Zimná prestávka vo Fortuna lige poskytuje svojou dĺžkou priestor na zmeny. Spomedzi fortunaligistov sa počas aktuálneho obdobia deje najväčšia reforma v Podbrezovej. Týka sa nielen hráčskeho kádra, ale aj manažmentu a klubovej filozofie FK Železiarne. Zmeny v športovej oblasti Horehroncov má na starosti nový športový riaditeľ a bývalý šikovný stredopoliar Miroslav Poliaček (35), ktorý má za sebou poldruharočnú skúsenosť na tejto pozícii v druholigovom klube FK Pohronie. V našom rozhovore objasnil novú stratégiu Podbrezovčanov.
Ako ste sa stali športovým riaditeľom Podbrezovej?
Dostal som v priebehu jesene
ponuku. Stretol som sa s majiteľmi klubu, ktorí mi naznačili, akým
spôsobom by chceli robiť futbal. Pozdávala sa mi ich vízia. Bol som súčasťou
Pohronia, a tak sme sa dohodli na mojom presune. Ruky sme si podali ešte
počas jesene, no mal som rozrobenú robotu v Pohroní. Navyše,
v Podbrezovej mali vyskladaný káder a trénerov. Mojou úlohou bolo
z diaľky sledovať vývoj, aby sme v zime už vedeli urobiť kroky, do
ktorých sme sa teraz pustili.
Začali ste s omladzovaním kádra, skúste teda poodhaliť novú
filozofiu.
Podbrezová je malé mesto, ktoré však
už pomerne dlho patrí na fortunaligovú mapu. Majitelia chcú chystať mladých
hráčov pre veľký futbal. Ich ambíciou je nájsť talenty v menších kluboch,
dať im šancu a posunúť ich ešte ďalej. Nežiadajú finančnú sebestačnosť,
ale ich predstavou je, aby si klub vedel na seba zarobiť viac ako teraz a aby
teda získal predajom futbalistov značnú časť prostriedkov do rozpočtu. Všade naokolo to tak funguje a aj na Slovensku sú niektoré kluby, ktorým sa to darí. Nechceme, aby bol futbal dierou, do ktorej sa len hádžu peniaze. Vychováte hráča, on sa posunie, vy zarobíte na jeho predaji a na
základe získaných prostriedkov viete vychovať ďalších zaujímavých futbalistov.
Tento kolobeh je vo futbalovom svete normálny.
Reformu klubu ste odštartovali rázne. Rozlúčili ste sa
s dlhoročnými oporami ako Kuciak či Turňa, pritiahli ste viacero
talentovaných mladíkov. Nemáte obavy, že by taká veľká zmena mohla vyústiť až do
problémov so záchranou?
Sme si vedomí toho, že sa
posilňujú aj iní a chalani nemajú toľko skúseností. Tým však nechcem povedať, že ak by sme vypadli, nič sa nedeje. My si myslíme, že sme doniesli
mladíkov, ktorí majú aj niečo odohrané. Veríme v ich kvalitu, pritiahli
sme dokonca aj reprezentantov. Ja osobne sa vypadnutia nebojím, ale pripúšťam,
stať sa môže hocičo. Nezabúdajme, že sme pritiahli aj skúsených hráčov
a veľa kvalitných chalanov tu zostalo z pôvodného mužstva. Stačí
menovať futbalistov ako Breznaník, Mikuš, Obročník, Leško, Viazanko... To je
zdravé slovenské jadro, o ktorom sme presvedčení, že dokáže vytvoriť
kabínu. Keď k tomu pridáme talentovaných mladíkov, mohol by z toho
byť zaujímavý mix.
Získali ste bývalých hráčov Trnavy – brankára Vantrubu a obrancu
Oravca. Obe tieto mená majú určitý cveng. Očakávate práve od nich, že zaujmú
pozíciu ťahúňov?
Určite. Vantrubu sme brali na to,
aby pravidelne chytával. Vedeli sme, že je možnosť získať ho a sme radi,
že sa nám to podarilo. Je to mladý gólman, ale nezabúdajme, že už má na konte titul s Trnavou a skúsenosť z pôsobenia v Slavii Praha.
Práve preto odišiel Kuciak, čo bola citlivá téma. Nebol brankárom, ktorý by mal
plniť funkciu náhradníka. V Oravcovi sme takisto získali talentovaného
hráča, no zároveň už aj skúseného futbalistu. Počas jesene zažil európske
poháre a určite sa budeme na neho spoliehať.
Aké sú teda vaše krátkodobé a dlhodobé ambície?
