvod som dal štyri góly. Bohužiaľ, nesplnili sme cieľ v podobe postupu do
najvyššej súťaže. Prišlo k veľkým zmenám. Odišiel takmer celý káder i tréneri. Naskytla sa možnosť odísť do tímu Daejeon Citizen. Prijal som túto
ponuku, keďže som chcel zostať v Kórei a tréner o mňa stál. Nedal mi šancu, hoci to predtým avizoval. Nechcem sa však sťažovať.
Aj rok, ktorý som nehral, bol pre mňa užitočný na psychiku. Posunulo ma to
v zmýšľaní. Myslím si, že som sa vrátil ako iný človek. Viac si vážim
niektoré veci. Verím, že všetky skúsenosti, ktoré som nabral, ma môžu posunúť ďalej.
Teším sa na to, čo ma čaká.
Poznáte dôvod, prečo ste nedostali príležitosť zaujať?
Nechce sa mi k tomu veľmi
vracať. Počúval som od trénera, že som najlepší hráč tímu, ale chce hrať
systémom, do ktorého sa mu nehodím. Šanca teda neprišla. Bolo to divné.
Nerozmýšľam už nad tým, pozerám sa dopredu.
Aká bola Južná Kórea po futbalovej stránke?
Štýl futbalu je iný, založený na
bojovnosti a defenzíve. Ázijská mentalita je celkovo odlišná. Bol som
počas celej kariéry na Slovensku a chcel som zmenu. Neľutujem tento krok.
Snažil som sa prispôsobiť sa a priniesť mužstvu niečo svoje. Prvý polrok
to išlo, potom som už šancu nedostal. Bohužiaľ.
Akí fanúšikovia chodili na vaše zápasy?
Zápasy nenavštevovalo veľa ľudí.
V prvej lige to bolo podstatne lepšie, ale ja som hral druhú najvyššiu
súťaž. Ľudia, ktorí prišli, však boli veľmi milí. Pýtali si autogramy, mali prehľad.
Držali palce, nehundrali. Veľa som im síce nerozumel, ale negatívnu odozvu by
človek precítil. Tá však neprišla. Fandí sa inak ako v Európe. Diváci nepovzbudzujú
kontinuálne počas celého zápasu, ale vedia oceniť peknú akciu či šancu.
Pridával sa k nim aj moderátor na štadióne, ktorý po každej akcii menoval
strelca, prípadne brankára.
Aké ste mali k dispozícii zázemie?
Bolo to fajn. Každý klub mal
vytvorený tzv. clubhouse s ubytovaním, kde mali hráči k dispozícii
stravu, posilňovňu, ihriská. Podmienky boli skvelé, nič mi nechýbalo.
Aký bol život v Soule?
Život bol naozaj neskutočný.
Každému odporúčam návštevu, stojí to za to. Rád sa tam budem vracať.
GODÁLOVI DOPRIAL TITUL
V Južnej Kórei strávil Filip Hlohovský takmer dva roky, ale prehľad o Fortuna lige si udržal. „Snažil som sa sledovať najmä Žilinu, v ktorej mám veľa kamarátov. O výsledkoch som mal prehľad, niekedy som si pozrel aj zostrihy,“ povedal 30-ročný krídelník, ktorý ocenil aj trnavský úspech z minulej sezóny: „Mali naozaj výbornú sezónu a trénera, ktorý dal dohromady solídny tím. Keď už nemohla získať titul Žilina, doprial som ho Borisovi Godálovi. Je to môj veľmi dobrý kamarát a som rád, že si mohol užiť aj Európsku ligu a vybojoval si zahraničný angažmán na Cypre.“
Fortuna liga prešla v posledných rokoch progresom. Vyrástli dva krásne štadióny, na ktorých hrávajú Slovan Bratislava a Dunajská Streda. Ak však Filip Hlohovský zostane na našich trávnikoch iba do konca sezóny, v dohľadnej dobe si na nich nezahrá, keďže Podbrezová účinkuje v dolnej šestke. „Uvidíme, čo prinesie ďalší vývoj. Možno si na nich zahrám na jeseň a možno o pár rokov. Čaká nás aspoň zápas v Trnave, kde je krásny štadión a ľudia naň chodia. Tešíme sa na tento zápas.“
FILIP HLOHOVSKÝ – FAKTY
- Narodil sa 13. júna 1988 v Handlovej, no vyrastal v Prievidzi, je slobodný a bezdetný.
- Hráva na pozícii krídelníka, s futbalom začal v Prievidzi, ešte ako mládežník zamieril do Trenčína, v ktorom debutoval v najvyššej súťaži.
- Na Slovensku pôsobil v Trenčíne, Slovane Bratislava, Senici, Žiline a aktuálne je hráčom Podbrezovej.
- Pričinil sa o titul Slovana Bratislava v roku 2013 a veľký podiel mal na majstrovskom primáte Žiliny v roku 2017, keď ho vyhlásili za najlepšieho hráča Fortuna ligy a spoločne so slovanistom Seydoubom Soumahom bol s dvadsiatimi gólmi najlepším strelcom ligy.
- V lete 2017 odišiel do Južnej Kórey, kde hrával za FC Seongnam a Daejeon Citizen.
- Slovensko reprezentoval pravidelne až po kategóriu do 21 rokov.
- V seniorskom národnom tíme sa predstavil v dvoch zápasoch v januári 2017 v Spojených arabských emirátoch pod hlavičkou ligového výberu, v ktorom bol kapitánom. Bol pri prehrách s Ugandou a Švédskom.