Nechceme robiť futbal len na
úrovni prvého mužstva. Chceme, aby prišli aj do mládeže kvalitní slovenskí hráči, ktorí by časom mohli dostať príležitosť aj v áčku. Výsledkom by
malo byť vytvorenie mužstva, ktoré bude zložené zo skúsených lídrov kabíny a talentovaných
chlapcov. Ak toto dokážeme, s výsledkami by sme nemali mať problémy. Nechceme
hovoriť, že ideme hrať o titul, prípadne o európske poháre. Radi by sme sa
vyhli záchranárskych prácam. Veríme, že náš projekt bude fungovať
a posunie nás to vyššie.
UVEDOMUJE SI, ŽE NIEKEDY NEGATÍVNE OVPLYVŇUJE ŽIVOTY
Väčšina futbalistov chce po skončení kariéry trénovať. Vy osobne
ste vždy túžili po funkcionárskej práci?
Ešte pred dvoma rokmi som hral
futbal. Mal som však problémy s kolenami a bolo to ku koncu
viac-menej trápenie. Rozhodol som sa ukončiť kariéru a už v priebehu
jedného mesiaca som dostal ponuku z Pohronia. Práca ma chytila, bol som
šťastný, že som dostal takúto príležitosť. Nikdy som nerozmýšľal nad trénerskou
dráhou, skôr ma lákala takáto pozícia. Teší ma, že skúsenosti z Pohronia
môžem teraz zužitkovať v Podbrezovej.
Vážnej funkcie ste sa ujali veľmi skoro, boli ste pred takouto výzvou
nervózny?
Určite. Mal som však výhodu, že
som ešte poznal veľa chalanov, ktorí hrali aj so mnou. Mal som presnú
predstavu, aké charaktery potrebujeme do tímu. V priebehu roka sme
vymenili približne dvadsať hráčov a posunuli sme sa vpred. To mi asi aj
dopomohlo k angažmánu v Podbrezovej, kde by som rád dokázal niečo
podobné. Fortuna liga je však náročnejšia, konkurencia je väčšia. Teším sa na
túto výzvu. Šancu si vážim a pokúsim sa nesklamať.
Angažmán v Pohroní vám dodal dôležité skúsenosti?
Áno. Ako hráč som mal svoj názor
na to, ako by mal klub fungovať. Zažil som mnoho funkcionárov aj trénerov. Na
základe svojich skúseností som si vybudoval predstavu, ktorú som si otestoval
naostro. Dodalo mi to odvahu do zmien a v niektorých svojich názoroch
som sa utvrdil. Vždy som bol zástancom toho, že slovenské kluby nemôžu byť
úspešné, pokiaľ nie je v kabíne vytvorená skvelá partia. Nie sme Nemci,
prípadne Angličania. Tí fungujú spôsobom, že prídu na tréning, odvedú maximum
a idú domov. U nás je mentalita iná. Chalani sa musia tešiť na
tréningy a zápasy. To sa nám v Pohroní podarilo.
Kto zo športových riaditeľov počas vašej hráčskej kariéry je pre vás
vzorom?
Nemám vyslovený vzor. Skôr som
sledoval trénerov a hráčskych lídrov v kabínach. Ťažko by som ukázal
na športového riaditeľa, ktorý ma významne ovplyvnil.
V čom vás práca športového riaditeľa prekvapila?
Stále sa učím, že životy ľudí
ovplyvňujem aj negatívne. Musel som sa rozlúčiť s niektorými chalanmi aj
s trénermi. Na tom pracujem dodnes a myslím si, že sa to nikdy
stopercentne nenaučím. Človeku príde často ľúto. Ľudia, ktorí odchádzajú, majú futbal
veľmi radi a veľa mu v živote obetovali. Bez takýchto rozhodnutí to
však bohužiaľ nejde. Tieto veci sú mi stále rovnako nepríjemné.
Máte v tejto pozícii svoje sny a túžby?
Nemám konkrétne ambície. Chcel by
som v malej Podbrezovej pomôcť k vytvoreniu klubu, ktorý si bude sám
vychovávať hráčov. Radi by sme mali mužstvo, ktoré bude nepríjemným súperom pre
všetkých veľkých, kde hráči silných klubov nebudú radi hrávať. Takisto by som
chcel prispieť k tomu, aby hráči raz hovorili: „Bol som v Podbrezovej a vďaka tomuto klubu som sa stal
lepším hráčom a človekom. Navyše, v klube mi otvorili dvere do
veľkého futbalu.“
V TYKANÍ PROBLÉM NEVIDÍ
V klube máte futbalistov, s ktorými ste hrávali, prípadne
proti ktorým ste hrávali. Aké je byť dnes ich nadriadeným?
Niekedy sa človek nad tým na
chvíľu pozastaví, ale beriem to normálne. Zatiaľ som nemal problém so žiadnym
hráčom. Ako futbalista som nemával konflikty, tým pádom nie je dôvod na to, aby
som ich mal ako funkcionár.
V kádri máte aj starších hráčov ako vy, napríklad Miroslava
Viazanka. Akým spôsobom prebieha komunikácia?
Tykám si so všetkými, vykajú mi
asi len tí najmladší chalani v kabíne. Možno príde vhodná chvíľa na to,
aby som im povedal, aby mi tykali aj oni. S Mirom si samozrejme tykáme.
Mali sme už aj osobný rozhovor. Bol by som rád, aby aj s ďalšími skúsenejšími hráčmi
ako Breznaník, Leško či Štefánik tvoril spojenie medzi vedením klubu
a kabínou. Povedal som im, že moje dvere sú vždy otvorené. Ak vznikne
problém, neexistuje dôvod, prečo by som ich nevypočul. Myslím si, že aj pre
nich bude komunikácia s mladším športovým riaditeľom jednoduchšia.
POSUN VIDÍ PREDOVŠETKÝM V ŠTADIÓNOCH
Miroslav Poliaček bol súčasťou najvyššej slovenskej súťaže naposledy ešte na jar 2013, keď hrával za Tatran Prešov. Zeleno-bieli vtedy po boji so Spartakom Trnava zostúpili do druhej ligy. Teraz sa bojnický rodák medzi elitu vracia v novej pozícii a má radosť z toho, že Fortuna liga urobila progres: „Tešia ma štadióny. Infraštruktúra sa veľmi zlepšila. Trnava, Dunajská Streda a Žilina majú krásne stánky, teraz sa pridáva Slovan Bratislava. Je len otázkou času, kedy sa do ligy vrátia Košice. Naša súťaž vie vychovávať hráčov. Pozrite sa, akých futbalistov máme v zahraničí a väčšina z nich prešla Fortuna ligou. Úroveň stále rastie, čo ide ruka v ruke aj so spomínaným zlepšovaním infraštruktúry. Verím, že sa progres nezastaví. Mladí hráči dostávajú priestor a pre nich je to ideálna súťaž.“
Fortuna liga teda napreduje, no stále nie je ideálna. Miesto na zlepšovanie vidí aj športový riaditeľ Podbrezovej, ale zároveň ho mrzí, že ľudia vnímajú progres len pomaly. „Stále sú kluby, ktoré by mali popracovať na infraštruktúre, aby sa fanúšikovia cítili dobre. Problém v návštevnosti vidím najmä v konkurencii silných európskych súťaží. Diváci vidia v televíznych obrazovkách dennodenne zápasy najsilnejších líg sveta a cez víkend to očakávajú aj na našich štadiónoch. Prostriedky na futbal u nás a v zahraničí sú pritom odlišné. Mrzí ma, že sa trochu vytratil klubizmus. Každý je náročný, vyberá si a cez víkend sa radšej mnohí pozrú na FC Liverpool, prípadne Manchester United a nejdú sa pozrieť na svoj klub. Je to škoda. Kedysi sa ľudia tešili na víkendové zápasy mužstva zo svojho mesta,“ myslí si Miroslav Poliaček.
MIROSLAV POLIAČEK – FAKTY
- Narodil sa 13. júla 1983 v Bojniciach, s partnerkou Simonou má dcéru Lauru (9) a syna Samuela (3).
- Je športovým riaditeľom Podbrezovej, počas aktívnej kariéry hrával na pozícii stredopoliara.
- S futbalom začínal počas detských rokov v dedinskom tíme Baník Sebedražie, neskôr sa presunul do neďalekej Prievidze, kde vhupol do veľkého futbalu.
- Počas svojej kariéry pôsobil len v stredoeurópskom regióne, postupne hral za Prievidzu, Hradec Králové, Slovan Bratislava, Tatran Prešov, FK Senica, 1. FC Slovácko, MFK Ružomberok, Limanovia Limanowa, FK Pohronie a FK Poprad.
- Profesionálnu kariéru ukončil pre pretrvávajúce problémami s kolenami, na sklonku aktívnej činnosti hral za provinčný tím FK Široké.
- Krátko po skončení kariéry sa ujal pozície športového riaditeľa v druholigovom Pohroní, od začiatku roka 2019 zastáva túto pozíciu vo fortunaligovej Podbrezovej.
- Jeho obľúbeným hráčom bol Zinedine Zidane, klubom FC Barcelona.
